V divadelnej inscenácii Umenie padať sa hovorí o ľudskej osamelosti, nezdravých vzťahoch v rodine, aj neschopnosti čeliť realite. Tvorcovia s touto hrou chodia po Slovensku a najnovšie k nej po predstavení pridali aj diskusie na tému rodinných vzťahov a komunikácie. Pred divákmi odkrývajú osobné skúsenosti aj herečky z tohto predstavenia, spájajú divadlo s osvetou za duševné zdravie, aby ľuďom pomohli. Viac o tomto projekte hovorí herečka Marta Maťová.
Povedali ste, že vzťah matka dcéry v tejto hre bol nezdravý až patologický. V čom?
Sú od seba nesmierne závislé, sedemnásť rokov žijú spolu v rozpadávajúcej sa vile, nie sú schopné uplatniť sa, nájsť si taký spôsob života, ktorý by ich napĺňal. Žijú v minulosti a ich rozhovory spočívajú v tom, že chronicky spomínajú staré krivdy a doťahujú sa.
Preto ste túto hru obohatili o diskusie so psychológom po predstavení?
KADU – Kabinet audiovizuálnych divadelných umení, ktorého som súčasťou, organizuje vzdelávacie a divadelné projekty, vyprodukoval inscenácie ako Nevera alebo Milada v Modrom salóne Slovenského národného divadla alebo aj hru Umenie padať, dlhodobo sa venujeme kombinácii kultúry so vzdelávaním alebo osvetou. Po veľmi náročných časoch, zaťažených nielen koronakrízou, ale aj vojnou či finančnou krízou sa prehlbujú psychické ťažkosti. Práve diskusiami v spolupráci s odborníkmi chceme ľuďom ukázať, aké majú možnosti pomoci, že nie vždy je to otázka peňazí a že na všetko sa dá nájsť riešenie.
Čítajte viac Príbuzné Jackie Kennedyovej ovládali Umenie padať
Aké témy sa na stretnutiach po predstavení rozoberajú?
Diskusie sú koncipované v spolupráci s psychologickým centrom Ipčko a je až dojemné, že hlavné témy, ktoré sa v hre objavujú, ako tlak na výkon, vnútorná motivácia, schopnosť vystúpiť zo svojho tieňa a prijať realitu, pocit vnútornej osamelosti a nezaradenia, sú tie isté témy, s akými sa stretávajú psychológovia na linkách pomoci a pri poradenstve. V diskusiách hovoríme, ako si tvoriť vzťahy, prečo sú pre nás dôležité, ako si vytvoriť dlhodobý vzťah nielen s rodičmi ako v tejto hre, ale aj s partnermi. Porovnávame tieto témy s divadelným predstavením, odkazujeme na konkrétne príklady správania sa postáv Malej Edie a Veľkej Edie, aj Jackie Kennedyovej a brata. Prepájame divadlo s našimi osobnými skúsenosťami aj s vyjadrením odborníka, ako by riešil danú situáciu a ukazujeme, v čom všetkom vedia odborníci pomôcť.
Foto: Šimon Lupták
V tejto hre je ťažké preniknúť do uzavretého sveta matky a dcéry – ako diváci reagujú na ponuku porozprávať sa? Pýtajú sa? Čo chcú vedieť?
Zatiaľ sme len na začiatku celého projektu, boli sme vo Zvolene a v najbližších dňoch nás čakajú predstavenia s diskusiou v Trenčíne a v Trnave. Diváci sa môžu pýtať anonymne, cez aplikáciu. Zaujímajú sa o herecké skúsenosti, umeleckú tvorbu, aj o vzťahy a veľmi pozorne počúvajú. Myslím, že nás všetkých spájajú a trápia v podstate tie isté témy. Mladí ľudia majú často problémy vo vzťahu s mamou, keď majú pocit, že uprednostňuje partnera alebo súrodenca. Pýtali sa aj na to, ako majú pracovať s úzkosťou a strachom, čo majú robiť, keď sa nevedia zaradiť a nemajú kamarátov, keď pre nich nič nedáva zmysel. To všetko sú otázky príznačné pre túto dobu.
