Foto: Premedia
V knihe je však aj kapitola o tom, prečo spomaliť pri jedle, ako vychovať neuponáhľané dieťa alebo o tom, že spomalenie v práci nemusí byť kontraproduktívne, ale práve naopak. Tu očakávam ďalšiu námietku: „Žijeme príliš rýchlo, treba spomaliť a naučiť sa vychutnávať si drobné radosti. To predsa počúvam celý život, je to klišé a čítanie takejto knihy bude len ďalšou stratou času.“ To je však len ďalší z unáhlených a chybných záverov.
Autor ukazuje, ako rýchlosť postupne ovládla náš život a odkrýva filozofiu pomalosti
Proti „kultu rýchlosti“
Samotnú knihu možno rozdeliť na dve časti – najprv nás autor prevedenie „kultom rýchlosti“, ktorý sa začal presadzovať v 19. storočí, ovládal takmer celé minulé storočie a ešte výraznejšie sa prejavuje dnes. Nerobí to však moralizátorsky ani didakticky z pozície psychoterapeuta alebo sociológa, ktorým beztak nie je. Je to novinár, ktorý pochodil veľkú časť sveta a písal reportáže pre renomované periodiká, akými sú napríklad The Economist, Observer alebo Guardian. Ak ste úspešným autorom reportáží pre veľké médiá, mali by ste prinajmenšom vedieť písať pútavo. V prípade Carla Honorého to platí.
Vedeli ste napríklad, že Ferenc Liszt v roku 1826 napísal, že mu trvalo presne jednu hodinu odohrať Beethovenovu sonátu č. 29 Op. 106? O päťdesiat rokov neskôr to Arthur Schnabel zvládol za 40 minút a dnes niektorým interpretom stačí 35 minút.
Čítajte viac Kniha týždňa: Aké sú moderné macochy?
Chvála pomalosti vás určite nebude nudiť. Nie je písaná odborným jazykom, nie je to dokonca ani populárno – náučná kniha. Skôr je to osobný rozhovor, v ktorom Honoré na mnohých konkrétnych príkladoch ukazuje, ako rýchlosť začala postupne ovládať náš život, niekde očividne, inde podprahovo. Nepoučuje, nepresviedča a nevynucuje si váš súhlas. Iba rozpráva príhody, zamýšľa sa nad nimi a dáva ich do súvislostí.
Čítajte viac Kniha týždňa: Connemara je pieseň pre všetkých. Vonia francúzskym šarmom aj nostalgiou
Pomalé mestá, pomalá strava, pomalý sex
Prvá časť knihy, v ktorej vás autor prevedie tým, ako si nás rýchlosť postupne podmaňovala, je o niečo viac faktografická. Druhá časť rozoberá životný postoj, pre ktorý je celkom vhodným pomenovaním „filozofia pomalosti“. Všade je však množstvo odbočiek, zaujímavostí a príhod. Autor nimi neustále udržiava čitateľovu pozornosť bez toho, aby ho unavoval alebo zahlcoval faktami.
Dozviete sa napríklad o rakúskom horskom mestečku, v ktorom sa každoročne koná zasadnutie Spoločnosti pre spomalenie času, o tom, ako v rôznych krajinách prebiehali kampane za spomalenie rýchlosti na cestách a prečo boli úspešné alebo zlyhali, že rýchlosť môže byť pri záchrane života dôležitá, no pri diagnostike práve naopak, aj o rozdieloch v prístupe východnej a západnej medicíny k pacientovi. Zistíte, prečo Sting preferoval pomalý sex a ako prebiehajú workshopy tantrického sexu s dôrazom práve na pomalosť. Taktiež si môžete prečítať, ako Japoncom takmer zničila život posadnutosť extrémnym výkonom a vysokou pracovnou morálkou a ako v posledných rokoch objavujú „kultúru pomalosti“.
Čítajte viac Kniha týždňa: Kde leží naše kráľovstvo?
Honoré sa snaží ukázať, že môže byť dobré, zdravé a aj zábavné spomaliť. Pomalá strava, pomalé mestá, pomalá práca a aj pomalý sex môžu byť skvelé. Nie vo všetkom s ním budete súhlasiť a niektoré závery vám možno budú pripadať trochu prehnané alebo naivné. Určite vás však táto kniha – v dobrom zmysle slova – prinúti k určitej sebareflexii, a to aj bez toho, aby namiesto „kultu rýchlosti“ začali budovať „kult pomalosti“. Honoré tvrdí, že rýchlosť môže byť zábavná aj užitočná, no nie vždy, vo všetkom a za každú cenu. V mnohom má určite pravdu. Prídete na to aj sami, ak budete túto knihu čítať dostatočne pomaly.
