Peter Mikuláš si vyznamenanie v Redute nemohol prebrať, pretože v rovnakom čase práve spieval na doskách Národného divadla. Kým sa náš významný basista zjavil na scéne osobne, predniesol slávnostnú reč Dušan Jamrich. Ten pripomenul, že Peter Mikuláš je sólistom Opery SND už od roku 1978 a len na tejto scéne stvárnil desiatky postáv vo vyše 70 naštudovaniach operných titulov.
Napriek sedemdesiatke vôbec nepoľavuje v pracovnom tempe, vlani sme ho videli ako kráľa Svätopluka v rovnomennej Suchoňovej opere aj ako Zachariáša vo Verdiho Nabuccovi. Zvládne rovnako dobre Vodníka v Rusalke aj Lucifera v Dvořákovom titule Čert a Káča. Výpočet Mikulášových úloh bol dlhý, aj Jamrich ich musel čítať z papiera. A potom zrazu zarecitoval známu básničku: Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa, každá päťka odpúšťa sa… Vzápätí dodal: Ale náš Peťko nikdy päťku nedostal!
Čítajte viac Operný spevák Peter Mikuláš: Svätopluka berme ako poučenie z krízového vývoja
Vtedy už prišiel oslávenec osobne, privítal sa s dirigentom Rasťom Štúrom a – sadol si do pripraveného kresla, pripomínajúceho kráľovský trón. Orchester spustil Čajkovského polonézu z Eugena Onegina. Samozrejme, že Peter Mikuláš nesedel v kresle dlho, už o chvíľu zahrmel svojím hlbokým hlasom áriu Susanina Čujut pravdu od Glinku. V prvej polovici večera ešte znela Čajkovského Jolanta, Sprievod šľachticov aj ária Varjažského hosťa od Rimského-Korsakova. Po Sadkovi prišiel na rad Rachmaninovov Aleko a ária Vjes tabor spit.
Ako už Peter Mikuláš prezradil aj v nedávnom rozhovore pre náš štvrtkový magazín, všetky tieto árie našiel kedysi v zborníku veľkého ruského speváka, basistu Fjodora Šaljapina. Začiatkom 80. rokov si doma potajme spieval úžasné, hlboké árie – od Rachmaninova cez Čajkovského, Glinku až po Rimského-Korsakova. „Tie som na javisku SND nikdy nespieval a už nikdy inokedy spievať nebudem, len na tomto galakoncerte,“ avizoval.
Keďže dnes mnohí zanevreli na ruských klasikov, niekde sa dokonca odťahujú aj od samotného Čajkovského, pýtala som sa ho, či je to správna cesta. „To absolútne neakceptujem. Diela Čajkovského či Rachmaninova so súčasnou politikou nesúvisia, sú to diela ľudí s nadčasovým rámcom. Žijem v iných oblakoch, toto pláva pomimo mňa. Keď sa v divadle objaví politik, vyskočím od radosti, príďte, prosím, aj nabudúce a zavolajte aj ostatných.“
Za árie v prvej polovici zožal veľký potlesk, aby v druhej časti večera odzneli diela skladateľov ako Franz Schrecker, Wagner či Bedřich Smetana. Mikulášovi priaznivci tak počuli napríklad trio Soave sia il vento spievané ako ária, áriu Raracha Jen hajej, holátko!, ale aj áriu Grófa In einem Lande ein bleicher König z Schreckerovej opery Vzdialený zvuk. Predtým si ešte Mikuláš aj diváci vypočuli videovyznania jeho kolegov z opery i činohry – gratulovali mu Peter Dvorský, Jolana Fogašová, Terézia Kružliaková, Daniel Čapkovič, Tomáš Juhás, Andrea Vizvári, ale aj Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová či Tomáš Maštalír a Richard Stanke.
Zo svojich hudobných lások sa potom vyznával aj Peter Mikuláš, hovoril o úžasných farbách Smetanových skladieb aj o Wagnerovi. Posledné, štvrté vyznanie venoval vlastnej manželke. Povedal, že jedna žena mu už 45 rokov hľadá okuliare a ako je rád, že ju vidí v publiku. Práve manželke venoval poslednú áriu Wolframa z Wagnerovho Tannhäusera O du mein holder Abendstern. Keď dospieval o pôvabnej večernici, s kyticou sa vybral do publika, aby ju venoval svojej žene. Publikum tlieskalo. A dobrá správa pre Petra Mikuláša, dokonca sa v ňom našlo aj zopár politikov, napríklad Iveta Radičová.
