Mnoho ľudí rozpoznalo človeka v tej pokrivenej groteske
„Už v dobe svojho vzniku to bola hra novátorská a provokatívna. Drzá nielen svojím obsahom, ale aj formou – má uvoľnenú štruktúru, ktorá sa blíži ku kabaretu až k revue. Dnes by sme povedali, že je to hra postmoderná,“ približuje režisér Svetozár Sprušanský. Originálnu rozhlasovú hudobno-dramatickú kompozíciu vytvoril spolu s hudobným skladateľom Petrom Zagarom a s majstrom zvuku Stanislavom Kaclíkom.
Čítajte viac Robo Roth vie, ako sa dá vidieť obraz v rádiu
Už v čase premiéry, pred vyše sto rokmi, vzbudila živý ohlas v českej aj v zahraničnej tlači – a nie vždy pozitívny. Naštvala fúru ľudí. Bratia Čapkovci reagovali s noblesou: „Zlomyseľný trik sa nad očakávania podaril. Mnoho ľudí rozpoznalo človeka v tej pokrivenej groteske a uvedomilo si, že je čosi ošklivého, ukrutného a ničotného i tam, kde nie je zvykom to hľadať.“
„Bŕŕŕ! Niekedy je svet protivný aj pre rezignujúceho optimistu!“ Povzdych Karla Čapka akoby stál pri zrode tejto hry. Prvotný nápad zrejme prišiel od jeho brata Josefa, ktorému manželka Jarmila venovala pod vianočný stromček v roku 1919 tri zväzky populárno náučného diela Henriho Fabra Entomologické spomienky – črty o inštinktoch a zvykoch hmyzu. Bratia sa po dlhšej dobe vrátili k vzájomnej spolupráci a v roku 1921 vznikla ich najznámejšia, najpopulárnejšia a najuvádzanejšia hra.
Hra zrkadlí spoločnosť postavenú na dehumanizácii, glorifikácii pracovného úspechu, zbožštení zisku, vysokého pracovného nasadenia
Hra nemá jednotný príbeh. Sú to vtipné, trpko-zábavné obrazy prezentujúce tri svety hmyzej (rozumej ľudskej) ríše: motýle, chrobáky a mravce. Režisér a scenárista Svetozár Sprušanský dodáva: „Vtipnými situáciami a s vybrúsenou konverzačnou ľahkosťou popisuje fungovanie ľudskej spoločnosti v jej spupnosti, hľadaní sexuality, nude či v hromadení vecí, ktoré vedú k násiliu. Text s jasným sarkazmom zrkadlí spoločnosť postavenú na dehumanizácii, glorifikácii pracovného úspechu, zbožštení zisku, vysokého pracovného nasadenia. Toho, čo vedie človeka k strate citu, empatie, ľudskosti… Následne k cynizmu, fanatizmu, nacionalizmu. K vojnovým konfliktom a zločinom. Hra polemizuje s hodnotami, za ktoré sa človek iba skrýva, ale nedokáže im dať skutočný obsah. Napríklad láska, manželstvo, rodina, štát.“
Motýle dráždia a provokujú. Sú extraktom generácií X aj Z
Predloha poskytla bohaté možnosti pre hravosť pre vyše dvadsať hereckých interpretov. Dominuje postava Tuláka (sprievodca svetom hmyzu) v dynamicky pulzujúcej interpretácii Roberta Rotha. V ďalších postavách mu sekundujú Vladislav Plevčík, Miroslava Drínová, Romana Dang Van, Peter Makranský a Lukáš Pišta. „Ich motýle sú uväznené v opare rodiacej sa dospelosti. Doslova „naložené“ v neuchopiteľnej nálade nudy neurčitého pohlavia. Dráždia a provokujú. Sú extraktom generácií X aj Z,“ približuje režisér Sprušanský.
Foto: RTVS
V mene rodiny je dovolené aj vraždiť
Svet chrobákov je zas farebnou variáciou všetkých prejavov malomeštiactva, v ktorej sa pretínajú osudy partnerských dvojíc. Manželský pár hovniválov s ich celoživotným pokladom: guľôčkou exkrementov (Laco Kerata a Jeanette Švoňavská), chorobne starostlivý otec, ktorý chce pre dcérenku získať dostatok jedla (Marián Labuda a Martina Kapráliková). „V mene rodiny“ je dovolené aj vraždiť. Úzkoprsá dvojica mladomanželov túži po bytíku so záclonkami a pre túžbu „vlastniť šťastie“ nevidí hrozby reálneho sveta (Přemysl Boublík a Lucia Lapišáková).
Zmanipulované mravce
Tretia časť nahrávky – svet zmanipulovaných mravcov – predlohu posúva azda najviac. Rapovanie postáv podľa hudobného kľúča skladateľa Petra Zagara zvýrazňuje odľudštenosť a hrozivú ničotnosť mechanickej a vojenskej mašinérie: vojny. Tú v mene „vyšších cieľov a záujmov“ rozpútajú mocní sveta a umierajú nevinné bytosti. Sú to mravce alebo ľudia? „Obdivuhodná mrštnosť hereckého prejavu (Pavol Plevčík, Marcel Ochránek, Martin Kaprálik, David Hartl, Tomáš Majláth) v spojení s hudobnou zložitosťou je nezvyčajne pôsobivá. Víťazné posolstvo nového panovníka z úst Jevgenija Libezňuka aj s jeho prízvukom pôsobí v dnešnom kontexte mrazivo,“ hovorí Svetozár Sprušanský.
„Hru Zo života hmyzu si každý prečíta, zinterpretuje a zinscenuje po svojom. Preto je každá inscenácia – divadelná, filmová, či rozhlasová – originálnym umeleckým dielom. Formy, dokonca aj žánre alebo akcentované obsahy môžu slobodne oscilovať v hravej alegorickej rozprávke, komédii, groteske, dráme, tragédii i horore,“ dodáva dramaturgička Beata Panáková.
Výnimočnú rozhlasovú hru Zo života hmyzu odvysiela Slovenský rozhlas na Rádiu Devín v sobotu 30. marca o 13. hodine.
