Na tlačovke k novej inscenácii Lukáša Brutovského Odliv ste povedali mladšej kolegyni Barbore Andrešičovej: Ty máš ešte šancu odísť, čo už my… Mali ste niekedy chuť odísť zo Slovenska?
Človek o tom uvažuje v určitých obdobiach svojho života. Počas štúdia na vysokej škole sme mali len možnosť zájazdov do Moskvy a Petrohradu, vtedajšieho Leningradu.Po skončení školy emigroval do USA môj starší brat. Mne bolo jasné, že sa dlho nikam nedostanem. Neskôr som už mala rodinu a myšlienky na emigráciu sa prirodzene rozplynuli medzi plienkami a divadlom.
A dnes by ste mali chuť odísť?
U nás hercov je rečová bariéra najväčším problémom, takže by som sa pravdepodobne nevenovala herectvu… možno záhradníctvu? Možno by som vysadila pár stromov. To sa mi vždy páčilo.
Viete si predstaviť, že by ste u nás doma, na Slovensku, vykonávali iné povolanie než herectvo?
Veď tu sa rúbe les. Takže treba nové stromy, stromy, stromy… Som vo veku, keď by som už nemusela " vykonávať" nič… Stačí, že mám šesť detí a sedem vnúčat, nie?
Všetci žijú na Slovensku? Mrzelo vás, keď odišli alebo ste to brali tak, že v cudzine budú mať lepšie šance?
Tri žijú a pracujú v zahraničí. Jedna dcéra je v Taliansku, dve sú v Prahe, čo nie je tak ďaleko, ale nemám veľmi čas za nimi chodiť. Každý, kto má deti „vonku“, vám povie, že ich nevidí často. Ak sa aj ďalšie deti rozhodnú odísť, nemám právo im v tom brániť.
To, že premiéra Odlivu vyšla práve na deň volieb, je náhoda?
Termíny premiér sa určujú rok vopred, vtedy sme netušili, kedy budú voľby. Takže, je to náhoda.
Získali ste množstvo cien, máte Cenu Jozefa Kronera, Slnká v sieti, štátne vyznamenanie od prezidentky Zuzany Čaputovej a najnovšie aj Krištáľové krídlo v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie. Hovoria o vás, že ste jednou z najlepších a najvýraznejších herečiek svojej generácie. Čo to pre vás znamená?
Keď získate cenu, najprv pochybujete o tom, či si ju zaslúžite, potom sa pozastavíte nad tým, prečo ste ju dostali – či už nemáte vycúvať z celého hereckého sveta…Hlavne keď dostanete cenu za celoživotné dielo. Aj Krištáľové krídlo je akési resumé vašej kariéry, vášho pôsobenia v umení. Takže ceny ma tešia, ale vždy ma aj zvláštne zarmútia. To vám asi povie každý, kto dostane ocenenie – že je to veľká zodpovednosť Najdôležitejšie je uniesť váhu víťazstva, ale zostať pri tom „nohami na zemi“. Rovnako treba vedieť zvládnuť aj časy, keď sa vám práve nedarí.
Čítajte viac V SND hrajú o odlive mozgov. Divák sa zapotí, no uvidí pekné divadlo
Na webstránke Slovenského komorného divadla Martin si správu o vašom ocenení umiestnili medzi novinky. Stále ste členkou tamojšieho hereckého súboru?
Som členkou v dvoch divadlách, okrem SND aj v Martine, čo je zvláštne.
Stále cestujete vlakom, ako som o vás čítala?
Považujete cestovanie vlakom za raritu? Áno, normálne cestujem vlakom. Normálne… nemám auto…Veď to je smiešna vzdialenosť, asi 230 km. Ľudia riešia oveľa väčšie presuny. My máme na Slovensku všetko tak blízko, že je zbytočné o tom rozprávať ako o neprekonateľnej prekážke.
Nejde mi o dopravný prostriedok, ale ako to všetko stíhate – v SND máte asi osem predstavení a v Martine ďalšie dve – Iokasté a Divadelníka, popritom ešte učíte… V minulosti ste povedali, že si neviete predstaviť presťahovať sa do Bratislavy. Ani to sa nezmenilo?
Nebývam v Bratislave.
Foto: Collavino
Kde a kedy sa cítite ako doma ? Závisí to od ľudí, od práce?
Keď kráčam po schodoch k môjmu bytu v Martine, cítim, že idem domov. Neviem vám to inak vysvetliť. Nemá to mať žiadny racionálny dôvod.
Čiže ste si nevedeli predstaviť odísť z martinského divadla?
Videli ste niekedy „martinské“ predstavenia?
