Polákovej sa podaril zázrak
Jordi Roig dobre vie, o čom hovorí, pretože vo Viedenskom štátnom balete, kde sám Nurejev uviedol svoju prvú choreografiu, sa Španiel v roku 1997 podieľal na remaku Nurejevovho Labutieho jazera. Vyhľadávaný baletný dizajnér tvrdí, že tá inscenácia bezpochyby poznamenala jeho kariéru. Garantkou kvality pri naštudovaní náročnej choreografie je riaditeľka Baletu SND Nina Poláková. Majitelia licencie vložili dôveru práve do jej rúk, keďže Poláková ako bývalá primabalerína pôsobiaca vo Viedni má s touto verziou osobnú dlhoročnú skúsenosť.
Pozrite si snímky z nového Labutieho jazera v SND
„Vďaka tomu, že som počas mnohých rokov mala možnosť spoznávať spôsob Nurejevovho choreografického myslenia, jeho tanečný štýl, frázovanie pohybových väzieb a jeho muzikalitu, mám túto verziu doslova pod kožou. Pracovala som na tomto balete s takzvanými Nurejevovými deťmi – Manuelom Legrisom, Florence Clerc a Isabelle Guérin. Poznám choreografiu, viem presne, ktorý pohyb má byť na ktorú dobu, ako má vyzerať a aký je jeho zmysel. Všetko, čo som sa za tie roky naučila, teraz odovzdám tanečníkom v súbore,“ sľubuje Nina Poláková.
Na tlačovke pred premiérou tiež pripomenula, že Čajkovského Labutie jazero v Nurejevovej verzii uvádza SND 30 rokov od jeho úmrtia. „Nurejevova tvorba je exkluzívnym repertoárovým artiklom. Jeho inscenácie vyžadujú personálne veľké obsadenia a technicky veľmi dobre pripravených tanečníkov. To, že sa mi podarilo pre Balet SND získať licenciu, považujem za malý zázrak," povedala.
Zomrie len princ
Nurejev bol chýrny tanečník, ktorý sa stal stelesnením boja za slobodu. Jeho verzia Labutieho jazera začala podľa Kristiána Kohúta, šéfdramaturga Baletu SND, písať históriu 15. októbra 1964, len tri roky po jeho dramatickom úteku zo Sovietskeho zväzu do západnej Európy. A práve Nurejev dielu vtisol nezameniteľnú autorskú pečať. Hoci mal v tom čase len 26 rokov, mal jasnú predstavu: hlavnou postavou Čajkovského baletu nie je labuť, ale princ. Ona je len jeho odrazom. Labutie jazero chápal ako sen o ideálnej žene, útek z reality, pokus vtesnať ideál do reality, ktorý vedie ku katastrofe.
A tak sa namiesto nešťastia zakliatej Odetty zameral na postavu princa Siegfrieda, no nemenil zásadne dejovú líniu. Zo Siegfrieda, ktorý dovtedy len sekundoval dominantnej labuti, urobil plnohodnotnú postavu s hĺbavým a jemne melancholickým charakterom. Rešpektoval tragický charakter hudby a vrátil sa čiastočne k pôvodnému libretu s nešťastným koncom. Lenže podľa originálneho libreta zomiera princ aj Odetta. Nurejev nechal na záver umrieť len princa, čím podčiarkol nerovný boj človeka s vlastnou túžbou a zvýraznil kontrast medzi ratiom a emóciou, snom a realitou.
Čítajte viac Baletný sólista Roman Lazík: Nurejeva mám stále v hlave
Hoci Labutie jazero patrí k najznámejším a najuvádzanejším titulom baletného repertoáru na svete, jeho cesta k úspechu bola dlhá. Prvá premiéra sa konala 20. februára 1877 v moskovskom Veľkom divadle a kritici vtedy hodnotili tance ako slabé a gymnastické, labutie scény sa im zasa zdali monotónne a bez fantázie. Inscenácia sa viackrát menila, no úspechu sa dočkala až 18 rokov po premiére a dva roky po Čajkovského smrti. Zaslúžila sa o to dvojica Marius Petipa a Lev Ivanov. Až neskôr, v roku 1964 otvoril novú kapitolu klasického baletu spomínaný Nurejev. Jeho verzia, kde tancoval spolu s primabalerínou Margot Fonteynovou, sa vďaka dlhému aplauzu a 89 (!) klaňačkám na premiére zapísala do Guinnessovej knihy rekordov.
