Marie Zavadilová pôsobila na Morave, v čarovnom kraji okolo Starého Hrozenkova, kde podľa legiend sídlili bohyne a bosorky. Aj ona bola taká bohyňa, vedela čarovať, hoci modernejším a exaktnejším spôsobom než babky z kopaníc. Ako prvá žena v našich končinách profesionálne fotografovala, bola rešpektovaná a jej snímky majú dokumentárnu aj umeleckú hodnotu.
Zavadilovej dcéra, známa výtvarníčka Květa Fulierová, spomína, ako mama chodila s ťažkým fotoaparátom a tabuľami, na ktoré sa fotilo, po kopcoch. Bola to aj fyzická námaha, skôr niečo pre mužov, ale Zavadilová mala nielen výdrž, ale aj silný talent a vôľu. Išla si za svojím svetlom a práve toto motto uznáva aj jej dcéra Květa Fulierová.

Ona už tiež nedávno oslávila deväťdesiatku, ale stále ešte má elán a svieti na cestu nielen sebe. Zaujímavý je napríklad výtvarný projekt, ktorý sa realizoval pred pár rokmi v bratislavskej Kunsthalle a približoval výtvarníkov v ich detstve. Ako sa prejavovali? Ako kreslili? Na výstave sa zúčastnila aj Květa Fulierová a z jej detskej tvorby sa zrodila kniha Kvetinka, ktorá však už má bohatší obsah.
Výtvarníčka v nej použila síce aj kresby zo svojho detstva, ale pridala aj mamine fotografie, teda snímky, ktoré nafotila Marie Zavadilová. Zaujímavý je tiež text knižky, ktorý vznikol, keď bola autorka asi kvartánka a ktorý opisuje situácie v rodine. Kniha má podtitul Život malinkého dievčatka a je raritou, ktorá zaznamenáva dávne spoločenské zvyky v súkromí, krásny vtedajší jazyk, spôsob vyjadrovania sa, ako aj dianie na česko-slovenskom pomedzí.

Marie Zavadilová ako dobrá mama poskytovala svojej dcére Květe všetku láskavosť domova, ale bola jej aj inšpiráciou a príkladom. Od nej sa dcéra naučila milovať život a chápať umenie. Pôvodne sa chcela stať huslistkou, ale prevážilo výtvarné umenie. V jej tvorbe však hudba stále dominuje, často kreslí hudobné námety, ale aj námety z prírody.
Stále je vo forme a okolo jubilea jej vyšla aj táto knižka, kde jej mama Marie Zavadilová vystupuje v období, keď bola učiteľkou, keď sa sťahovali do Uherského Hradišťa, keď sa narodil do rodiny syn, ktorý, žiaľ, zomrel. Kvetinka to všetko zaznamenala a ešte priložila aj kresby z detstva. V knihe nechýbajú ani fotografie slávnej mamy a sú to riadne unikáty. Napríklad škola v Starom Hrozenkove, kde Zavadilová učila.

Tým však príbeh rodiny slávnej fotografky nekončí. Květa Fulierová sa riadením osudu dostala na Slovensko a do Bratislavy, kde sa usadila. Dodnes patrí k špičkovým slovenským výtvarníkom. Vyhľadávaná je aj ako pamätníčka a spolupracovníčka konceptuálneho umelca Júliusa Kollera, ktorý, žiaľ, predčasne zomrel v roku 2017. Spolu vytvárali zaujímavý pár, on pôsobil ako šľachtic s bradou, bol vznešený, tichý, uzavretý, kým ona bola komunikatívna, citová, krásna dáma.
Veľmi sa k sebe hodili, a hoci ich tvorba bola rozdielna, tvorila zvláštny celok. Kollerove futuristické projekty korešpondovali s Kvetkinými jemnými obrazmi s kvetmi, vtákmi, notami. Ona preberala niečo z jeho racionality a on z jej poézie. No a istým spôsobom sa do ich tvorby premieta aj dávna invencia Marie Zavadilovej. Jej svetlo svieti aj na nás.