Zostávate na týchto diskusiách aj vy, účinkujúci herci?
Diskusie koncipujeme s odborníkmi, moderujem ich ja a vychádzam pritom zo svojej vlastnej skúsenosti. Tento projekt je istým spôsobom moje svedectvo o tom, že som mala náročnú pubertu aj obdobie dospievania, keď mi pomohla práca s odborníkmi a rôznorodé terapie, nielen psychoterapia, ale aj práca s telom, joga, zdravý životný štýl. Vďaka tomu všetkému som získala schopnosť sebareflexie, naučila som sa techniky autohygieny, ktoré mi v rôznych životných obdobiach vedeli pomôcť, aby som vedela rásť ako človek aj ako umelec. Preto chcem podporiť osvetu, aby ľudia venovali pozornosť duševnému zdraviu, pretože je rovnocenné s fyzickým zdravím. V diskusiách diváci majú možnosť ísť hĺbky, čo vedie k ťažším témam, o akých je náročné hovoriť. Preto sme tam aj my herečky, Anka Šišková, Lucia Šipošová a ja a hovoríme o svojich postavách, o tom, ako umenie takéto témy spracúva, ale aj o svojich pocitoch a skúsenostiach. Keď odkrývame svoje najosobnejšie témy, dávame seba v šanc, ale pomáhame tým odstraňovať pomyselnú bariéru, že sme si cudzí. Sme si blízki.
Foto: Šimon Ľupták
Okrem divadelného Umenia padať nakrúcate v Prahe Zlatú labuť – to je obdoba slovenského seriálu Dunaj? Akú postavu tam hráte? V čom je tento seriál iný od slovenského?
Seriál Zlatá labuť je pôvodným seriálom TV Nova, ale môžeme ho označiť ako obdobu Dunaja. Odohráva sa v podobnom období, na začiatku druhej svetovej vojny a zároveň v dobe vzniku prvých obchodných domov v bývalom Československu. V českom seriáli je to príbeh rodiny majiteľov pražského obchodného domu, ktorá sa musí vysporiadať so zmenou spoločensko-politických pomerov, ktoré poznačia aj rodinné vzťahy. Ja som v tejto televíznej rodine prišelec, nemecká doktorka, fyzioterapeutka aj vedkyňa, ktorá uznáva alternatívne metódy liečenia. Dlhodobo sa venuje výskumu pre nemeckých vojakov, skúša rôzne liečivá, ktoré sú už dnes zakázané, pretože sa zistilo, že sú škodlivé. Jej situáciu môžem prirovnať k 60. a 70. rokom, keď celý svet fajčil, lebo to bolo módne a až neskôr sa zistilo, ako veľmi fajčenie ničí zdravie. Moja postava je teda zároveň kontroverzná aj veľmi odvážna, preto je pre mňa zaujímavá.
Na Slovensku chystáte nový seriál pre TV JOJ s názvom Ranč, o čom bude?
Autorkou je už známa scenáristka Danica Hričová, ktorá má za sebou úspešné seriály ako Divoké kone alebo Nemocnica a iné. V novom seriáli Ranč sa tiež pracuje s koňmi, ale bude ešte výpravnejší. Natáča sa v Miloslavove a okrem toho, že herci musia vedieť jazdiť na koňoch, v niektorých scénach filmujú aj kaskadéri. Je to pekný projekt, ktorý odkazuje na vidiecke prostredie, kde dve rodiny žijú v nedoriešenej minulosti, nevedia sa nad ňu povzniesť a ísť ďalej. Moja postava príde do tohto prostredia z mesta ako deus ex machina a snaží sa im otvoriť oči, aby videli, že viac deštruujú než prinášajú.
