„Prekladať Milana Kunderu mi ponúkol vydavateľ Artfora Vlado Michal. Dlho som mu sľubovala nejaký zaujímavý titul z francúzskej súčasnej literatúry. No nevedela som, že si roky „brúsi zuby“ na Milana Kunderu. Jeho ponuka ma zaskočila. Samozrejme, si to nesmierne vážim, ale do poslednej chvíle som neverila, že sa to naozaj podarí. Až keď prišlo odobrenie od Milana Kunderu. Je to pre mňa obrovská výzva, ale ja mám rada výzvy. A odvtedy sa vraciam k jeho knihám – našťastie ich mám vo francúzštine aj v češtine (vďaka vynikajúcej „kunderovskej“ edícii vydavateľstva Atlantis). Pre mňa je užitočné najmä slovo autora, ktoré je v týchto vydaniach,“ povedala Elena Flašková.
Čítajte viac Kunderova hravosť ide ruka v ruke s múdrosťou aj v divadle
Máte tohto spisovateľa, jeho texty, úprimne rada? Ktorý titul bol doteraz váš obľúbený? Stáva sa pre prekladateľa obľúbeným ten titul, ktorý prekladá? Sú aj chvíle, kedy ho nenávidí? Stáva sa vám niečo také?
Kunderove knihy som čítala v rôznych obdobiach života. Žert ešte ako stredoškoláčka, keď vyšiel v roku 1967 a v roku 1970 Směšné lásky – to boli časy, keď moja generácia chodievala „nakupovať“ do Českej knihy a čakala v rade na knihy, tak ako iní vedľa na banány. Ale môj najobľúbenejší titul je Jakub a jeho pán – práve preto, že je to pocta Denisovi Diderotovi a aj preto, že som videla nezabudnuteľné predstavenie s hviezdnym obsadením. V roku 1993 v Štúdiu S (dnes L+S), v preklade Milana Lasicu, v réžii Martina Porubjaka, v hlavných úlohách s Milanom Lasicom a Julom Satinským a Zuzkou Kronerovou. To boli moje stretnutia s Kunderom. A vynikajúci je aj jeho román Nesmrtelnost.
Čítajte viac Vlado a Veronika Michalovci: Chystáme aj tretieho Kunderu v slovenčine
Milan Kundera mal povesť nepríjemného partnera, pokiaľ ide o prekladanie jeho kníh. Je puntičkár a nedovolí to hocikomu. Mali ste aj nejaké otázky na neho? Boli napríklad alternatívy týkajúce sa titulku a podobne?
Milan Kundera si stráži svoje dielo. Má na to plné právo. Kontroloval najmä preklady svojich kníh do francúzštiny – po prvej zlej skúsenosti. So svojím druhým francúzskym prekladateľom Françoisom Kérelom úzko spolupracoval a vo francúzskych vydaniach jeho kníh je upozornenie, že ide o autorizovaný preklad. Pri práci na Sviatku bezvýznamnosti som si s ním nepísala. Môj text na schválenie posiela vydavateľ. Uvidíme, ako to bude ďalej. Chvíľu som uvažovala o názve ako Slávnosti bezvýznamnosti – napokon sme sa rozhodli pre Sviatok. Francúzske fête nám núka aj ďalšiu možnosť – oslava.
Dozvie sa prekladateľ o diele viac než bežný čitateľ? Odkrylo sa vám niečo v texte, čo ste na prvý raz nepostrehli? Aký je to pocit ponárať sa do tvorivého procesu autora? Odhalili ste aj nejaké Kunderove tajné „grify“?
Prekladateľ umeleckého textu je najskôr pozorným čitateľom – mal by vedieť o texte oveľa viac ako bežný čitateľ. Musí si ho vedieť podrobne analyzovať – doslova rozložiť a opätovne poskladať v cieľovom jazyku. Ponárať sa do tvorivého procesu autora je vždy dobrodružstvo – je to priam archeologická práca. Niekde sa postupy odkrývajú veľmi pomaly – tak to bolo, keď som prekladala Novarinove texty. Ale mala som to šťastie, že som poznala jeho prekladateľov do iných jazykov a pracovali sme spolu v Európskom prekladateľskom ateliéri. To bola skvelá skúsenosť. A aké sú grify Milana Kunderu? Sám dáva návod vo svojich esejach. Pozorne čítať, nič nepridávať, nič neuberať – opakovať to, čo opakuje aj autor.
Výtvarná stránka knihy sa vám pozdáva?
Výtvarná stránka knihy – jej autor je Marek Kianička – sa páči nielen mne, ale aj Milanovi Kunderovi. Poslal nám ďakovný mail, kde píše, že knižka je nádherná.
