Nebudem bližšie rozvíjať, ako by úsilie o čistotu mysle dopadlo, keby svojou dôverou obdarúvalo tých blížnych, ktorými sú politici. Občania nášho štátu mali už mnohokrát príležitosť presvedčiť sa, ako to so sľubmi politikov po voľbách dopadne, takže by bolo dosť nespravodlivé, keby sme rastúcu skepsu k politickým vyhláseniam odsúdili ako prejav nečistej podozrievavosti. Som dokonca naklonený vidieť v tejto skepse napriek všetkým jej negatívnym účinkom prejav politického dozrievania našej spoločnosti. Treba si len priať, aby ľudia podobnú nedôveru prejavovali aj v iných oblastiach, kde u nás vo vzťahu k deklarovanému slovu stále vládne dôvera, ktorá, žiaľ, nesvedčí o čistote mysle, ale skôr o naivnosti, ba priamo hlúposti.
Dôvera, akou zákazníci obdarúvajú obchodníkov, čo v hypermarketoch predávajú potraviny, si pomenovanie hlúposť určite zaslúži. Ako inak pomenovať postoj tých, čo veria, že tovary označené na pultoch hypermarketov ako syry, pečivo, med alebo čaj naozaj zodpovedajú tomuto názvu? Rozruch vyvolaný predajom otráveného alkoholu trochu zatienil výsledky, k akým v Čechách nedávno dospela kontrola takého zdanlivo čistého produktu, akým je čaj. Ukázalo sa, že aj známa zahraničná firma, ktorá má v slovo čaj v svojom názve, predáva spolu s ním značné dávky pesticídov.
Ako potom pomenovať prístup ľudí, pre ktorých sa potravina označená ako „čistá“ alebo „pravá“ stane neodolateľne príťažlivou vo chvíli, keď sa k nej pridá nápis oznamujúci, že je práve v akcii? Na vyjadrenie povahy konania, ktoré bez ohľadu na kvalitu ponúkaného tovaru mieri k pultom s akciovým tovarom a tam nachádza každodennú dávku konzumentského uspokojenia, sa núkajú výrazy, medzi ktorými je hlúposť ešte tým miernejším.
Bolo by úplne pomýlené, keby sme sa túto konzumentskú hlúposť, za ktorú platíme nielen peniazmi, ale aj zdravím, pokúšali ospravedlniť čistotou duše. Nedá sa nič robiť, v dobe, keď je na trhu čistých produktov čoraz menej, sa dôvera v čistotu stáva znakom neskúsenosti, zaostalosti, hlúposti. A platí to tak o postojoch k politickým vyhláseniam, ako o vnímaní označení potravinárskych produktov. Že sa takto vzďaľujeme od ideálu čistej mysle, že sa z nás stávajú večne nespokojné, ničomu nedôverujúce bytosti? To je jedna stránka našej existencie v hypermarkete súčasného sveta. Druhou je nádej, že ani tam nie je márne požadovať a hľadať čisté víno.
