Reálne postavy do výnimočnej divadelnej hry vložila švédska autorka Sara Stridsbergová a v réžii Jakuba Nvotu zaujme aj skvelým hereckým obsadením. Hru uvádza združenie Kabinet audiovizuálnych divadelných umení (KADU) na javisku Divadla Astorka Korzo '90. Čo o Umení padať hovoria samotní herci?
Marta Maťová ako Malá Edie
V hre Umenie padať stvárňuje hlavnú postavu Malú Eddie, ktorá mala pred sebou sľubnú kariéru modelky a kabaretnej umelkyne v New Yorku, no nezvládne prvý neúspech a podľahne volaniu matky, aby sa vrátila k nej domov. „Vzťah matky a dcéry v tejto hre je strašidelný, až patologický, na diváka však pôsobí rovnako tragicky ako komicky. Matka svojej dcére nedovolí, aby ju opustila, ale nie je to len jej chyba, ani dcéra sa necíti sebaisto. Preto nebola schopná z ich domu odísť, spravila to až dva roky po matkinej smrti. No keby obe v sebe nemali humor a veľkú vnútornú silu, ťažko by to vôbec vydržali,“ približuje svoju postavu Marta Maťová.
Jej Malá Edie nebola schopná ísť za svojimi snami a urobiť umeleckú kariéru, po akej túžila, ale svoju kreativitu uplatňovala na vytváraní nových kreácií zo svojich starých šiat. Faktom je, že keď matku s dcérou objavili filmári, jej modely zaujali veľkých módnych návrhárov tej doby. „Pre každého z nás je strašidelný pocit, že môžeme zlyhať, že v živote budeme aj padať a budeme sa musieť dvíhať. Ony dve sa izolovali od vonkajšieho sveta a cvičia sa v "umení padať“ navzájom, vo svojich slovných prestrelkách, v spomienkach, ktoré prežívajú znova a znova. Existujú mimo času. Bublinka, ktorú si vytvorili, je ich útočisko a ochrana pred vonkajším svetom, hoci za to platia strašnú cenu…" vysvetľuje herečka Marta Maťová.
Ako dodáva, v divadelnej hre sú prepísané mnohé skutočné dialógy, ktoré medzi matkou a dcérou nakrútili dokumentaristi v 60. rokoch. Vďaka filmárom, ktorí pôvodne chceli natáčať dokument o rodostrome Jackie Kennedyovej a objavili jej príbuzné, dve skrachované ženy, sa takmer bezdomovkyne stali hviezdy pre celý svet. „Je nádherné, aký je život nevyspytateľný – aj tento odkaz nám táto hra dáva – a je aj o odvahe zlyhať, naučiť sa padať,“ hovorí Marta Maťová.
Foto: Šimon Ľupták
Anna Šišková ako Veľká Edie
Inšpiráciu pre úlohu Veľkej Edie Bealovej čerpala Anna Šišková z dokumentu, zo skutočného príbehu matky a dcéry. „Samozrejme, poznám prípady autoritatívnych matiek, ktoré svoje dcéry nevedia pustiť do života a to je veľké nešťastie,“ hovorí herečka. Hra Umenie padať podľa nej divákov zaujme svojou témou aj stvárnením. „Soňa Norisová a Kamil Mikulčík vstupujú do deja ako výčitky, predstavy, spomienky na zásadné okamihy života matky aj dcéry, ako rekapitulácia života. Otázky života, smrti a vzťahov sú platné v každej dobe. V tejto hre diváci nájdu aj humor, pretože keď sa do toho všetkého ponárame, zvonka to niekedy pôsobí smiešne. Ako hra osudu,“ hovorí Anna Šišková. Ako pripomína, šaty, ktoré Malá Edie vyťahovala z pivnice, sa potom predvádzali na mólach a inšpirovali sa nimi veľkí návrhári. „Nikdy si človek nemôže povedať, že sa v jeho živote už nič nezmení. Zmeniť sa môže všetko a kedykoľvek,“ vyhlasuje herečka.
Soňa Norisová ako Jackie Kennedyová
Stvárňuje veľmi známu postavu Jacqueline Kennedyovej, ktorá počas svojho života na seba strhávala pozornosť, no v tejto hre je vedľajšou, hoci tiež skutočnou postavou. „Priznám sa, že som si Jackie Kennedyovú študovala v archívoch, aby som sa k nej trochu pripodobnila. Najviac mi z nej utkvelo v pamäti, že mala neustále úsmev na tvári – nech sa v jej živote diali akékoľvek strašné veci. Bola to jej maska, ktorou sa chránila, lebo bola neustále pod drobnohľadom. V tomto predstavení je však dôležité to, čo sa dialo iným dvom nešťastným ženám, ona je len ich neterou a sesternicou, postavou z vonka. Tu je dôležité, prečo za nimi prišla, čo s nimi chce riešiť a prečo,“ predstavuje svoju postavu Soňa Norisová.
Čítajte viac Štyria herci zvládnu masaker v SND
Kamil Mikulčík ako Muž mnohých tvárí
V hre účinkuje vo všetkých mužských postavách – ako brat, filmár, farár či dcérin nápadník. Hoci v každej postave len sekunduje dvom hlavným ženským hrdinkám, chce tieto malé postavičky vložiť do príbehu na malej ploche tak, aby boli zaujímavé.
„Pre mňa bola radosť dotvárať ‚puzzle‘ k tomuto príbehu, aby sme lepšie pochopili, prečo tieto ženy žijú tak, ako žijú. Bizarný osud matky a dcéry, ktoré roky nevychádzajú z domu, boja sa, aby tá druhá neodišla, lebo už nikoho iného nemajú a zároveň žiarlia na každú myšlienku tej druhej… Fascinuje ma, že je to skutočný príbeh,“ povedal Kamil Mikulčík. V jednej z postáv hovorí dokonca po poľsky a po zhodnotení diváčky z Poľského inštitútu, že jeho poľština nebola síce celkom presná, ale bola veľmi fajn, sa cítil poctený. Dlhoročná spolupráca s režisérom Jakubom Nvotom vniesla do predstavenia aj hudobnú zložku, Soňa Norisová a Kamil Mikulčík ako členovia vokálnej skupiny Fragile si zaspievali aj v divadle pri klavíri. „Obe hlavné hrdinky boli speváčky, takže hudba sa do hry naozaj hodí a my sme sa zasa naučili niečo nové zo 60. rokov,“ dodáva Kamil Mikulčík.
