Trochu iný príbeh
Peter Dedinský pripomína, že v práci choreografa je dôležitá sloboda, a tak je aj jeho tanečná inscenácia len voľne inšpirovaná biblickým príbehom o Kainovi a Ábelovi. Uvažovali aj o titule Hriech času, no napokon názov skrátili na jednoduché Kain:
„Nech ľudia premýšľajú, či je naša tanečná metafora o oboch bratoch, pastierovi a roľníkovi, alebo len o Kainovi. Je to autorské dielo, chceli sme príbeh poňať trochu inak. Choreografia je jedna vec, prerozprávanie príbehu druhá – cieľom bolo, aby sa diváci nestratili v deji a aby dramaturgia mala hlavu a pätu. Siahli sme po kratšom názve Kain, aby sa ľudia nedržali biblického príbehu. Z toho sme vzali líniu, ako Kain zabil svojho brata Ábela, ale dôvod sme vytvorili my. Trochu sme si upravili príbeh – bude o rodine, vzťahoch, závisti aj odpustení, aj o samotnom zabití. Ťažiskovým bodom, prečo chce Kain zabiť Ábela, je dar rodičov. V našej verzii rodičia darovali svojmu druhorodenému synovi Ábelovi dýku, ktorú mu Kain závidel,“ vysvetľuje choreograf.
Hlavnú rolu Kaina zveril Dedinský Matúšovi Pomikalovi, ktorý dlhé roky tancoval v SND, neskôr pôsobil v Slovenskom divadle tanca. Jeho brata Ábela stvárni Henrich Gibala. Choreograf pripomína, že ide o veľmi tvárneho a vysokého tanečníka. Vždy totiž sníval o tom, že vytvorí balet s vysokými tanečníkmi, ktorí sú veľmi expresívni. „Obaja naši bratia sú vysokí, čomu sme prispôsobili aj pohyb,“ dodáva.
Súčasný Vivaldi
Na otázku, či diváci pochopia príbeh z tanečného stvárnenia, Dedinský odpovedá: „Verím, že áno, aj muzika je viac dramatická ako tanečná – Vivaldiho Štyri ročné obdobia obohatené o rekompozíciu súčasného nemecko-britského skladateľa Maxa Richtera. Museli sme to prekombinovať, pretože práva na dielo Richtera sú veľmi drahé. Zo 16 obrazov je 14 obrazov s hudbou, z nich 8 je od Maxa Richtera, zvyšok Vivaldi. Vychádzame z techniky klasického tanca, prejdeme cez neoklasiku až ku contemporary tancu, aj ten ale vychádza z klasiky. Takže diváci uvidia napnuté špičky, piruety, skoky, podobne ako sú zvyknutí z baletu SND – nebude to žiadny súčasný tanec ani folklór, ale neoklasika s pohybovým slovníkom Petra Dedinského.“
Čítajte viac Recenzia: Dedinského Anna Karenina je skvelý začiatok
Predstaviteľ Kaina Matúš Pomikal vraj ani chvíľu neváhal, či postavu prijme. Označil ju za výzvu nielen po technickej či tanečnej stránke, ale najmä pokiaľ ide o jej psychológiu. Príbeh Kaina a Ábela je totiž pomerne krátky. „Nikto netuší, aký mal charakter. Na jednej strane stvárňujem žiarlivého, pomstychtivého človeka, no zároveň milujúceho člena rodiny, ktorý rieši svoj vzťah k bratovi a rodičom. Hľadám medzi týmito rovinami rovnováhu, aby som Kaina stvárnil komplexne,“ povedal Pomikal. Dedinský dopĺňa, že pre postavu Ábela bol jasnou voľbou talentovaný tanečník Henrich Gibala.
Okrem bratov sa v príbehu objavia aj dve dôležité ženy. „Tou prvou je Matka, ku ktorej sa vždy utiekame, tú tancuje Radka Petrová, tanečnica zo Slovenského divadla tanca. Páči sa mi jej prednes. Druhá postava je Diabol v podaní Martiny Hartl, ktorá je mimoriadne tvárna, invenčná a plastická tanečnica. Tiež pôsobí v Slovenskom divadle tanca. Diabol predsa vždy prichádza v podobe krásnej ženy, tá je alter egom Kaina, ktorý rozmýšľa, akým spôsobom sa zbaví brata,“ vysvetľuje Peter Dedinský. Dodáva, že do deja zakomponovali aj Otca (Filip Cipár), ktorý hasí problémy. Kain je šouman, Ábel submisívnejší, sám so sebou, vyhýba sa konfliktom. „Celkovo na javisku bude tancovať deväť ľudí, podporilo nás aj Slovenské divadlo tanca. A keď sme pri podpore, našu inscenáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.“
Okrem tanečných výkonov a krásnej hudby iste zaujmú moderné kostýmy, ktoré navrhla Veronika Dedinská. Siahla po zemitých farbách. „Matka napríklad bude mať belasú košeľu a k nej široké biele nohavice. Kain bude vyzerať šik, vlasy bude mať nafarbené na bielo. Naopak, Ábel bude v tmavších farbách, oblečený v šedých nohaviciach a šedom obleku.“ Rolu Rozprávača dostal David Hartl, svetlá má na starosti Oliver Greš.
