Projekt iniciovalo Slovenské národné divadlo pre študentov stredných škôl a podporuje ním zvýšenie starostlivosti o duševné zdravie, ktorá by mala byť samozrejmá a priebežná, ako starostlivosť o zuby či pľúca. Hru napísala Tereza Trusinová, dramaturgom je Mário Drgoňa, režijne ju naštudoval Robert Roth a scénu navrhla (vystačila si s interiérom triedy a lavicami, dá sa to hrať všade) Jana Němečková.
„Bolo nás asi desať autorov, všetci sme mali vytvoriť hru pre uvedenie v školskej triede. Každý z nás sa venoval inej téme, ja mentálnemu zdraviu,“ hovorí autorka Tereza Trusinová. „SND mi sprostredkovalo niekoľko stretnutí aj s ostatnými kolegami z projektu Young Europe (Mladá Európa). Napísala som hru pre dvoch mladých hercov, ale nevedela som, kto bude hrať, a som príjemne prekvapená. Sú výborní. Bol to môj tretí dramatický text, s prvým som vyhrala súťaž Dráma v roku 2020 a získala som Cenu Činohry SND. Vtedy som bola vo 4. ročníku na VŠMU. S inscenáciou som veľmi spokojná. Podľa mňa je lepšia, než bola v mojej hlave. Je zvláštne vidieť svoj text takto v akcii. Ja som si ho predstavovala celkom inak, ale páči sa mi, ako to urobil Robert Roth!“ Dramaturg Mário Drgoňa dokladá, že Robert Roth študoval rok réžiu a má dieťa vo veku cieľovej skupiny. „Je to špecifická a citlivá téma, mal to byť teda niekto, kto to vie interpretovať tak, že postihne celý vesmír mladých ľudí.“ Roth hru tak naštudoval, nie je to iba „scénka“.
Pohoda ľahko mizne
Čaute! je hra o mladej dvojici z jednej triedy, Šimonovi a Zoji, ktorí si boli kedysi blízki a boli v pohode. Vymieňali si desiate, hovorili o svojich pocitoch, žartovali, ale zrazu sa niečo stalo a ich vzťah sa zmenil. Prišlo odcudzenie. Najprv ona, potom on sa začali uzatvárať do seba, mlčať a už spolu nesedávali ani v autobuse cestou do školy, odvracali sa od seba pri stretnutiach. Izolovali sa slúchadlami na ušiach, znervózneli, stali sa nepríjemní, niečo ničivé začalo visieť vo vzduchu. Príbeh však pokračuje a odkrýva, čo sa vlastne stalo a ako s tým žiť. Hra je dynamická, dialógy svižné, divák rýchlo postavy spozná a prenikne do ich trápení, ktoré väzia v rodine. Zúčastňuje sa s nimi na terapii u psychológa a tŕpne o ich osud.
Foto: Bára Podola
Mohlo by sa zdať, že to je didaktický návod na správanie v kritických situáciách – však aj to je užitočné – ale tím tvorcov postupoval inak. Hlavnou devízou predstavenia je práve to, že sa hrá v triede, ktorú diváci (žiaci) dobre poznajú. A zrazu sú v tom známom prostredí v celkom inej situácii: spolu vnímajú divadlo, spolu ho preciťujú. Zisťujú, že je o ich problémoch. Po predstavení v nich téma doznieva a na besede si môžu o zážitku ešte pohovoriť s učiteľmi aj s odborníkmi. Ešte v roku 2017 v rámci tohto projektu upútala hra o popálenom rómskom dievčatku Natálka.
„Áno, tento projekt SND je súčasťou európskej divadelnej konvencie Mladá Európa, v rámci ktorého vznikla v minulosti aj Natálka,“ približuje dramaturg Mário Drgoňa. „Témou sú tzv. nedominantné hlasy, čiže hlasy tých, ktorí nie sú až tak počuteľní. V tomto štvrtom cykle sme naštudovali hru Terezy Trusinovej Čaute! o duševnom zdraví. S hrou by sme mali cestovať po triedach, predstavenie sa dá objednať cez webovú stránku SND. Na uvedenie hry stačí normálna trieda, nič netreba chystať. Predstavenie trvá ako vyučovacia hodina a je to pre vekovú kategóriu okolo 16 rokov. Po predstavení nasleduje beseda so psychológom.“
Foto: Bára Podola
Vytratil sa cit
Aj za dianím v hre Čaute! je šikanovanie či inakosť, skrátka utrápenosť, ktorá niekedy paradoxne vyvoláva útoky, posmešky, vylučovanie z kolektívu. Často stačí málo, aby to tak nebolo – trocha všímavosti prostredia, obyčajná láskavosť. Samotné slovo šikanovanie je dnes také časté, že už ide jedným uchom dnu, druhým von, nejako nezaberá. Nealarmuje. Všetko je dnes odborne pomenované, vedecky podchytené, ale vytratil sa cit. A pozeranie takejto hry ho vyvoláva. Žiaci sedia okolo hercov, ktorí hovoria prirodzeným spôsobom o tom, čo dnes mnohé deti trápi (najmä sú to nezhody v rodinách, rozdiely v pôvode, v životnej úrovni, v náturách). Skrátka, spôsobuje to samotná vytúžená pestrosť a celkom inak problém vyznieva v umeleckom stvárnení.
Čítajte viac Groteska v Astorke je ako cunami. Čo mrzí herca Mateja Landla?
Je to niečo, pri čom trieda stíchne a podľahne čaru. Aspoň to predpokladám, lebo aj my sme tomuto divadlu podľahli a zatlieskali. Uverili sme, že tento projekt môže naozaj mladým ľuďom niečo dať, prevetrať vzťahy a ukázať, kadiaľ vedie cesta k vyrovnanosti a vnútornej sile. Potrebujú ju, veď presadiť sa v dnešnom svete je ťažká úloha a získať uznanie vo svojom malom svete nie je o nič ľahšie.
Kladiem si otázku, či má divadlo takú moc, aby napríklad zabránilo dráme pri Trebišove. Myslím, že keby tie deti (možno aj pedagógovia) boli viac v kontakte s umením, bol by sa smutný príbeh odohral inak. A čudujem sa, že niekto, nejaký budúci spisovateľ či novinár z Romanovej triedy, ešte (s umeleckou ambíciou, nie ako svedectvo) neopísal a neobjasnil, čo sa vlastne stalo. Aby prišla katarzia. Dúfajme, že tento projekt divadla v teréne – hra Čaute! bude inšpirovať aj po tejto stránke. Ide o to, aby mladí nielen akceptovali umenie, ktoré za nimi príde, ale aby sami cítili potrebu hovoriť „o tom“, čiže o najintímnejšom, aby kultivovane vedeli reflektovať svoje pocity a vyjadriť ich. Skrátka, aby nedominantné hlasy, ako ich nazýva projekt Mladá Európa, išli aj od samotných mladých a dali sa aspoň tušiť.
