Ako známu prozaičku a televíznu glosátorku vás čaká v nedeľu debut – divadelná premiéra. Vašu hru Sto bábik režíruje Michal Spišák. Ako to prežívate? Máte očakávania?
Vážim si, že ma pani riaditeľka DPOH Valeria Schulczová aj dramaturgička Darinka Abrahámová oslovili. Urobili to iste aj preto, že vedia, že zmýšľam o živote aj o umení podobne ako ony. No aj tak som v prvej chvíli chcela ich ponuku zdvorilo odmietnuť, som prozaička a nezdalo sa mi vhodné prekročiť hranice svojho žánru. Až manžel ma presvedčil, že to mám urobiť, veď nejde o život, nanajvýš – ak to bude mať úspech – sa môžem dostať do podozrenia, že mi to napísal on.
Čítajte viac Prehliadka hriechov sa začne lakomstvom a hnevom
Neprekážalo manželovi, známemu dramatikovi Ľubomírovi Feldekovi, že mu leziete do kapusty?
Kedysi sme spolu vydali knižku päťminútových rozprávkových scénok Dnes vám hráme v zlatom ráme. Obmedzený rozsah dal tým rozprávkam svižné tempo a boli obľúbené v detských súboroch. Ale inak – mne sa naozaj ani nesnívalo, aby som liezla dramatikom do kapusty. V našej rodine si však navzájom vypomáhame, a tak kedysi, keď mal môj manžel už odovzdať Modrú knihu rozprávok a mrzelo ho, že je stále akási tenká, dovolila som mu, aby mi „ukradol“ rozprávku Olinkiných sto bábik.
Teraz mi navrhol, aby som si ju vzala späť. Povedala som mu – ale veď je to próza. Ale on mi povedal – neboj sa, je tam dobrý dialóg, a kde je dobrý dialóg, tam si vždy prídu na svoje aj herci, vždy je tam skryté aj divadlo. Tak uvidíme, či mal pravdu.
Zajtra večer predstaví divadlo dve jednoaktovky – vašu a po nej hru Juraja Šebestu Bratislava by night. S Jurajom Šebestom sa poznáte, ale je o niečo mladší. Ste rovnaká "krvná skupina“?
Jurka Šebestu poznám od prvého dňa, čo prišiel na svet. Šebestovci patria celý život k našim najlepším priateľom, aj keď Štefan Šebesta, Jurkov otec, to môže, žiaľ, potvrdiť už iba z neba.
Sama ste už v divadle – bolo to v Prahe – aj účinkovali ako herečka. Pomohla vám táto skúsenosť pri písaní hry? Neobjavíte sa aj teraz na javisku? Nie je tam aj postava pre vás?
Aj v Prahe som vypomáhala manželovi. V pražskom divadle Labyrint – teraz sa volá Švandovo – sa hrala jeho hra Teta z Prahy, v ktorej mal postavu hovoriacu po slovensky. Mala ju hrať v pražskom Národnom divadle pôsobiaca Slovenka Sylvia Turbová, ale tri týždne pred premiérou bolo Národné na zájazde v Moskve, Sylvia dostala v ruských mrazoch zápal pľúc, a iná slovenská herečka už v Prahe voľná nebola, záchrana predstavenia ostala na mne.
No ani z tejto skúsenosti nevyvodzujem, že mám herecký talent. O to viac oceňujem, že Sto bábik hrajú dve herečky s veľkým talentom – a navyše Lucia Siposová študovala na konzervatóriu v jednom ročníku s našou Katkou, takže celé je to také milé stretnutie, verím, že sa naň po ústupe pandémie tešia aj diváci, ktorí konečne už môžu vojsť do hľadísk divadiel.
Foto: DPOH
Dôverujete režisérovi Michalovi Spišákovi, že hru dobre pochopil? Ako by ste ju charakterizovali vy sama?
Áno, dôverujem mu. Mal po kom podediť talent. Aj Miška poznám od jeho detstva. Aj Spišákovci už od mladosti patrili a stále patria medzi našich najlepších priateľov. Žiaľbohu, aj Miškov otec Karol to môže potvrdiť už iba z neba. Hru charakterizovať nejdem. Verím, že jej správnu charakteristiku objavili oni, dramaturgička, režisér a herečky.
Budete v písaní hier pokračovať, alebo drámu vystriedate iným žánrom? Píšete aj poéziu? Dobre sa vám píše aj v lete, alebo si oddýchnete?
Nechystám sa v písaní hier pokračovať, aj keď sa vraj nikdy nemá používať slovo nikdy. V lete si chcem však oddýchnuť najmä od televíznej Sedmičky. Som mierumilovná. Politika, o ktorej sa v nej sem-tam bavíme, mierumilovná nie je.
