"30. novembra som z vlastnej iniciatívy pozastavil crowdfundingovú kampaň na Donio k projektu Básnenie a spravil krok späť, aby kroky smerom dopredu mohli byť už v spolupráci s pani Vášáryovou a jej dcérami. Zatiaľ sa tak nedeje, preto by som rád zareagoval na ich rozhovor v Denníku N.
Úvodom by som ešte raz chcel objasniť, prečo sme sa rozhodli skúsiť Básnenie vyfinancovať prostredníctvom verejnej odmenovej crowdfundingovej kampane. Nebol za tým žiaden kalkul, ani žiaden iný úmysel kohokoľvek poškodiť, zneužiť, či raniť, ale úprimná (a možno až naivná) snaha projekt krok po kroku zrealizovať v jeho plnej kráse.
Treba povedať, že Donio nebola nikdy prvá voľba. Najskôr sme ohľadne podpory hudobnej a výtvarnej časti skúsili osloviť rôzne kultúrne inštitúcie, ale nepodarilo sa nám získať dostatočné financovanie a niektoré inštitúcie nám samé odporúčali skúsiť crowdfunding. Donio, ako dôveryhodná fundraisingová platforma, ktorá dlhodobo funguje, má dobrú reputáciu a boli na nej realizované crowdfundingy aj na iné umelecké projekty, nám prišla ako tá správna možnosť.
V prípade úspechu kampane sme sa zaviazali vydať Básnenie ako knihu s CD, LP, uskutočniť výstavu a natočiť film. Získané financie slúžia na realizáciu projektu Básnenie, vrátane výstavy a filmu ako aj distribúciu odmien podporovateľom. Táto forma podpory podlieha vyúčtovaniu a zdaňovaniu.
Ani v tom najkrajšom sne sme nepočítali s takou silnou vlnou záujmu a podpory, akú Básnenie v spoločnosti po uvedení piesne List do vetra vyvolalo. Sme za to veľmi vďační. Zároveň sme nepočítali ani s tým, že rovnaká odmenová kampaň, ktorá je vlastne „predpredajom“ jednotlivých diel, sa stane tŕňom v oku a otvorenou ranou celého projektu.
Poďme však v príbehu ďalej.
Po novembrovom nočnom statuse pani Vášáryovej (20.11.), ktorý celú „diskomunikáciu“ medzi autormi Básnenia a dedičmi Milana Lasicu započal, som sa snažil celú nepríjemnú situáciu riešiť a rodinu pána Lasicu som kontaktoval viacerými spôsobmi – telefonicky, SMS, mailom, prostredníctvom právnika i rôznymi mediátormi. Doposiaľ sa mi však osobný kontakt nadviazať nepodarilo.
Mnohé tvrdenia v spomínanom rozhovore vnímam inak a mohol by som sa snažiť ich vyvracať, ale aj napriek tomu by sme sa nikam neposunuli (najmä v tom hlavnom – snahe o realizáciu krásneho umeleckého diela). Avšak, jednu dôležitú vec by som rád uviedol na pravú mieru – obe dámy tvrdia, že som s pánom Lasicom nemal zmluvu, resp. žiadnu dohodu. Ale pravdou je, že som dohodu s pánom Lasicom mal a jej znenie vyšlo priamo z jeho úst. Naša dohoda je zrejmá aj z toho, že Milan Lasica s nami projekt dlhodobo realizoval a dobrovoľne sa zúčastňoval aj na jeho príprave.
Taktiež sme pani Vášáryovej i ďalším dedičom prostredníctvom ich právnika doručili návrh vzájomnej spolupráce, ktorého cieľom bolo nastaviť spoločnú spoluprácu do budúcnosti tak, aby mohlo dielo vzniknúť. Napriek tomu s nami naďalej odmietli komunikovať.
Na dosiahnutie akejkoľvek dohody potrebujete vždy dve strany. Avšak, keď strany spolu nekomunikujú, k dohode nemôže dôjsť. Preto som sa rozhodol vyskúšať verejný priestor a prostredníctvom neho poprosiť rodinu pána Lasicu o vzájomnú komunikáciu.
Pani Vášáryová, chcel by som Vás i Vaše dcéry, srdečne poprosiť, aby ste sa so mnou osobne stretli, aby sme si mohli zoči voči všetko vydiskutovať – ja totiž s Vami nechcem bojovať, ale spolupracovať. Bolo to tak po náhlom úmrtí pána Lasicu a je to tak i teraz.
Ľudský i umelecký odkaz Maestra Lasicu a umelecká hodnota projektu Básnenie, ktorý vznikal síce v utajení, ale o to väčšom nadšení a autorskom odhodlaní, presahuje akýkoľvek spor, či nedorozumenie, do ktorého sme sa vzájomnou nekomunikáciou dostali.
Na všetky nezodpovedané otázky a možné riešenia si prajem nájsť odpoveď spoločne s Vami. Veľmi si želám, aby sme sa o to aspoň pokúsili.
S úctou Marek Kučera, autor a producent Básnenia."
Hana Lasicová pre Denník N reagovala na vyhlásenie Mareka Kučeru: „S pánom Kučerom komunikujeme, cez právnikov. Viac k tomu nemáme čo dodať.“