Videla som niekoľko ich hosťujúcich predstavení v Bratislave – napríklad D1 – mýtus o diaľnici, inscenáciu českého režiséra Jiřího Havelku o Karolovi Duchoňovi Zem pamätá, Sen noci svätojánskej, kde ma v bulletine pobavilo motto To bude doják alebo dávnejšie výborné predstavenie Biológia politika Fouché!!!… Páči sa mi, že do svojich predstavení často veľmi invenčne zakomponujú hudbu a spev.
Tak ste to videli. Viete, často sa o Martine rozpráva, ale málokto tam naozaj bol. V Bratislave sú aj trošku alergickí na ospevovanie Martina. Aj taký Emil Horváth, ktorý vyšiel z Martina, tak čím je starší, tým častejšie Martin spomína. Skoro denne.
Áno, vraj sa v Martine inscenujú zaujímavé hry, ktoré v Bratislave nemáme. Čo teda Martin a jeho Slovenské komorné divadlo znamená pre vás?
Nie som z Martina, nepochádzam odtiaľ, som z Myjavy. A práve kvôli tomuto divadlu som tam prišla. Je to komunita ľudí, pre ktorých je divadlo prvoradé. Možno preto, že sme tam „za kopčekmi“ a sústredíme sa len na to. Tu v Bratislave sú ľudia oveľa viac rozptýlení a zaneprázdnení.
Ako sa vám spolupracuje s Lukášom Brutovským, keďže v Martine ste hrali vo viacerých hrách, ktoré režíroval – napríklad v Lese, Matke, Iokasté?
Je veľmi talentovaný. Na to, že má čosi po tridsiatke, sú jeho hry veľmi zrelé, ako keby poznal túto krajinu aspoň tak dlho ako ja. Aj táto výpoveď o odlive mozgov, svedčí o tom, že chápe kontext a vie si tak naštudovať materiál, že to nepôsobí lacno alebo povrchne.Je to naša občianska výpoveď a správa o stave tejto krajiny. Niekedy aj mrazivo vtipná..Má to krásnu poetickú nadstavbu. Nechápem, ako dokázal tak správne vyvážiť rácio a emócie .
Pokiaľ ide o inscenáciu Odliv, povedali ste, že váš monológ nie je rozsiahly, ale meandruje a nedá sa veľmi vybočiť, lebo sa stratíte. Ako sa vám ten poetický text učil?
Ak sa naučíte s textom pracovať, preniknete doň, dá sa naučiť dosť rýchlo. Jedna veta vám ako voda prináša ďalšiu a ďalšiu…ale nesmiete vybočiť, lebo sa utopíte.
Foto: Jakub Jíra
Bolo od začiatku dané, kto bude mať ktorú časť textu? Alebo ste si mohli vy účinkujúci vybrať? Vy sa na scéne objavíte ako prvá v časti nazvanej Sirény.
Text sa členil podľa typológie hercov. Od najstaršej generácie až po najmladších, ktorí najviac rebelujú.
Táto inscenácia bola náročná kvôli zachovaniu rytmu. Bolo to pre vás ťažké?
Lukáš Brutovský nie je režisér, ktorý by nás veľa trápil. Najviac pracovala mladšia generácia a študenti s VŠMU, ktorí s textom najviac pracovali a prepájali ho s pohybovými zložkami. Nás starších Lukáš veľmi netrápil. Alebo len trošičku, ako to má vo zvyku.
Bol pre vás text Odlivu prekvapením, alebo ste už trošku tušili, čo môžete očakávať, keďže ste s Lukášom na inej javiskovej básni – martinskej Iokasté o toxickej maskulinite – pracovali?
Jasné, že vás takýto text prekvapí, lebo má úplne inú tému ako Iokasté. Iokasté bola zameraná na antiku a prepojenie so súčasnosťou, kým Odliv je najmä o téme odchádzania z tejto krajiny. Takže je to iný materiál.
Čo myslíte, aké to bude pre divákov? Bude to pre nich prekvapenie, už aj preto, že je to úplne iná forma?
Dúfam, že nebudú ako zarezaní, ako keď videli skúšku pred premiérou študenti a vy, novinári.
Študenti však reagovali, vnímali text, bavili sa…
A vy ste prečo až tak nereagovali? Zdá sa mi, že vy novinári si držíte odstup, to sa dá od vás čakať. Niekedy máme pocit, akoby tam ani nikto nebol. Ide o vzájomné odovzdávanie, čo dávate hľadisku a to by malo dávať nejakú spätnú odpoveď, feedback sa to volá? Áno, vy si dávate veľký pozor. Mohli by ste sa viac odviazať, keď je niekde vtip, môžete nám trošku pomôcť a zareagovať. My to potrebujeme.
