Ocenili vtip architekta

Laureátom Ceny Dušana Jurkoviča je Ivan Matušík. Zaznelo vo štvrtok podvečer v bratislavskom Primaciálnom paláci na odovzdávaní výročných cien Spolku architektov Slovenska. Získal ju za rodinný dom Patio v Nitre.

30.11.2012 12:00
36 cena dusana jurkovica Za rodinný dom Patio v... Foto:
Za rodinný dom Patio v Nitre získal Ivan Matušík Cenu Dušana Jurkoviča.
debata

„Už s tým mám skúsenosti, toto je moja štvrtá Jurkovičova cena,“ s úsmevom skonštatoval architekt, ktorého tvorba predstavuje jeden z vrcholov slovenskej architektúry. Prvú Cenu Dušana Jurkoviča získal už v roku 1969 za bratislavský Prior.

V troch hodnotiacich kolách vyberala medzinárodná porota víťaza spomedzi 34 prihlásených diel. Do posledného kola posunula štyri architektúry, nomináciu získala Slamená kupola – ateliér Hrubý Šúr Gernota Minkeho a Björna Kierulfa, čerpacia stanica GAS Adama Jirkala, Jerzyho Kozu a Tomáša Kalhousa a rodinný dom v Banskej Bystrici Igora Šimončíka a Marka Dupeja.

„Zhodli sme sa na to, že o Cenu Dušana Jurkoviča tentoraz súťažili malé architektúry. Rozhodli sme sa oceniť tých, ktorí priniesli do každodennej architektúry neobvyklé prístupy a niečo nové,“ povedal člen medzinárodnej jury Ivan Masár. „Rodinný dom Patio Ivana Matušíka sme ocenili za vtipný a skromný prístup k návrhu a realizácii,“ dodal Masár.

Víťazný projekt – rodinný dom Patio – leží pod nitrianskou katedrálou na Kráľovskej ceste. Z rešpektu pred historickým prostredím ho renomovaný architekt ukryl pod záhradu. „Fasáda sa naplno otvorila mestu. Keďže z každej strany bol sused, volil som patio. To som nevymyslel ja, patio je známe už od starých Rimanov. Ja som ho využil v súčasnosti. A keď ste v dome, tvorí jeho srdce, je jeho ťažiskom,“ povedal Ivan Matušík.

Dom pod záhradou, čudoval sa investor súkromnej stavby. „Zamladi som bol leteckým modelárom, z každej stavby si robím ešte aj model. Keď ho videli partneri a všimli si priestorové vzťahy, tak som ich presvedčil. Dôvera medzi architektom a tým, kto dáva peniaze, je veľmi dôležitá,“ dodal ocenený architekt.

Architekt filozof
Národné tenisové centrum, bratislavské Štúdio L+S, televízne štúdio Markíza v Záhorskej Bystrici – to sú len tri z desiatok špičkových prác architekta Virgila Droppu st. Za celoživotné dielo si včera prevzal Cenu Emila Belluša.

„Všetko, čo sa udialo medzi dvadsiatym a sedemdesiatym rokom môjho života, nemôžem inak charakterizovať, len ako stotožnenie sa s profesiou architekta, s poslaním a túžbou po sebavyjadrení myšlienok, ku ktorým ma priviedlo štúdium architektúry,“ spomenul Vigril Droppa st. Jeho tvorbu predstaví výstava v Galérii architektúry, ku ktorej vyšiel aj reprezentatívny katalóg. Vernisáž bude 13.¤decembra, výstava potrvá do 18.¤januára. „Nie je dôležité to, čo dáte do stavby, ale to, čo vám stavba vráti,“ povedal Virgil Droppa st., ktorý celý život pracoval v tandeme s architektkou Viktóriou Cvengrošovou. „Naša tvorba bola zvláštna, názorov sme mali vždy niekoľko, no nikdy sa nestalo, aby sme podľahli módnym vlnám,“ spomenula Viktória Cvengrošová.

Najmladšou z cien, ktorú udeľuje Spolok architektov Slovenska, je Cena Martina Kusého. Tento rok ju udelili už po desiaty raz. Za monografiu Emil Belluš ju získal viacnásobný laureát tejto ceny Matúš Dulla. Eva Bodnárová si prevzala Cenu Martina Kusého za vydavateľskú činnosť v oblasti architektúry.

„Udeľovanie cien je jednou zo základných funkcií Spolku architektov Slovenska. Najstaršia z nich – Cena Dušana Jurkoviča – má 48 rokov a prežila aj normalizáciu,“ dodal prezident Spolku architektov Slovenska Ján Bahna.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba