Foto: Braňo Konečný
Pripravili ho režisér Lukáš Brutovský (ten sa podieľal aj na úprave, scéne a hudbe) s dramaturgom Mirom Dachom na základe prekladu Ľubomíra Feldeka. Kostýmy vytvorila Zuzana Hudáková.
Sen noci svätojánskej uviedli prvýkrát na Slovensku 11. marca 1920 v SND, v Martine ho pod názvom Sen májovej noci hrali 1. júla 1961, potom v rovnakom divadle znova v roku 1985 už ako Sen noci svätojánskej. Hru uvádzali azda všetky významnejšie slovenské divadlá v rôznych mestách, a to nielen ako činohru, ale aj ako balet – v roku 2006 na hudbu Petra Zagara v SND. V opernej podobe Sen noci svätojánskej uviedlo SND už v apríli 1962 na hudbu Benjamina Brittena a v júni 1994 odznel v Komornej opere na hudbu Mendelssohna-Bartholdyho pod názvom Sen noci, kedy je leto v polovici.
Oriešok v názve
Samotný názov hry si zaslúži špeciálnu pozornosť. Shakespearov pôvodný titul znel A Midsummer Night's Dream – čo je v doslovnom preklade „stredoletná noc“. Ako upozorňuje český prekladateľ Milan Lukeš, citovaný v bulletine k novej martinskej inscenácii, názov Stredoletnej noci sen znel toporne a vyumelkovane a nenapovedal to, čo originál. Pripomenul, že aj jazyky ako nemčina, ruština či francúzština sa uspokojili s neutrálnym Snom letnej noci.
Čítajte viac Martinské divadlo "odovzdalo do užívania" diaľnicu D1
A prečo sa z letnej noci stala noc svätojánska? Podľa Lukeša nejde o žiadne zbožné kresťanské konotácie, ale v angličtine sa za „stredné leto“ považuje obdobie okolo letného slnovratu (21. jún) a pod „stredoletnou nocou“ sa rozumie predvečer 24. júna, čo zodpovedá presne našej noci svätojánskej, čarovnej a bláznivej, počas ktorej aj víly a nadprirodzené mocnosti všetkého druhu majú podľa starej predkresťanskej tradície nad človekom najväčšiu moc: odtiaľ pochádza aj bláznivosť ich orgiastického počínania. „Akurát dramatický dialóg túto konkrétnu letnú noc vôbec nereflektuje, ale ukazuje na noc prvomájovú,“ uzatvára Milan Lukeš.
Celý súbor v lese
Martinský tvorivý tím teraz láka na lásku, sex a divadlo. Tri živočíšne druhy: ľudia, magické bytosti a herci. Diváci uvidia tri páry a tri svadby. Všetky postavy (v hre sa objaví takmer celý súbor divadla: Viliam Hriadel, Kamila Heribanová, Marek Geišberg, Lucia Jašková, František Výrostko, Tomáš Mischura, Daniel Žulčák, Zuzana Rohoňová, Barbora Palčíková, Tomáš Grega, Alena Pajtinková, Nadežda Vladařová, Ján Dobrík, Matej Babej, Jaroslav Kysel, Róbert Sipos, Michal Gazdík, František Mikuš a Marián Frkáň) sa stretnú v nočnom lese, aby sa stratili medzi snom a skutočnosťou. Túžby a vášne sa prudko striedajú a menia. Tým, ktorých sa to týka, riadne pletú hlavy, tí, ktorí ich pozorujú, sa smejú do popuku.
Foto: Braňo Konečný
Lukáš Brutovský režíruje Shakespeara prvý raz. Chcel sa pokúsiť o výrazne herecké, múzické spracovanie hry, ktorá má inscenačnú tradíciu. Predstavoval si výpravnú, farebnú, barokizujúcu, až mierne operetnú inscenáciu. „Pokúsili sme sa ísť proti tomu smerom k výrazovej čistote. Čo ale neznamená, že by to malo byť divadlo prísne racionálne,“ povedal Brutovský.
Hra je podľa neho o rozličných podobách lásky, divadla a divadelnosti aj v našich životoch. Ale aj o divadle ako o ľudskej činnosti. „Inscenácia je výtvarne taká jednoduchá, že slúži vlastne hercovi. Mágia, kúzla, premeny, s ktorými Shakespearov text počíta, sa dejú prostredníctvom herca a prostredníctvom hudby,“ vysvetlil režisér.
