Už dlho žijete v Prahe, po čase budete znova koncertovať na Slovensku, aké je pre vás vracať sa späť?
Vždy sa na Slovensko rada vraciam. A okrem toho, aj keď som v Čechách už oveľa viac rokov, než som prežila na Slovensku, vždy ostanem Slovenkou. Zistila som to, keď som si vybavovala české občianstvo. Dlho sa mi do toho nechcelo, a nakoniec som to zrealizovala až nedávno, teraz, keď je možnosť nechať si aj slovenské občianstvo.
Prídete vtedy aj domov do rodičovského domu, na rodinný obed či na víkend?
Určite sa stretnem s rodinou v Bratislave. Druhá časť je ďaleko a na dedine, takže sa to nedá stihnúť počas koncertnej šnúry. Na to nie je na výjazde čas.
Jeden váš sólový album sa volá O lásce, cti a kuráži – ako jeho pôsobivá titulná pieseň. Boli a sú to u vás doma dôležité pojmy?
Samozrejme. Tie najzásadnejšie. A dnes ešte dôležitejšie ako predtým. Keď politickí predstavitelia, ktorí by mali byť elitou národa, nepokryte klamú, kradnú a manipulujú s naivnými ľuďmi, potrebujeme hlavne lásku, česť a akési osobné hrdinstvo.
Na koncertoch v Bratislave, Trnave a Nitre vystúpite z pesničkami z albumu Cela. Aké sú na ňom pesničky – čo si diváci vypočujú okrem známych hitov "starého Nerezu“?
Náš program tvorí mix starých piesní Nerezu a nových vecí, ktoré sme napísali už spolu so Zdeňkom Vřešťálom a s Vítom Sázavským. Máme spolu dva albumy a dosť nových piesní na tretí, takže výber už nie je jednoduchý. Rôzne to striedame, aj podľa nálady. Samozrejme, máme stálice, ktoré chýbať nemôžu (úsmev).
Keď na Slovensku nedávno koncertoval Neřež ako mužské trio, Zdeněk Vřešťál nám povedal, že bez speváčky hrajú veselšie. Znamená to, že stále vnášate do kapely svoju "šansónovú melanchóliu“?
To povedal? No, neviem. My sme melancholici všetci. Teda hlavne ja a Vítek. Možno to Zdeňkovi už trochu lezie na nervy (úsmev). Myslím si však, že repertoár už máme celkom dobre namiešaný. Skôr radi na tuto tému s ľuďmi žartujeme a pripravujeme ich „akože na depky“. Ale v skutočnosti to už dávno tak nie je. Podľa mňa najväčší rozdiel medzi Nerez & Lucia a čisto mužským Neřež sú tzv. „žartovné piesne“, ktoré ja nemusím, takže isi ch Zdeněk schováva pre Neřež.
Čítajte viac Zuzka Navarová sa na nás díva a keď nás nezrušila, tak sme sa hádam nespreneverili...hovorí Lucia Šoralová
Začínali ste ako speváčka v Lúčnici, tá má už 70 rokov a pritom je stále mladá. Vy o sebe, naopak, hovoríte, že ste boli stará už ako dieťa. Preto pôsobíte tak vážne?
Lúčnica je životodarná sila. Je pre mňa ako rodná hruda. Aj keď to znie asi pateticky, ale je to tak. A to staré dieťa vo mne ostalo.
Zároveň však máte v sebe veľa temperamentu a rytmické pesničky vám sadnú rovnako ako baladické – v akých žánroch ste teda viac "doma“?
Ako vravíte. Sedí mi oboje. Staré dieťa, smutná víchrica… Čo ja viem? Asi potrebujem kontrast.
Vaším strýkom bol Jaro Filip, v čom ste spolupracovali?
Som rada, že som ho ešte stihla, keď som začala spievať. Poprosila som ho o piesne na môj prvý album. Krásne texty som vtedy mala od Zbyňa Džadoňa a Jarovi sa veľmi páčili. Napriek tomu, že bol vyťažený a rozbehaný, a napriek tomu, že viem, ako normálne odovzdával prácu, tak mi vlastne celkom rýchlo napísal prvé tri piesne. Žiaľ, týždeň po tej poslednej odišiel. Stratila som tak niekoho, koho som v podstate len začala spoznávať ako človeka a muzikanta, a nielen ako uja Jara, ktorý sa občas omylom zjavil v obývačke, keď sme boli u bratrancov.
