Levy sa pária s levmi
Keď sa pár zoznámil v jednej reštaurácii počas nemeckej okupácie Francúzska, mala Françoise Gilotová 21 rokov a Pablo Picasso o 40 viac. Mali spolu dve deti, Claudea a Palomu, a ich vzťah trval takmer desať rokov.
„Nepoznal ma veľmi dobre. Som veľmi tajnostkárska. Usmievam sa a som slušná, ale to neznamená, že súhlasím alebo že urobím to, čo som povedala, že urobím. Je to len plátno. Myslel si, že budem reagovať ako všetky jeho ostatné ženy. To bol úplne zlý názor. Mala som iné plány. Nebola som narcistická preto, že ma zastupuje. Bolo mi to jedno,“ uviedla Gilotová na margo ich vzťahu.
Picasso ju navyše fyzicky týral a jeho manželka, ruská baletka Olga Chochlovová, Gilotovú často napádala priamo v uliciach Paríža.
Čítajte viac Odišla som od Picassa skôr, než ma zničil, vravela jeho múza Francoise Gilotová. Zomrela vo veku 101 rokov
Skutočné peklo však prepuklo až po tom, čo sa umelkyňa rozhodla vzťah ukončiť. „Rozzúrený Picasso zničil jej majetok vrátane umeleckých diel, kníh a vzácnych listov od Matissa. Po tom, čo jej povedal, že "mieri priamo do púšte“, sa rozhodol zničiť jej kariéru. Zmobilizoval všetky svoje siete a trval na tom, aby ju Galéria Louisea Leirisa prestala reprezentovať a aby ju nepozývali vystavovať do Salon de Mai. Tento agresívny zásah, podaný ako nešťastné správanie náladového génia, dnes vidíme konečne ako to, čím bol: zničujúcimi činmi násilníka," píše Sacha Llewelynová v biografii o Françoise Gilotovej.
Picasso jej vraj povedal: „Myslíš si, že budeš ľudí zaujímať? Nebudeš, naozaj… Bude to len druh zvedavosti, ktorú cítia voči osobe, ktorej život sa tak intímne dotkol toho môjho.“
Gilotová sa preto rozhodla odcestovať do Spojených štátov amerických, kde sa venovala výtvarnému umeniu až do konca svojho života. V polovici 50. rokov sa vydala za umelca Luca Simona, s ktorým mala scéru Auréliu. Pár sa rozviedol v roku 1962.
Foto: Profimedia
Neskôr si vzala Jonasa Salka, virológa a výskumníka, ktorému sa ako jednému z prvých podarilo vyvinúť vakcínu proti detskej obrne. Gilotová s ním žila až do jeho smrti v roku 1995. Keď sa jej raz spýtali, prečo ju priťahujú takí významní muži, odpovedala: „Myslím si, že som taká zaujímavá ako oni. Levy sa pária s levmi. Nepária sa s myšami.“
V roku 1964 napísala knihu Život s Picassom. Ten sa síce pokúšal zabrániť jej vydaniu, no márne. Nepomohla dokonca ani petícia v komunistických novinách Les Lettres Françaises, v ktorej 80 prominentných intelektuálov a umelcov žiadalo jej zákaz.
Z knihy Život s Picassom sa predalo vyše milióna kusov v 16 jazykoch. Picassa to natoľko pobúrilo, že sa odvtedy odmietol stretávať so svojimi deťmi. Výnosy z predaja im neskôr pomohli, aby sa stali jeho právoplatnými dedičmi.
Čítajte viac Picassov obraz Buste de femme vydražili za 3,4 milióna eur
Oveľa viac než len spoločníčka
Picassovo múzeum v Paríži ohlásilo otvorenie novej výstavy, ktorej súčasťou bude aj miestnosť venovaná tvorbe Gilotovej. „Nebude prezentovaná ako Picassova múza alebo inšpirácia. Nie sú tam žiadne jej obrazy alebo fotografie, ktoré vytvoril; namiesto toho sa výstava sústreďuje na Françoise Gilotovú ako na umelkyňu,“ uviedlo múzeum. Podľa jeho predstaviteľov to vyvolalo veľký záujem.
„Vo Francúzsku je Françoise Gilotová známa ako Picassova partnerka, kým v Spojených štátoch, kde žila po roku 1970, je vnímaná ako umelkyňa a maliarka, takže máme miestnosť, kde vystavujeme jej obrazy,“ vysvetlila riaditeľka Picassovho múzea Cécile Debrayová. Aj kurátorka Joanne Snrechová je toho názoru, že dôležitosť výstavy spočíva v tom, aby Gilotová prestala byť vnímaná len ako Picassova partnerka.
„Bola umelkyňou s veľmi dlhou kariérou, počas ktorej sa jej tvorba vyvíjala. To, čo tu ukazujeme, je rozmanitosť jej práce. Je pravda, že po vydaní jej knihy o Picassovi sa jej mnoho ľudí z umeleckej komunity vo Francúzsku vyhýbalo. Mysleli sme si, že je dôležité ukázať nielen jej miesto v Picassovom živote, ale aj to, že je oveľa viac než len jeho spoločníčkou. Koniec koncov, strávila s ním len desať rokov zo svojich vyše sto.“
Diela Françoise Gilotovej sú vystavené v múzeách po celom svete vrátane Metropolitného múzea umenia, Múzea moderného umenia či Centra Pompidou. Za svoj život namaľovala vyše 1 600 obrazov. Medzi jej najvýznamnejšie diela patrí napríklad Séria Labyrint, v ktorej sa venuje motívom gréckej mytológie a cirkusu. V roku 2021 sa jej obraz Paloma s gitarou predal za 1,3 milióna dolárov. Ide o portrét jej dcéry, ktorý vznikol v roku 1965. Za rovnakú sumu sa predalo aj jej abstraktné dielo Živý les.
V 80. a 90. rokoch sa venovala dizajnu kostýmov, masiek a kulís. V roku 2018 vydala knihy so skicami, ktoré dokumentovali jej cesty do Benátok, Indie a Senegalu. V roku 1990 ju vymenovali za rytiera Čestnej légie a v roku 2010 za jej dôstojníka. Ide o najvyššie vyznamenanie francúzskej vlády pre umelcov.
