Zomrel herec a exminister Ľubo Roman

Ľubomír Roman sa narodil 12. apríla 1944 v meste Malacky. Vyštudoval Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave a v rokoch 1966 až 2001 pôsobil ako herec v Divadle Nová scéna. V rokoch 1991 až 1996 ho riadil. Mal ženu a dve deti. Zomrel 13. marca 2022 vo veku 77 rokov na infarkt.

Ľubo Roman na divadelných doskách

Pozrite si snímky Ľuba Romana na doskách Divadla Nová scéna.

Fotogaléria 6 fotiek

+3

S láskou naňho spomínajú Čálik, Kňažko, Horváth i Vráblicová

„S ľútosťou sme prijali smutnú správu o odchode nášho dlhoročného hereckého kolegu a významného riaditeľa nášho divadla,“ hovorí Ingrid Fašiangová, riaditeľka Divadla Nová scéna. „Ľubo Roman bol a navždy ostane zapísaný v histórii Divadla Nová scéna nielen ako veľký profesionál, ale aj ako výrazná osobnosť kultúrneho života. Do poslednej chvíle bol verným návštevníkom svojej domovskej scény a verím, že aj naďalej bude zhora tlieskať svojim kolegom, ktorí na neho nikdy nezabudnú. Úprimnú sústrasť celej rodine,“ uviedla riaditeľka divadla, s ktorým bol Ľubo Roman spojený ako herec a neskôr ako riaditeľ.

Do Divadla Nová scéna priviedol aj herečku Luciu Vráblicovú ešte ako čerstvú absolventku školy. „Ľubo Roman bol nielen vynikajúci herec, ale aj manažér, vedel osloviť správnych ľudí do správnych projektov. Stál za muzikálmi Jozefa Bednárika ako Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, Evanjelium o Márii. Vysoko profesionálna bola aj jeho práca v rozhlase, kde som mala tú česť s ním spolupracovať. Iba on a Karol Machata to v rozhlase vedeli tak majstrovsky. Dokázal aj pol hodiny absolútne bez chyby čítať text a pritom nebolo počuť ani zašušťanie papiera, ako obracal stránky. Ako riaditeľ ma prijímal do Divadla Nová scéna. Spomínam naňho s láskou a s vďakou,“ hovorí herečka Divadla Nová scéna Lucia Vráblicová. Ľubo Roman nebol pre ňu len výborným riaditeľom divadla, ale aj hereckým partnerom, v predstavení Pokrvní bratia hrali manželov. „Chcem prejaviť úprimnú sústrasť jeho synom, ktorí vyrastali s nami v divadle,“ dodala Lucia Vráblicová.

Čítajte viac Ľubo Roman mal zlaté srdce, ale zradilo ho. Pozrite si snímky z jeho života

Herec a politik Milan Kňažko spomína na Romana ako na človeka, s ktorým prežil kus života. "Ľubo Roman bol príslušníkom generácie, do ktorej patrím aj ja. Poznám ho prakticky z čias, keď sme boli študentmi na stredných školách. Vídali sme sa na recitačných pretekoch, znovu som sa s ním skontaktoval neskôr na škole a nakoniec sme spolu pôsobili na Novej scéne 15 rokov. Okrem toho sme spolu robili mnoho vecí v televízii, vo filme či v rozhlase.

Ako hovoria Česi: „Už sa rúbe v našom lese.“ Je mi to veľmi ľúto, pretože som s ním prežil kus života a on to v živote nemal jednoduché. Dlho sme boli aj susedia, rovnako ako ja bol Záhorák. Rád by som vyjadril sústrasť jeho synom, ktorých poznám od detstva. Prajem veľa síl všetkým pozostalým, aby dokázali prekonať takúto smutnú udalosť."

