Samozrejme, vyvolal v nás veľa podnetov, reflexií, a tak sme sa ešte dlho o spisovateľovi zhovárali. Oceňovali sme jeho osobnosť, pripomínali sme si zlomové okamihy a zasa sme si povedali, že jeho najlepšia kniha je Život je jinde.
Páčil sa nám aj výkon Milana Uhdeho, ktorý filmom divákov sprevádza a ktorý má už 86 rokov, ale jeho hlas buráca. Hovoril kultivovane, presvedčivo, s vnútornou silou. Tak to ku Kunderovi pasovalo! Aj on bol veľmi silný človek. Cítiť to z jeho textov, ale aj z toho, ako žil. A žil veľmi dlho – 94 rokov. Nie je to jednoduché, byť ako spisovateľ stále na pulze doby, ale aj v centre jej pozornosti. Nie je to ľahké, ale zdalo sa, že to zvláda bez problémov, že je zázračné dieťa.
Váhy sa ustália
Prekvapilo ma teda, keď vo filme jeho manželka zaspomínala na prvé týždne v francúzskej emigrácii. Vraj tento tmavovlasý mladý muž takmer zo dňa na deň celkom zošedivel, obelel. Nebolo to teda také jednoduché ani pre neho začínať v celkom novom prostredí, medzi cudzími ľuďmi, v inej kultúre. A to ešte v profesii spisovateľa!
Všetko to však Milan Kundera vydržal a získal si rešpekt nielen vo francúzskej literatúre, ale aj vo svetovej. Dokonca písal po francúzsky a diktoval si podmienky. Také niečo dokáže len človek, ktorý má vytrvalosť, ktorý je múdry a ktorý má charakter. Každý takýto bohatier má samozrejme aj protivníkov a spochybňovateľov. To už patrí k veci. No teraz, zoči-voči umelcovej smrti, to už ani nestojí za reč. Váhy sa ustália.
Čítajte viac Milana Kunderu si uctili knihami a filmom
Milan Kundera bol totiž človek, o ktorom je jasné, ako rozmýšľa, bol transparentný. Kto sa zaujímal o jeho život, vedel, prečo sa kedy ako zachoval, ako jeho činy korešpondovali s dobou a najmä – ako ich hodnotil svojím vlastným svedomím. Všetko je v jeho knihách. Podal svedectvo nielen o svojom živote, ale o celej dobe.
Spomínam si na ten rachot, keď v šesťdesiatych rokoch vyšli Kunderove Směšné lásky. Pohli celou spoločnosťou, ešte sa skrátili minisukne, ale najmä, ľudia sa uvoľnili. Vo veľkom sa o tejto útlej knihe hovorilo, každý ju čítal, lebo Kundera sa na život pozeral celkom inou optikou, než bolo zvykom. Bola to radosť aj provokácia.
S politikou nie sú žarty
Po Láskach nasledoval Žert, ktorý bol aj sfilmovaný. Diváci príbeh hltali a hľadali zmysel príbehu. Kniha bola o podrazoch, ktoré často majú aj v súkromnom živote politický nádych. Tieto roviny sa rafinovane prelínajú a ťažko sa o tom píše a Kundera to vedel urobiť prirodzene. Tak je to aj v knihe Život je jinde, v ktorej rozoberá Kundera veľmi intímne rodinné témy. Oficiálna charakteristika knihy znie, že to je román o deformácii básnika, ktorý sa zapredal komunistickému režimu, ale takéto obyčajné slová na vystihnutie Kunderovej tvorby nestačia. To je totiž aj o oidipovskom komplexe, ktorý sa prejavuje nielen voči matke. Kunderove texty sú skrátka o veľkých hĺbkach života, o vrstvičkách, kam sa ani neodvažujeme.
