Ady Hajdu stvárnil na javisku Divadla Astorka Korzo '90 množstvo postáv. Pripomeňte si ich aspoň ukážku v ukážke na fotografiách.
„Keď sme boli s Romanom Luknárom a Igorom Krempaským v Trnavskom divadle, oslovila nás Zita Furková, či by sme neprišli i do Astorky, ktorá práve vznikla. Zo školy sme tam priniesli dve predstavenia – Maratón a Čakanie na Godota, s Borisom Farkašom sme naskúšali Stroskotancov. Predtým sme sa chodili pozerať do starej Astorky na úžasné Strniskove inscenácie Mŕtve duše, Amadeus, Malomeštiakova svadba a zrazu sme stáli na javisku s týmito hereckými modlami!,“ spomína Ady Hajdu na svoje začiatky na svojej dlhoročnej domovskej scéne.
„Obdivoval som Ctibora Filčíka s Maťom Hubom v Garderobierovi, ich až matematicky presné herectvo bolo pre nás nedosiahnuteľné, a zrazu som s nimi ako študent hral. V Trnave sme stretli Jara Filipa, Juraja Nvotu, Blaha Uhlára a v Astorke Lasicu, Satinského, Dančiaka, Labudu! Rudo Sloboda priniesol do Astorky svoju poslednú hru a na druhý deň si vzal život. Boli to velikáni, ktorí tvorili slovenskú kultúru, no my mladí sme stretnutie s nimi vnímali ako niečo celkom bežné – dnes už to vidím ako zázrak, ako moje obrovské šťastie. Rokmi som si uvedomil, že takí géniovia nie sú bežní. Treba si ich vážiť a veľmi mi chýbajú. Boli sme mladí, keď sme odišli s Luknárom do Španielska, a až tam som zistil, čo doma máme. Začal som si vážiť svoju prácu a vrátil som sa,“ prezradil v rozhovore.
Čítajte viac Ady Hajdu: Dobre som zostarol, dostávam krásne roly
