Prvou premiérou Slovenského komorného divadla (SKD) v Martine, bola hra Filip II. od belgického dramatika Emile Verhaerena. Premiéra historickej hry so silným protitotalitným odkazom vyvolala kritické postoje zo strany predstaviteľov vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945).
Od prvej premiéry SKD, ktorá ohrozila ďalšie fungovanie divadla, uplynie v pondelok 22. januára 80 rokov. Martinské SKD vzniklo v roku 1944, ale už v roku 1941 predstavitelia vtedajšieho Ústredia slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD) skonštatovali, že niektoré súbory dosiahli maximum ochotníckeho výkonu. Týkalo sa to aj ochotníckej divadelnej scény v Martine, kde existovala silná ochotnícka tradícia reprezentovaná Slovenským spevokolom a bol tu aj vhodný priestor – Národný dom – pre profesionálnu divadelnú scénu.
Foto: Archív SND / Gejza Podhorský
„Prvé reálne kroky vyšli zo strany ÚSOD a Matice slovenskej. Cieľom bol vznik hospodársky a ideovo nezávislého divadla, ktoré by bolo výrazom najlepších tvorivých tradícií ochotníckeho divadla a súčasne vzorom pre dobové ochotnícke súbory. V roku 1943 sa začali aj pravidelné vysielania Slovenského rozhlasu z martinského štúdia, na ktorých okrem domácich redaktorov a hercov spolupracoval aj Andrej Bagar. Prítomnosť činorodého a organizačne zdatného divadelného profesionála Bagara, ale aj konkurencia v podobe príprav na založenie divadla v Prešove, urýchlili vznik Slovenského komorného divadla,“ uviedla pre TASR Zuzana Nemcová, vedúca Centra divadelnej dokumentácie Divadelného ústavu v Bratislave.
Čítajte viac Pred sto rokmi sa narodil Ján Rozner, autor známej prózy Sedem dní do pohrebu a manžel Zory Jesenskej
Organizačne pri zrode SKD podľa Nemcovej stáli Ján Marták a Ivan Turzo. Prvým riaditeľom sa stal Marták a prvým režisérom Andrej Bagar. Súbor profesionálneho divadla tvorili skúsení ochotnícki herci Naďa Pietrová Hejná, Eugen Medek, Rudolf Látka, Ctibor Filčík, študenti konzervatória z Bratislavy Karol Hynek Draga, Blanka Valášková a herec a režisér v jednej osobe Andrej Bagar.
Foto: TASR
Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila 22. januára 1944. V réžii Andreja Bagara SKD uviedlo Verhaerenovho Filipa II., inscenáciu, ktorou divadlo jasne manifestovalo svoj nesúhlasný postoj s politickým systémom vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Túto hru uviedli aj herci berlínskeho Deutsches Theater v Bratislave v roku 1933, keď utiekli pred nástupom nacizmu v Nemecku. „S divadelnou hrou Filip II. mal Andrej Bagar osobnú skúsenosť ako herec vo Východočeskom divadle v Pardubiciach aj ako divák, keď ju do Bratislavy priviezli herci divadla Deutsches Theater na úteku pred Hitlerom a jeho režimom. Bagara bezpochyby oslovila svojim antitotalitným posolstvom, ktoré sa v plnej miere premietlo aj do jeho režijnej a dramaturgickej koncepcie a dalo mu možnosť vyjadriť sa k aktuálnym problémom fašistického klerikálneho Slovenského štátu cez historickú tému,“ skonštatovala Nemcová.
Čítajte viac Martinské divadlo "odovzdalo do užívania" diaľnicu D1
Uvedenie hry podľa nej vyvolalo búrlivú reakciu najmä v provládnej a klerikálne orientovanej tlači. Reakcia a tlak miestnych úradov boli také silné, že SKD muselo zrušiť plánované zájazdy a hru stiahnuť z repertoáru, čo bolo pre nové divadlo bez štátnej subvencie takmer likvidačné. Nasledovali aj rôzne úradné a administratívne obštrukcie, ale Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠANO) napokon koncom mája 1944 pridelilo SKD divadelnú koncesiu.
„Divadlo prežilo toto ťažké obdobie vďaka dotáciám od Matice slovenskej, tlačiarne Neografia a podporujúcim firmám najmä Baťu z Baťovian a Armatúrky Tauš z Myjavy. A samozrejme nebyť veľkého zanietenia pre divadlo a obetavosti prvých profesionálnych martinských divadelníkov, ktorí v réžii Andreja Bagara rýchlo naštudovali Moliérove komédie, aby ako tak zahojili straty po zakázanom predstavení. Verejnosť však aj v týchto komédiách dokázala nájsť výsmech necností svojej doby,“ uviedla pre TASR Zuzana Nemcová z Divadelného ústavu v Bratislave.
Počas svojej existencie prešlo SKD mnohými etapami. Na základe rozhodnutia Divadelnej a dramaturgickej rady zo dňa 29. augusta 1950, s platnosťou od 1. januára 1951, sa zmenil názov divadla na Divadlo Slovenského národného povstania. Tento názov však divadlo nieslo len niekoľko mesiacov. Už 6. októbra 1951, v rámci osláv Dňa československej ľudovej armády, sa uskutočnil slávnostný akt premenovania divadla na Armádne divadlo.
Čítajte viac V Martine uvedú nihilistickú rozprávku Leonce a Lena
Od 1. augusta 1960 prešlo martinské divadlo opäť pod civilnú správu a vrátilo sa k názvu Divadlo Slovenského národného povstania. Tento názov pretrval 43 rokov. K svojmu pôvodnému názvu Slovenské komorné divadlo, pod ktorým vzniklo roku 1944, sa divadlo vrátilo 1. septembra 2003