Odvážny aj fešák
Herec a režisér Jan Kačer spomína na Milana Kunderu v čase ich mladosti. Bol mimoriadne obdarený osudom – mal talent aj výnimočný zjav. Všetky ženy v Prahe boli vraj do neho zamilované. Chýry o prednostiach tohto mladého spisovateľ sa dostali aj do Bratislavy. Hovorilo sa ale najmä o jeho odvahe: Štvrtý zjazd Zväzu československých spisovateľov predznamenal udalosti, ktoré sa mali zapísať do dejín ako Pražská jar. Zjazd sa konal 27. až 29. júna 1967 v Prahe a po každom z týchto troch rokovacích dní museli predstavitelia spisovateľského zväzu napochodovať na ústredie KSČ a vysvetľovať svoju kritiku politických pomerov krajine.
Čítajte viac Spisovateľ Jan Novák: Kundera sa svojej komunistickej viery drží dodnes
Kundera vystúpil už v prvý deň a kritizoval kultúrnu politiku v štáte od roku 1945, ideologizáciu kultúry, pozastavil sa nad absenciou svetovosti českej literatúry i českého národa a vyzval k slobodnej konfrontácii názorov na zjazde. „Za dvadsať rokov sa u nás nevyriešila žiadna ľudská otázka – od primárnych potrieb až po potreby jemnejšie, ktoré nedemokratické systémy ani nemôžu vyriešiť,“ povedal. O tomto sa hovorilo, tak ako aj o jeho knihách. Bol hrdinom vtedajšieho revolučného diania. Ale ženy hovorili aj o jeho šarme. V Bratislave mal vraj aj lásku, ale to sa sem teraz nehodí. Uvádzam to len ako detail koloritu doby, ktorá zurčala nádejou, vtipom a otvorenosťou. Keby nebolo Kunderu, nebolo by to až také.
Jeho slová žili
Spomínam si teraz ale aj na to, ako nás obdobie po roku 1968 od Kunderu odtrhlo, ale – nebolo to naozaj. Stále tu bol a stále žili výroky z jeho kníh. Zaužívalo sa napríklad slovíčko kontaktáž, ktorým jeho hrdina pomenovával prvé štádium zvádzania neznámej krásky. Žila aj hláška z knihy Žert „Helenko, svlékněte se.“, ktorú som si občas v rámci žartovania, aj od nejakého príležitostného zvodcu vypočula.
Kundera skrátka žil, hoci bol preč a popieraný. A dokonca sme čítali aj jeho konkrétnu novú knihu Neznesiteľná ľahkosť bytia, práve o roku 1968, ktorá vyšla v zahraničí, ale dostala sa aj k nám. Potom sme videli aj film s Juliette Binoche, ktorá tam hrala. Bolo to veľmi zaujímavé, hoci trocha prekvapujúce, iné, ale film je verzia, a najlepšie je čítať Kunderu priamo. A zanechal nám toho dosť.
Čítajte viac Režisér Miloslav Šmídmajer: Kvôli môjmu dokumentu Kundera pripálil omáčku
Milan Kundera
sa narodil 1. apríla v roku 1929 v Brne. Od roku 1975 žil vo Francúzsku, preto sa dá považovať za česko – francuzskeho autora. Jeho romány a eseje výrazne prispeli k vývoju románu ako žánru. V mladosti publikoval básne, drámy a preklady.
Prekladateľka Elena Flašková o Milanovi Kunderovi
„Kunderove knihy som čítala v rôznych obdobiach života. Žert ešte ako stredoškoláčka, keď vyšiel v roku 1967, a v roku 1970 Směšné lásky – to boli časy, keď moja generácia chodievala nakupovať do Českej knihy a čakala v rade na knihy, tak ako iní vedľa na banány,“ povedala v nedávnom rozhovore pre Pravdu prekladateľka Kunderovho románu Sviatok bezvýznamnosti.
„Môj najobľúbenejší titul je Jakub a jeho pán – práve preto, že je to pocta Denisovi Diderotovi a aj preto, že som videla nezabudnuteľné predstavenie s hviezdnym obsadením. V roku 1993 v Štúdiu S (dnes L+S), v preklade Milana Lasicu, v réžii Martina Porubjaka, v hlavných úlohách s Milanom Lasicom a Julom Satinským a Zuzkou Kronerovou. To boli moje stretnutia s Kunderom. A vynikajúci je aj jeho román Nesmrtelnost,“ udiedla Elena Flašková pri príležitosti vydania Kunderovej knihy v slovenčine.
