Pätnásť rokov od smrti: o čom by dnes písal Milan Rúfus?

Pred pätnástimi rokmi zomrel básnik Milan Rúfus. Čitatelia milovali jeho poéziu, ale aj publicistické či esejistické texty. Bol autoritou aj idolom, uznávaným bardom aj provokujúcim mysliteľom, o ktorom sa polemizovalo. Mnohí si asi pri príležitosti výročia Rúfusovej smrti povedia - čo by asi hovoril dnes? Čo by písal? No jeho slová sú tu s nami stále a možno rokmi ešte nadobudli silu.

11.01.2024 06:00
Milan Rúfus Foto:
Básnik Milan Rúfus.
debata (2)

Je vždy zaujímavé porovnávať obsah textov s tým, ako sa vyvinula doba. Zišlo by sa každému nazrieť do Rúfusa a trocha sa zamyslieť v širších súvislostiach, než je dnes zvykom. Možno by stačilo pozrieť si jeho knihy s fotografiami Martina Martinčeka a prišli by sme na iné myšlienky.

Srdce sa ešte otvorilo

Milan Rúfus sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube a zomrel 11. januára 2009 v Bratislave. Je to teda už 15 rokov. Ako 62-ročná zomrela nedávno aj jeho milovaná dcéra Zuzanka, ktorá mu bola láskou aj inšpiráciou. Básnikova manželka Magda Rúfusová zostala sama, ale stále si udržiava energiu, s akou budovala, vlastne vytvárala, svoju rodinu. Tá bola totiž tiež zvláštnym umeleckým dielom, veľa sa o nich písalo.

Milan Rúfus mal doma vynikajúce zázemie, potrebné ticho, švitoriacu Madgu a spokojnú Zuzanku. Dcéra si odmalička vyžadovala špeciálnu starostlivosť, ale dostávala najmä špeciálnu pozornosť a veľa lásky. Robila rodičom radosť a ešte viac scitlivela vnímavé srdce svojho otca, básnika a možno aj mnohých iných ľudí.

Neraz som už spomínala, ako ma Rúfusovci pozvali k stolu, keď mala Zuzka, to už bola slečna, narodeniny a prišiel jej gratulovať aj kamarát. Sedeli sme všetci okolo stola a jedli sme zákusky. Bol to neobyčajný zážitok. Milan Rúfus bol pre mňa ale zážitkom už od čias, keď predsedal prijímacej komisii na mojom pohovore na štúdium novinárstva v šesťdesiatych rokoch.

Najznámejšie diela

  • Do literatúry vstúpil v 60. rokoch básnickými zbierkami Až dozrieme, Chlapec a Zvony
  • Z ďalšej tvorby sú známe zbierky Kolíska, Kolíska spieva deťom, Óda na radosť, Ako stopy v snehu aj osobný testament Báseň a čas (2005)
  • Jeho básnické podanie rozprávok patrí k najkrajším v slovenskej literatúre, prebásnil slovenské ľudové rozprávky, riekanky a veršované minipríbehy
  • Vo viacerých vydaniach vyšli: Kniha rozprávok, Mechúrik Koščúrik, Lupienky z jabloní, Koza rohatá a iné rozprávky, Deťom, Studnička, Sobotné večery
  • Obľubu si získali aj veršované modlitby pre deti v knihách Anjeličku môj strážničku a Modlitbičky
  • Zbierka básní Pamätníček vznikla ako krásna hra, keď napísal básne k obrázkom dcéry Zuzky

Bol už literárna hviezda, impozantný človek (vždy vyzeral vlastne rovnako) a zdalo sa mi neuveriteľné, že sa so mnou rozpráva živý Rúfus. A že listuje v mojom humoristickom časopise, ktorý som ručne vyrábala na gymnáziu pre našu triedu a doniesla na túto skúšku. Bolo to na filozofickej fakulte, na vyššom poschodí, kam som sa viezla výťahom.

Neskôr, keď som sa spoznala s manželkou básnika, Magdou Rúfusovou, spomínali sme aj ten výťah. Pani Magda sa totiž prihovorila, aby manžel súhlasil s dvojrozhovorom o tom, ako sa zaľúbili. Dovtedy sme hovorili s Milanom Rúfusom len o literárnych a spoločenských témach, chcela som pôsobiť veľmi vážne a teraz som mala možnosť spoznať ho – ako respondenta – inak.

Myslela som si, že v súkromnej oblasti bude zdržanlivý a formálny, že nič až takého nepovie. Prekvapilo ma, ako sa uvoľnil, ako vtipne a otvorene rozprával. Práve aj o tom výťahu na filozofickej fakulte, kde sa budúci manželia, ona študentka, on pedagóg, po prvý raz stretli a padli si do oka. Zrazu to nebol žiaden bard, ale chlapčenský vtipkár, gavalier. Lepšie som pochopila jeho osobnosť. Bol zložitý a mnohoraký, nedá sa uchopiť.

Poézia v krojoch/Kroje v poézii Čítajte viac Poézia Milana Rúfusa v krojoch. Kniha, z ktorej vyžaruje vznešenosť i krása

Viac sa básnilo

Na pohľad pôsobil však Rúfus naozaj vždy veľmi dôstojne a aj svojím zjavom sa vymykal z galérie portrétov našich autorov. Vyzeral ako prorok, nejaký starý námorník alebo svätec, a to všetko v ňom aj bolo.

V čase našej mladosti ho všetci milovali, mal na literáta veľkú popularitu. Ľudia sa učili jeho verše naspamäť a šírili ich tak aj ústnym podaním. Vtedy sa viac básnilo, aj to patrilo k sladkým a revolučným šesťdesiatym rokom. Jeden ctiteľ (chcel byť hercom) mi dokonca raz recitoval z Rúfusovej zbierky Až dozrieme, a hoci to nebola rovno ľúbostná poézia – jedno s druhým – fascinovala ma.

Na Rúfusa si pri príležitosti výročia jeho úmrtia každý spomenie po svojom. Či už cez osobné stretnutie alebo cez jeho knihy, možno aj cez polemiky okolo jeho postojov a názorov. Je to jednoducho mohutná osobnosť, tvorca, ktorý je schopný stáť proti času sám a neochvejne. Nepotrebuje ani oslavné články, ani sa ho nedotknú spochybňovania. Skrátka tu je, hoci tu už nie je. A šťastná to kultúra, ktorá má osobnosti hodné aj sporov.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #literatúra #spomienka #Milan Rúfus