Tak sa aj táto potvrdila: Sopranistka Patricia Burda Janečková, ktorá sa narodila 18. júna 1998, zomrela 1. októbra 2023 vo veku 25 rokov.
Aj tí, čo ju nepoznali, čo nesledovali jej kariéru opernej speváčky, aj tí, ktorým sa možno ani nikdy nedostalo do uší, že ide o zázračné dieťa, sa zrejme pozastavili nad vekom jej úmrtia a stislo im srdce. Iba štvrťstoročie. Ale – meria sa život len na roky?
Čítajte viac Janečková: Na Rusalku si ešte pár rokov počkám
Ten jej život bol taký bohatý, že mnohí storoční by jej mohli závidieť. Patricia Janečková zažila úspech, reflektory aj potlesk, mohla naplniť svoj talent. Okúsila radosť z tvorby a radosť z lásky. Do daru dostala aj dievčenskú krásu. Bola pôvabná, príjemná a jej husté vlasy boli ako keby zvláštnym bonusom kvalít, ktorými ju osud obdaril. Zvláštne, že práve vlasy, ako Samsonov punc, naznačili, že niečo sa deje a obnažili speváčkino trápenie.
Boli silní láskou
Spočiatku sa zdalo, že má všetko, že je naozaj miláčikom bohov. Ale odrazu začali správy o úspechoch striedať správy o ťažkej diagnóze. Kvôli chorobe bola zrazu bezvlasá, krátkovlasá, ale aj to jej samozrejme svedčalo. Stratou zdravia získala inú krásu. Ľudia obdivovali jej statočnosť. Bola v chorobe veľmi otvorená, čím posilňovala ostatných. Nerezignovala, bojovala, žila ďalej, vážila si všetko, čo jej život prinášal a zdôrazňovala tak jeho cenu. Jej príbeh, ktorý kedysi plnil kultúrne aj spoločenské rubriky zázrakom mimoriadneho talentu, triumfom dokonalosti, sa teraz od základu zmenil.
Našťastie, nebola na to sama. Cez tieto články som sa ako keby na diaľku zoznámila s jej snúbencom a od júna tohto roku už aj manželom, hercom Vlastimilom Burdom. Obaja boli veľmi sympatickí, všetky ich vyjadrenia boli inteligentné a plné nádeje. Boli silní láskou a nádej sa mi zdala v ich prípade samozrejmosťou. Však je to dieťa šťasteny! A sú na to dvaja a aj podľa lekárov sa zdalo, že mladý organizmus Janečkovej všetko dobre zvláda. Mala anjelský hlas a anjelské vyžarovanie, to bude určite dobré.
Maškrtila v Bratislave
Stretla som sa s Patriciou Janečkovou pri rozhovore v roku 2011, keď bola ešte naozaj v dievčenskom veku, ktorého čistotu nikdy nestratila. V tom čase bola veľmi populárna. V roku 2010 sa stala absolútnou víťazkou súťaže Talentmania a fanúšikovia ju zbožňovali. Odborníci hodnotili jej hudobnú vyzretosť, intonačnú čistotu a kultivovanosť hlasu. To všetko sa dalo povedať aj o jej osobnosti. Každého prekvapovala. Všetkých predbehla. Už ako desaťročná zvíťazila v konkurze ostravskej Janáčkovej filharmónie a spievala so symfonickým orchestrom. O rok po víťazstve v súťaži Talentmania nahrala debutové CD a účinkovala na festivale Viva Musica! Aj vďaka tomu sme ju vtedy oslovili, aby nám poskytla rozhovor. Bola mimoriadna. A veselá.
Pre nás bolo zaujímavé, že zázračná Patricia mala oboch rodičov slovenskej národnosti. Narodila sa v Nemecku, pôsobila v Ostrave, ale Bratislavu si veľmi obľúbila. Najradšej vraj mala Staré Mesto, prechádzky uličkami, kde rada navštevovala cukrárne, všade vraj vyhľadávala najmä čokoládovne. Najsladšia spomienka sa ale viazala k Hviezdoslavovmu námestiu, kde sa vždy zadívala na budovu Opery SND a vybavila si v pamäti prvé kolo televíznej súťaže, ktoré sa tam odohrávalo.
Čítajte viac Elán pridáva dva koncerty, zahrá na počesť Vaša Patejdla
Povedala mi vtedy, že do Bratislavy by sa najradšej presťahovala, že tu našla veľmi milých ľudí. Obľúbila si aj slovenské piesne, ľudovky, však jej domácky repertoár bol veľmi bohatý. Pospevovala si už ako štvorročná a bavilo ju všetko. Postupne skúšala aj árie. Spievala si ich už pri hre s bábikami. Prvá opera, na ktorú ju v detstve vzala mama, bola Rusalka. Potom už opery stále počúvala a v šiestich rokoch vyhlásila, že bude operná speváčka. Však hudbu mali v rodine – otec hral v symfonickom orchestri, mama ovládala husle.
Aj árie, aj komediálne dialógy
Patricia sa vtedy zmienila aj o svojej sestre Lucke, ktorá jej pomáhala s učením, ale vraj sa najmä spolu veľmi nasmejú. Pýtala som sa jej vtedy aj na to, ako si predstavuje svoju budúcu rodinu. Odpovedala, že tým sa ešte vôbec nezaoberá, že to je ďaleko. O to viac ma práve neskôr zaujímalo, keď som čítala, že Patrícia si už našla dobrého chlapca a že je s ním šťastná. Všetky sny sa jej ale nesplnili. V rozhovore sa zmieňovala o svetových operných domoch, o ktorých vie, ale ešte v nich nebola, ale rada by tam raz vystupovala. Hovorila aj o vzoroch, ktoré ju inšpirujú a menovala napríklad Luciu Popp.
Bola v tom detskom veku rozhľadená, hoci priznávala, že životných skúseností má málo. No v hudbe sa vyznala. Nebola však jednostranná. Miloval aj komédie a ako z opier spievala árie, z veselohier vraj ovládala celé humoristické dialógy. Patricia priznala tiež, že miluje palacinky a malého bieleho psíka, ktorý vyzerá ako medvedík. Spolupracovala aj s módnym salónom v Ostrave, ktorý jej poskytoval pekné šaty. Niekedy si ich vraj odnášala aj trojo… Mala rada lyžovanie, plávanie, skákanie na trampolíne, ale aj kreslenie. Skrátka, v jej živote bolo všetko, čo má človek okúsiť. Veľa najmä rozdala, ale aj tak to nebolo dosť. Bude chýbať.
Myslela som si, že ju určite ešte na nejakom koncerte stretnem. Najmä po tom, čo sa za dalo, že vyzdravela. Smrť však rozmýšľa inak ako my. Jej činy a zámery nie sú jasné.
Čítajte viac Patrícia Janečková: Sú krajšie baby ako som ja. Ja patrím k spevu
Pôsobila v Moravskosliezskom Národnom divadle. Naposledy tu účinkovala v muzikáli West Side Story v júni tohto roka.
V júni sa vydala za herca Vlastimila Burdu a označila to za „najkrajší deň jej života“. Práve on bol jednou z najväčších opôr pri ťažkej liečbe, povedala Janečková.
Ako sólistka vystupovala s mnohými českými a slovenskými komornými a symfonickými orchestrami.