Čítajte viac Ako na Milana Kunderu spomína prekladateľka jeho kníh do slovenčiny: Strážil si svoje dielo
Kundera prozaik
Milan Kundera je synom významného muzikológa Ludvíka Kunderu, rektora JAMu v Brne a bratrancom básnika a prekladateľa Ludvíka Kunderu. V roku 1948 maturoval na brnenskom gymnáziu a pôvodne študoval hudobnú kompozíciu. Absolvoval Filmovú fakultu AMU a začal sa venovať literatúre. V rokoch 1958 – 1970 prednášal svetovú literatúru.
Milan Kundera debutoval v 60. rokoch poviedkami Smiešne lásky, z ktorých čerpali námet dva filmy československé nové vlny Nikto sa nebude smiať a Ja, trúchlivý Boh.
Za zásadné dielo je považovaný jeho existenciálny román Žart, v ktorom ironicky popisuje život intelektuála v totalitnej spoločnosti. Po vydaní tejto knihy a nástupe normalizácie dostal Milan Kundera zákaz publikovať.
„Jeho prejav na zjazde spisovateľov v roku 1967 patril k podnetom, ktoré formovali pražskú jar“, pripomína portál čt24.
Čítajte viac Nový Kundera: dočkali sme sa Nevedomosti
Kundera a politika
V rokoch 1948 – 1950 bol členom KSČ (spoločne s J. Trefulkom vylúčený pre „protistranícku činnosť“). V roku 1956 mu bolo obnovené členstvo; angažoval sa v reformnom hnutí a roku 1970 bol znova vylúčený a stal sa disidentom. V roku 1975 mu ponúkli miesto hosťujúceho profesora na univerzite vo francúzskom Rennes, ktoré prijal, a hneď nato do Francúzska odišiel.
Neskôr prednášal aj na univerzite v Paríži. Z dôvodu emigrácie mu bolo v roku 1979 odobrané česko – slovenské štátne občianstvo. Zostal teda vo Francúzsku, v roku 1981 získal tamojšie občianstvo a žil v Paríži. Do vlasti sa po roku 1989 vracal len sporadicky a aj vydávanie svojich diel v češtine výrazne obmedzoval (napríklad román Neznesiteľná ľahkosť bytia vyšiel v Česku až v roku 2006).
Čítajte viac Na Kunderovu slávu vrhá tieň podozrenie z udavačstva
Jakub a jeho pán na javisku v Divadle Astorka Korzo '90
Dvaja nerozluční priatelia, hoci jeden v pozícii pána a druhý jeho sluhu, kráčajú spoločne životom a zažívajú veselé aj smutné chvíle. Na javisku Divadla Astorka Korzo '90 znova ožila hra Milana Kunderu Jakub a jeho pán, melancholická komédia s dávkou filozofie, ale aj ľudovej zábavy. Súčasný francúzsky prezident Emmanuel Macron si dokonca vďaka tejto hre pred pár rokmi našiel svoju lásku a budúcu manželku.
Milan Kundera si krátko po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vybral dielo francúzskeho filozofa Denisa Diderota Jakub fatalista, pretože v ňom videl „výbuch drzej slobody bez autocenzúry aj explóziu erotiky bez sentimentálneho alibi“.
Režisér Ondrej Spišák siahol po Kunderovi preto, lebo by rád v týchto časoch videl príklon k západným dejinám, ku ktorým patríme. Čo v hre uvidia diváci, je na nich, v každom prípade si môžu vybrať z viacerých jej rovín alebo ešte lepšie všetky súčasne. Na javisku Divadla Astorka Korzo '90 sa pred nami ocitajú Jakub (Marián Miezga) a jeho pán (Juraj Kemka), ktorí spolu putujú životom. Zakúsia falošné priateľstvá aj nestálosť lásky, uvidia žiarlivosť i pomstu, spoznajú ľudskú naivitu aj moc neschopných. Rozprávajú si svoje príbehy, aby napokon zistili, že ich osudy sa náramne podobajú.
Čítajte viac Ako Kundera pomohol Macronovi v láske