Nebojte sa, vtipné miesta sme si všimli. Ale pre aké generácie je tento text vlastne určený? Emília Vášáryová na tlačovke povedala, že dobre viete, že neprídu tí, čo za tú situáciu s odlivom mozgov môžu…
Asi žijeme aj my v nejakej bubline? V každom prípade nechápem, že je národ akýsi,,neprebudený,,
Ešte poďme k vášmu účinkovaniu vo filmoch. V posledných rokoch akoby ste si vyberali snímky zamerané na politické či spoločenské problémy. Hrali ste vo filme Ostrým nožom o vražde Daniela Tupého (réžia Teodor Kuhn, 2019), Amnestie (Jonáš Karásek, 2019), Moc (Mátyás Prikler, 2023)… Alebo ste jednoducho dostali tieto ponuky a páčili sa vám?
Dostala som ponuky, ale politické filmy sú žáner, ktorý je teraz na výslní. Niežeby ma to nejako tešilo, rada by som si zahrala niečo celkom iné, ale ako to už býva, my si nemôžeme veľmi vyberať. Ani neviem, či som na niečo niekedy povedala nie a keď som povedala nie, tak som sa väčšinou pomýlila.
Čítajte viac Recenzia: Mocným prejde všetko. Aj vražda
Kedy napríklad?
Seriál Tajné životy. Myslím, že som tam mala hrať nejakú alkoholičku. Práve sme doma obedovali a deti sa ma opýtali, či skutočne chcem ísť na kamerové skúšky. A nešla som. Nakoniec to bol jeden z najlepších seriálov.
Hrali ste však aj rôzne komediálne roly. Čo je vám bližšie – vážne či komické úlohy?
Ako v živote, tragikomické. Ale dúfam, že ešte mám komickú strunku. Neviem, či ma aj na školu neprijali preto, že som bola taká nezaraditeľná. Tešilo by ma, keby vznikalo viac komediálnych seriálov alebo filmov, to u nás chýba. My Slováci sme na tom so zmyslom pre humor dosť zle.
Oproti komu? Trebárs Čechom?
Už aj oproti nim.
Ktorý národ má humor, ktorý je vám blízky?
No… Angličania.
Ale potom sú aj národy ako Fíni, tí majú aký humor?
Toto je tiež zvláštna kategória, škandinávske filmy sú podľa mňa jedny z najlepších.
Videli ste napríklad islandsko-estónsky film Na ceste s mamou?
Videla, ten sa mi veľmi páčil. Myslím, že my by sme nevedeli natočiť komédiu o chlapíkovi, ktorý cestuje s mamou, ktorá už nežije. Aj keď je to skôr tragikomédia – ako syn cestuje s mamou na miesto, ktoré mala kedysi rada.
Čítajte viac Islandský film Na ceste s mamou: Aj semetriky milujú svojich synov
Chodíte do kina?
Vždy,keď mám voľný večer. Páčilo sa mi napríklad Karaoke blues od Fína Kaurismäkiho, dánsky Bastard s Madsom Mikkelsenom. A minule som bola na zaujímavom filme Zóna záujmu. Je pravda, že ma dosť rozhodil. Takže áno, rada chodím do kina, ešte keby filmári radi chodili do divadla.
A nechodia?
Nie.
Martinčania chodia radi do divadla?
Každý sa ma na to pýta, keďže Martin nie je až také veľké mesto, ale divadlo naozaj býva natrieskané. Chodia aj ľudia z okolia,aj zďaleka. Hráva sa tak často ako v Bratislave, okrem nedele a pondelka.
V SND máte dosť odlišné postavy – napríklad Odliv je niečo celkom iné ako klasické Malé ženy. Veľmi sa mi páčili, pre vás to bolo aké?
Čo vám mám povedať? Nie som veľmi romantická osoba. Keď moje dcéry pozerali obe filmové verzie, vyhodili ma z detskej izby, aby som im do toho nebrblala brblať a nekomentovala to.
Foto: Ľuboš Kotlár
Fantastická ste boli aj ako Capková v Dobrodružstve pri obžinkoch…
Tam som mala antifolklórnu rolu, čo je pre mňa tiež dar. Tam som mohla hrať Nemku, ktorá mi bola blízka.
A čo postava promotérky v inscenácii Kým prídu Stouni?
Ak si nájdete cestu k postave, je to už jednoduché. Väčšina ľudí obdivuje ako si herci môžu zapamätať toľko textu. Pritom je to tá najmenšia práca. Najväčší kumšt je…ako to zahrať.
