Mesto zubra aj pávov
Na jednej fasáde sedí na koni svätý Václav, na druhom Jan Žižka, barokový Dom U Jonáša zasa zdobí reliéf veľryby. Na námestí tróni monumentálny strom, pred prekrásnou radnicou stoja dva menšie. Komu by perníka bolo málo, môže navštíviť Pavla Janoša, hrdého nositeľa titulu kráľ perníka.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Alebo milovníci umenia môžu ostať na námestí a kochať sa morovým stĺpom. Komu para stačí, nech vybehne po 160 schodoch na vyhliadku zo Zelenej brány. Brána je umiestnená vo veži vysokej 60 metrov a výhľad na Pernštýnske námestie – pomenované po kedysi najmocnejšom šľachticovi a najvyššom hofmajstrovi Českého kráľovstva Vilémovi z Pernštejna.
On a jeho potomkovia nechali bývalý hrad prestavať na pohodlný belostný palác a obohnali ho mohutným opevnením. V diaľke vidieť aj kopec s hradom Kunětická hora – práve odtiaľ sa Pernštejnovci presťahovali na zámok do Pardubíc.
Foto: Pravda, Katarína Sedláková
Kto sa teda pokochal perníčkovým betlehemom vo veži, môže po schodoch popri bábkovom betlehemovom výjave so zubrom, ktorého majú Pernštejnovci vo svojom erbe, vyraziť na neďaleký zámok. Za svetla určite stretne niekoľko z tunajších dvadsiatich pávov, ktoré sú také krotké, že občas ľudom zobú semienka z ruky. Keď sa zotmie, pávy zvyknú nocovať v korune vysokého orecha. Kto už sa ocitol pri Pardubickom zámku, môže najskôr obdivovať mohutné opevnenie, ktoré vraj v takom stupni dochovania urbanistického riešenia nemá v strednej Európe obdobu. Nádherná je sgrafitová výzdoba fasády, ktorá pripomína ďalšie krásne české mesto – Litomyšl.
No ak máte viac času, neváhajte vojsť dnu, kde dnes sídli Východočeské múzeum. V zámku neskôr sídlil veľkostatok, v 17. storočí tu zriadili pivovar, v 18. storočí sklad textilnej manufaktúry, boli tu byty vyslúžilých dôstojníkov. Nečudo, že mobiliár a iná pôvodná výbava či výzdoba interiérov sa nezachovali. Našťastie v roku 1920 zámok kúpil pardubický Múzejný spolok. Boli odkryté rozsiahle nástenné maľby a inštalovali zbierky. Dnes sa možno kochať úžasnými freskami a s nedostatkom pôvodných obrazov si poradili originálne – podobizne miestnych šľachticov namaľoval vychytený výtvarník Petr Nikl.
Čo rozprávajú svetlá
Ani v zámku teraz, samozrejme, nechýba vianočný stromček – no stojí za to vybrať sa aj do tunajšej stálej expozície skla. Veď len nedávno bola ručná výroba skla zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Kurátor Ivo Křen tunajšiu expozíciu skla nazval S.K.L.E.M. a koncipoval ju ako magickú prechádzku pomyselným svetom skla – sú tu sklenené vázy, plastiky, sklený baran aj obria ryba nazvaná Diana. A, samozrejme, v adventnom čase nechýba monumentálny Krištáľový betlehem od Jaromíra Rybáka.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Po zážitku zo skla možno zostúpiť pre zmenu do podzemia. Z kaplnky po schodoch dolu, kde za troma dverami s mrežami a zámkami schovávajú ťažkú, 800 kíl vážiacu truhlicu. Poklad sa v nej síce nezachoval, no ona sama je historickým skvostom. A potom zasa hore na nádvorie, pokochať sa na dvore arkádami a hurá do zbrojnice. Všetkého sa možno dotýkať, pokojne si vyskúšajte brnenie, helmu, vezmite do ruky kušu či flintu.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
A kto stále nemá dosť, nech zavíta do historickej expozície – kde ho zaručene nadchne vybavenie historického obchodu, expozícia hračiek či zmenšenina Veľkej Taxisovej priekopy – sme predsa v meste Veľkej pardubickej, ktoré má v erbe koňa!
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
A kto nadšený po vyše dvojhodinovom skúmaní útrob zámku vyjde von, musí vyjsť na zámocké valy – majú rozlohu 3,7 hektára a na dĺžku asi 600 metrov. Kedysi na nich bolo umiestnené ťažké delostrelectvo. V adventnom čase sa však valy zámku rozžiaria státisícmi svetiel – svetelnými sochami, kilometrami svetelných reťazí a dekorácií. Inštalácia nazvaná Světla vyprávějí… je určená pre celú rodinu. Kým niekto vo svetelných sochách srniek, medveďov, veveričiek či draka a koča ťahaného párom koní vidí gýč, romantické duše zajasajú a urobia si tridsiatu fotku s belostným zámkom v pozadí.