Ľubo Roman na archívnych snímkach

Fotogaléria 13 fotiek

+10

Spomína naňho aj dlhoročný kolega Emil Horváth: „Herecké roky sme mali spoločné, bol o dva roky vyššie na Vysokej škole múzických umení, boli sme spolu na Novej scéne, kde bol riaditeľom, spolu sme hrali v jeho divadle West, poznali sme sa veľmi dlho. Bol veľmi kreatívny človek, herec i umelec, mali sme veľmi dobré kamarátske vzťahy. Je pre mňa šok, že zomrel, už odchádza naša generácia. Je mi to ľúto, chcem vyjadriť úprimnú ľútosť celej rozvetvenej rodine, synom, nevestám, vnukom a vnučkám. Kreatívny bol Ľubo aj v organizačnom zmysle. My sme ako kolegovia boli dlhé roky spolu v šatni, okrem pracovných väzieb boli medzi nami aj ľudské väzby ako kamaráti. Pracovne sme sa asi naposledy stretli pri seriáli Búrlivé víno. Od rodiny viem, že zápasil s chorobou.“

Od roku 1986 bol pedagógom na Divadelnej fakulte VŠMU.

Čítajte viac Ako na Ľuba Romana spomínajú kolegovia Ida Rapaičová, Ľubomír Paulovič a režisér Ivan Predmerský

Na všetko sa pozeral s nadhľadom

Karol Čálik, umelecký riaditeľ Novej scény bol dlhoročný súputnik Ľuba Romana od študentských čias. „Ľubovo heslo bolo: Nespokojnosť je matka pokroku – preto bol vždy nespokojný s tým, čo bolo, ale pracoval na tom, aby to bolo lepšie. A táto jeho ctižiadosť sa s ním ťahala od čias, kedy sme spolu v jednom ročníku študovali na VŠMU. Nepodstatné veci bral na ľahkú váhu. A toto mu zostalo, aj keď sme nastúpili na Novú scénu,“ povedal Karol Čálik.

Ako dodal. Ľubo Roman mal výhodu, že na všetko sa pozeral s nadhľadom a dokonca s humorom. „Často to bol humor čierny, tým bol známy. Ale jeho myšlienky a nápady nikdy nekončili čierno, vždy bolo za tým keď nie svetlo, aspoň svetielko. A táto jeho vlastnosť bola veľmi podstatná pri jeho menovaní za riaditeľa Novej scény. Vďaka svojej húževnatosti a cieľavedomosti sa mu podarilo v krátkom čase dokončiť prestavbu divadla. Svoju funkciu bral tak zodpovedne, že každé ráno pred skúškou osobne obehol celú stavbu, aby zistil, či sa od včera na nej niečo pohlo. Na skúšky potom chodil celý zaprášený od cementu. Chcel a dosiahol, aby sa súbory činohry a spevohry vrátili čo najskôr na svoju domovskú scénu,“ spomína dlhoročný kolega a priateľ Karol Čálik.

Politická kariéra

Ľubo Roman bol tiež politik. Istý čas pôsobil ako podpredseda strany Aliancia nového občana (ANO), z ktorej ho 11. septembra 2005 vylúčili kvôli kauze Zmenky.

Od 15. marca do 13. decembra 1994 bol ministrom kultúry v dočasnej vláde Jozefa Moravčíka. Do roku 1998 získal na kandidátke strany KDH mandát poslanca Národnej rady. Poslanecký klub KDH neskôr opustil a v NR SR pôsobil ako nezaradený poslanec.

Kňažko si spomína na revolučné dni, keď Ľubomíra Romana uvádzal na tribúnu. „Boli sme na tom istom brehu. Pamätám si, že počas revolučných dní, keď som ľudí uvádzal na tribúnu, Ľuba som tam vtedy uviedol s modlitbou. Bol som vtedy dosť prekvapený, nevedel som totiž, že je kresťan. Nikdy sme sa o tom podrobne nebavili. Neskôr bol ministrom kultúry hneď po tom, ako sa nám podarilo odvolať Mečiara na jar roku 1994. Žiaľ, táto vláda trvala krátko, pretože sme kvôli bývalým komunistom súhlasili s predčasnými voľbami, čo bola veľká chyba. Veci sa mohli vyvíjať predsa len trochu inak.“

V roku 2001 sa stal prvým predsedom Bratislavského samosprávneho kraja. Do funkcie opäť kandidoval v roku 2005, ale v druhom kole volieb ho porazil Vladimír Bajan.

V roku 2004 kandidoval Roman v prezidentských voľbách, ale kandidatúry sa vzdal v prospech Eduarda Kukana. V prvom kole skončil na 12. mieste.

VIDEO: Avízo RTVS na reláciu Herecké legendy spred štyroch rokov.