Zaslúžia si zlaté medaily
Na bratislavskej tlačovke Roman Lazík, ktorý sám tiež Labutie jazero v Nurejevovej verzii vo Viedni tancoval a aktuálne stvárňuje Nurejeva v balete košického Štátneho divadla, povedal: „Nurejev sám bol technicky zdatný, choreografie staval na seba, aby ukázal, že Princ nie je len na zdvíhanie labute, ale je to plnohodnotný tanečník. Aj ja rád odovzdám, čo som sa naučil vo Viedni, ďalším tanečníkom. Sme na dobrej ceste a obecenstvo sa bude mať na čo pozerať.“
A, samozrejme, bude aj čo počúvať. Balet hudobne naštudoval dirigent Adam Sedlický, ktorý sa vyznal: „Partitúra je nádherná, čo melódia, to skvost. Aj dirigent sa môže emočne realizovať.“ Slová Romana Lazíka o technickej náročnosti baletu potvrdila aj Oľga Chelpanova, obsadená do dvojúlohy Odetty/Odílie: „Nurejevovo Labutie jazero považujem za ozdobu repertoáru, ale nečakala som, že to bude také zložité.“ Jej kolegyňa v rovnakej úlohe Tatum Shoptaugh (treťou alternantkou je ešte Mariia Pyzhova) si tiež na každom predstavení nájde čosi nové a rada prenesie publikum do magického sveta.
Čítajte viac Čo tanečníkovi Romanovi Lazíkovi prezradil Nurejovov garderobier o najväčšej baletnej star? Aké mal maniere?
Viačeslav Kruť, jeden z predstaviteľov princa Siegfrieda (alternujú ešte Konstantin Korotkov, Artemyj Pyzhov a Vladyslav Bosenko), to zhrnul lapidárne: „Kto zvládne túto Nurejevovu choreografiu, zvládne už zatancovať všetko.“ V podobnom duchu sa vyjadril aj tanečník Andrej Szabo, ktorý kedysi stvárňoval princa, v novej verzii je čarodejníkom Rotbartom: Myslím si, že tanečníci by za odtancovanie tejto Nurejevovej verzie mali dostať zlaté medaily ako na olympijských hrách."
Šaty pre 116 postáv
Po preštudovaní histórie Labutieho jazera už neprekvapia slová riaditeľa SND Mateja Drličku o tom, že projekt pripravovali dlhých 20 mesiacov, z toho osem trénovali extrémne náročné choreografie v sálach pod vedením Niny Polákovej a Romana Lazíka. Umelecké dielne vytvorili 204 kostýmov pre 116 postáv baletu, kde účinkujú tanečníci 21 národností. Na šaty jednej baleríny sa minulo osem metrov tylu a vyše pol metra zamatu. Každá balerína má 15 vrstiev, ktorých cikcakový okraj vystrihovali krajčírky ručne. Na všetky kostýmy sa spotrebovalo 2 020 metrov tylu, 535 m zamatu, 478 m výšivky a 10 m kožušiny. Obuvnícki majstri ušili do inscenácie 114 párov topánok.
Divákom nezostáva nič iné, len kochať sa tancami labutí, veľkými zborovými scénami a oslňujúcimi pas de deux. Verme, že sa naplnia slová umeleckej šéfky Baletu SND Niny Polákovej: „Naša inscenácia sa parížskej či viedenskej vyrovná a možno ju aj prekoná.“ Labutie jazero uvedú aj 4. novembra a v bloku reprízových predstavení 9., 10. a 11. novembra 2023.
