Melancholická komédia s dávkou filozofie, ale aj ľudovej zábavy, v ktorej dvaja nerozluční priatelia, jeden v pozícii pána a druhý jeho sluhu, kráčajú spoločne životom a zažívajú veselé aj smutné chvíle. Jakub a jeho pán je aj stretnutím dvoch autorov, ktorí si podávajú ruky cez dvestoročnú rieku času. Diderotov román bol na zozname zakázaných kníh, Kunderove knihy tiež.
Čítajte viac Moja spomienka na skvelého spisovateľa: Pozdrav Milanovi Kunderovi na Olymp
„Jakub a jeho pán nie je adaptácia, je to moja vlastná hra, moja vlastná ,pocta Diderotovi‘,“ napísal o divadelnej hre sám Kundera. Hru uvádzali české aj slovenské divadlá aj za socializmu, len po iným menom autora, vo Francúzsku sa hráva často a prezident Emmanuel Macron si dokonca vďaka nej pred pár rokmi našiel svoju lásku a budúcu manželku.
Foto: Ctibor Bachratý/Divadlo Astorka Korzo ´90
Prečo si Jakuba a jeho pána vybral režisér Ondrej Spišák
Foto: Robert Huttner
Aký autor je pre vás Milan Kundera?
Milan Kundera je veľký mág, preslávil sa románmi, ktoré patria aj medzi moje najobľúbenejšie. Z príbehov dokáže posplietať takú sieť, do ktorej sa čitateľ chytí a celkom zamotá, že ho príbeh nepustí až do konca. Jeho romány sú veľmi živé, čítajú sa jedným dychom. Imponuje mi Kunderova hravosť, ktorá ide ruka v ruke s múdrosťou. Jeho diela teda majú v sebe hravú múdrosť alebo ak chcete múdru hravosť, ľahkosť, ktorá nikdy nejde na úkor plnosti jeho myšlienok.
Čítajte viac Ako Kundera pomohol Macronovi v láske
Inscenovali ste hru Jakub a jeho pán. Prečo ste si vybrali práve ju?
Lebo má v sebe tú hravú divadelnosť, o akej som hovoril, ktorá ide ruka v ruke s obrovskou múdrosťou. Diderotova filozofia z čias osvietenstva prenesená do 20. storočia nás núti rozmýšľať o tom, aké je naše miesto na zemi, či sme „dobre napísaní“, ako o tom píše Kundera, kto za to môže, že sme takí, akí sme a či to, čo konáme, konáme v súlade s vlastnou slobodnou voľbou, alebo je to dopredu zapísané v nejakej „knihe osudu“. To sú zásadné otázky, ktoré si ľudia kladú, ale v Kunderovej interpretácii sa premenia na plnokrvné ľudové divadlo, pri ktorom sa smejeme, až na chvíľku zabudneme, nad akými vážnymi vecami sa vlastne zamýšľame. Až neskôr nám dôjde, koľko múdrosti a pravdy sa skrýva v tom jednoduchom príbehu, a to ma Jakubovi a jeho pánovi fascinuje.
Osobne mi imponuje aj to, že sa Kundera prihlásil k západnému kultúrnemu odkazu, ku ktorému podľa neho organicky patríme a vyhranil sa voči východnému kultúrnemu vplyvu, ktorý prichádza z Ruska. Nepodceňujem ruskú kultúru, ale Kundera ukázal, že nedostatok nadhľadu a sebairónie nám ničí životy – a jeho schopnosť pozrieť sa na život s uvoľnenou mysľou a so smiechom je mi blízka. Keď si chce niekto pripomenúť Kunderu ako divadelného autora, radi všetkých privítame v Astorke na hre Jakub a jeho pán.