Čítajte viac Nerez a Lucia sú ako milostný autorský trojuholník. Na Slovensku bude koncertovať mužské trio
Účinkovali ste v desiatke známych muzikálov od Vlasov cez Drakulu až po Johanku z Arku, tú ešte hráte? Alebo máte nejaký nový muzikál?
Nie, nemám. Už desať rokov som nevstúpila do nového projektu. Muzikál sa dosť zmenil. Viem si predstaviť, že keby prišiel ďalší titul ako Kudykam alebo iné hudobno-divadelné predstavenie, že by som sa znova nadchla. Ale inak už nie.
Foto: David Kundrát / CNC / Profimedia
Ste nielen speváčka, ale aj skladateľka, na čom teraz pracujete?
Píšem piesne pre Nerez & Lucia, pre moju kapelu La Alma, ktorú som nedávno znova „zobudila“, a píšem hudbu k projektu, ktorý by mal byť takým hybridom medzi viacerými žánrami.
Vaším manželom je úspešný hudobník a skladateľ Ondřej Soukup, aký je život dvoch hudobníkov a autorov v jednej domácnosti? Máte to vďaka spoločným záujmom ľahšie?
Je to ako so všetkým. Niečo je dobré, niečo zlé, niečo jednoduchšie, niečo ťažšie. Žijem túto verziu (úsmev), teda dvaja hudobníci spolu, a som šťastná. Ale viem, že keby to bolo inak, tak by som jednoducho bola šťastná inak…
Foto: CNC / Pavel Machan / CNC / Profimedia
Máte dve deti, koľko už majú rokov? Je pre vás ťažké byť umelkyňa aj mama zároveň? Mení sa to vekom – vaším či vekom detí?
Detičky majú deväť a dvanásť rokov. Tým, že sú už samostatné, je to v niečom jednoduchšie než predtým. Ale zas je oveľa zložitejší chod celej domácnosti, lebo manažujem program štyroch ľudí a hľadám priesečníky. A tiež mám menej samoty, čo je pre introverta ťažšie. Myslím si, že nie je ani ľahšie, ani ťažšie byť matkou umelkyňou, má to výhody aj nevýhody. Mám slobodnejší režim, čo je pri deťoch veľmi príjemné, ale nemám presný koniec pracovnej doby a potom čistú hlavu – len pre deti a rodinu.
Pre posledný film Juraja Jakubiska Perinbaba a dva svety ste nahrali pieseň Páslo dievča pávy. Spievate niekedy aj doma ľudové pesničky?
Milujem ľudové piesne a nútim ich spievať aj mojich žiakov v Prahe na konzervatóriu! Lenže Pávy sú už veľakrát upravená ľudovka. Spievala som to trochu inak, než by som spievala zemitú „surovú“ ľudovku. Ani neviem, ako znela pôvodná verzia. Poznám Suchoňovu, ktorú upravil pre Krútňavu, a potom Hapkovu, ktorú použil do Perinbaby. A Ondřejova verzia je tretia, čiže tretia „kultivácia“ alebo úprava.
Foto: Lubos Pilc
S kapelou Nerez spolupracujete už od roku 2019, nahrali ste spolu dva albumy a už chystáte tretí. Vraj bude pestrý v žánroch, témach a aj autorsky. Čo nám ponúknete?
Poznáme sa vlastne už od roku 2017, ale Nerez & Lucia sme založili až neskôr, na popud vydavateľstva, ktoré chcelo, aby sme spolu obnovili Nerez a podpísalo s nami zmluvu na tri albumy. Piesne na tretí album máme pripravené, ale váhame a čakáme, lebo doba sa veľmi zmenila. Dnes je čas singlov a klipov. Ja by som sa pokojne na módu vykašľala, a nahrala tretí album, ale Zdeněk je veľmi progresívny tvor, takže ho budem musieť chvíľku „ukecávať“ (úsmev). Príďte 16. apríla do „Zrkadláča“ v Bratislave, 17. apríla do Trnavy alebo 18. apríla do Nitry – ale tam už vlastne nie sú žiadne lístky – a môžete nás rozsúdiť. Dáme hlasovať: CD verzus postupne vydané single s klipom.
Budete mať na novom albume aj svoje autorské pesničky? O čom budete spievať?
Väčšinou píšeme so Zdeňkom hudbu pol na pol a texty robí buď Zdeněk, alebo ja, alebo Silvia Kaščáková. A teraz Zdeněk objavil zaujímavého autora Davida Konopáča, takže máme aj texty od neho. A spievame vždy o živote, takže je to vlastne pre všetkých.
