Ženy hrať nesmeli
Anička Jurkovičová bola dcérou učiteľa a kultúrneho pracovníka Samuela Jurkoviča. S manželkou Katarínou Jurkovičovou mal ešte ďalších päť detí, dospelosti sa však okrem Aničky dožili len jej dve sestry – Júlia a Emília.
V roku 1831 sa rodina presťahovala do Sobotišťa, kde sa Jurkovič zamestnal ako učiteľ. Onedlho nato ale rodinu postihla tragédia – mama Katarína zomrela. V roku 1845 založil Jurkovič v Sobotišti Spolok gazdovský, ktorý predstavoval vôbec prvé úverové družstvo v Európe a zároveň aj základ slovenského družstevného hnutia.
Čítajte viac Anička Jurkovičová: Krásna, vzdelaná a nadaná opora štúrovcov
V 19. storočí bolo vzdelanie vyhradené výlučne pre mužov. Anička si však k nemu našla cestu vďaka otcovi, ale aj prostredníctvom ochotníckeho divadla, čo tiež nebolo jednoduché – išlo totiž o formu osvety na dedinách, ktorá bola považovaná za „ľahtikársku“, a preto nebolo vhodné, aby v ňom hrávali ženy. Ich úlohy preto prebrali muži v šatách a parochniach.
Anička Jurkovičová videla v divadle potenciál pre vzdelávanie obyčajných ľudí, navyše sa mohla tešiť aj z podpory svojho otca, zanieteného milovníka kultúry.
V roku 1841, keď Jurkovič spoluzaložil Slovenské národné divadlo nitrianske, našla Anička spolu so štúrovskými študentmi hru Starý kočiš Petra III., v ktorej debutovala ako jediná ženská postava inscenácie Anička Dobrožilová. Tak sa stala prvou slovenskou ochotníckou herečkou.
Foto: Literárny archív SNK
Drahá Mamušenka
Vďaka svojej kráse a inteligencii uchvátila Anička Jurkovičová nejedno srdce. Hovorí sa, že poplietla hlavu viacerým štúrovcom – od Janka Francisciho až po Samka Štúra. Francisci jej dokonca venoval báseň Nezapomenuteľnej, ktorá je súčasťou jeho zbierky Iskry zo zaviatej pahreby. Ako štúrovec však napokon uprednostnil národ.
Mladá divadelníčka sa neskôr zamilovala do Jozefa Miloslava Hurbana. Ich láska, ktorá bola vzájomná, však tiež narazila na očakávanú prekážku – štúrovci totiž mali byť oddaní predovšetkým národu, na inú lásku nemali vo svojich životoch miesto. Keď sa napokon vzali v sobotišskom evanjelickom kostole v roku 1845, Ľudovít Štúr ich svadbu označil za Hurbanov pohreb. Neskôr sa však ukázalo, že to tak vôbec nie je – činnosť štúrovcov sa aj naďalej bohato rozvíjala.
Hurbanovcom, ktorí sa po svadbe usadili na fare v Hlbokom, sa narodilo deväť detí – piati synovia a štyri dcéry. Jedným z nich bol Svetozár Hurban-Vajanský, ktorý sa stal spisovateľom. Známa je jeho zbierka Tatry a more či novela Letiace tiene. V Literárnom archíve SNK sa dodnes nachádzajú listy, ktoré písal svojej mame – oslovoval ju v nich "Drahá Mamušenka“.
Verná dcéra slovenského národa
Počas revolučných udalostí roku 1848 sa Hurbanovci museli odlúčiť. Anička sa vrátila do Sobotišťa k otcovi – po vyhlásení Žiadostí slovenského národa bol totiž vydaný zatykač na niekoľkých štúrovcov vrátane Hurbana a fara v Hlbokom bola obsadená maďarskou gardou. Keď sa tam Anička vrátila, čakali ju nočné prepady a prehliadky.
Po tom, čo dostala list od svojho manžela, sa za ním tajne vydala do českej Rusavy, kde žila u svojej sestry Júlie. Narodila sa jej tam dcéra Božena a onedlho nato odišla do Prahy, kde obnovila svoj kultúrny život. V roku 1849 odišla s Hurbanom do Viedne a po skončení revolúcie sa vrátili naspäť do Hlbokého.
Čítajte viac Slovenský národovec Jozef Miloslav Hurban sa narodil pred 205 rokmi
Jozef Miloslav Hurban zomrel 21. februára 1888. O štyri roky neskôr mu na jeho hrobe postavili pomník financovaný z verejných zbierok. Hneď po jeho odhalení k nemu však uhorské úrady zakázali prístup nielen verejnosti, ale aj rodine.
Anička Jurkovičová zomrela 2. februára 1905 a je pochovaná na Národnom cintoríne v Martine. Na jej hrobe stojí nápis "verná dcéra slovenského národa“.
Od roku 1998 sa v Novom Meste nad Váhom na jej počesť každoročne uskutočňuje Festival Aničky Jurkovičovej. Ide o celoslovenskú prehliadku neprofesionálnych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej a svetovej dramatickej tvorby mapujúcej postavenie a poslanie ženy v živote spoločnosti.
