A, samozrejme, nechýba ani vynikajúca britská herečka Tilda Swinton. Tilda rok čo rok šokuje vlasovými kreáciami, raz je takmer holohlavá, potom má zasa prijateľný účes, tohto roku má na hlave kreáciu à la Marek Hamšík. Nechýbala ani Sharon Stone, Isabelle Huppert, Isabelle Adjani a Marion Cottilard. Vymenovať všetky by bolo ako telefónny zoznam, ale skutočne je tu celý svet, teda každý, kto vo filmovom svete niečo znamená.
Súčasnosť očami Cristiana Mungiu
V súvislosti so súťažným filmom Cristiana Mungia R. M. N. sa mi žiada napísať, prečo sa slovenské filmy nedokážu prepracovať do hlavnej súťaže v Cannes. Nie sú horšie ako niektoré súťažné diela, len nie sú na pulze dňa. Nedokážeme reflektovať súčasnosť, najaktuálnejšie témy, ktoré hýbu svetom.
Čítajte viac Festival v Cannes v znamení Ukrajiny
Vraciame sa do minulosti, a ak aj vznikne námet zo súčasnosti, tak je bezzubý, nudný a neponorí sa tak hlboko, aby dokázal pomenovať podstatu problému. Strach, aby som sa náhodou nepopálil, odsúva slovenských tvorcov na okraj svetového filmového diania. Strach nemajú Rumuni ani Maďari, ani Poliaci a politická situácia v ich krajinách tiež nie je ružová. Čoho sa to tak bojíme? Ak sa toho strachu rýchlo nezbavíme, ostaneme mimo hry.
Mungiu žije v súčasnosti, pozoruje, sleduje a dokáže svoj kritický postoj preniesť na filmové plátno. Nevybočuje z rámca svojej tvorby, drží sa výsostne pálčivých tém súčasnosti a vie ich precízne definovať.
O filme R. M. N. povedal: "Hovorím nielen o tom, čo sa aktuálne deje v Rumunsku, ale aj o tom, čo sa odohráva v súčasnom svete – hlavnými problémami sú intolerancia a rasizmus. Dej filmu som sústredil do malej dedinky, ale má širšiu platnosť a nemyslite si, že to, čo sa odohráva v Rumunsku, inde neexistuje.“
Mungiu si tiež myslí, že brexit narobil veľa zla, vo Francúzsku napomohol k nárastu extrémnej pravice a v ostatných európskych krajinách sa dostali k moci populisti. Vo filme sa z dlhodobého pobytu v Nemecku vracia domov do transylvánskej dedinky otec rodiny, jeho manželstvo je v troskách, malý syn nehovorí. Zažil vraj niečo strašné v horách a nedokáže sa traumy z toho zážitku zbaviť. Vzťah s krásnou bývalou milenkou opäť ožije a žena je jednou z mála moderne a normálne zmýšľajúcich ľudí.
Vypracovala sa na vedúcu veľkého závodu a je pre ňu úplne normálne zamestnať dvoch sýrskych utečencov. Veľkej časti obyvateľstva to však prekáža. Nenávisť, intolerancia, rasizmus i neustále pretrvávajúci maďarsko-rumunský problém ožije v plnej sile.
Čítajte viac Ukrajinský režisér sa zastal ruských umelcov: Ich zákaz je smiešny
Mungiu na vzorke mikrosveta malej dedinky zaujal stanovisko k rozbúrenému svetu so všeobecnou platnosťou a je verným a smutným obrazom súčasného komplikovaného sveta. Rumuni vedia, čo hýbe svetom, a preto sú v Cannes vždy vítaní. R. M. N. je vážnym kandidátom na cenu najvyššiu.
Švédsky režisér egyptského pôvodu Ali Abbasi nazval svoju detektívku Holy Spider. Dej filmu sa odohráva v iránskom svätom meste Mašhad, kam pricestuje z Teheránu novinárka, ktorá má napísať článok o neobjasnených vraždách prostitútok. Žena narazí na odpor tak obyvateľov, ako aj polície. Šestnásť vrážd straší obyvateľov a sedemnástou obeťou by mohla byť ona, lebo pristúpi na hru volavky.
Vraha dostane za mreže, ale súd je nevyspytateľný, lebo väčšina považuje vraha za hrdinu. Totiž vo falošnom výklade náboženstva zbavoval svet zla. Rodina je ním nadšená, nič mu nezazlieva. No nakoniec neujde spravodlivosti. Nepochopiteľný postoj ľudí priam šokuje. Súčasný Irán je však krajina obrovských rozporov i tmárstva, ale je nádej na zmenu, lebo sa dostáva do popredia moderne zmýšľajúca generácia.
Apokalyptická vízia Davida Cronenberga
Po dlhšom čase sa v Cannes objavil aj David Cronenberg so súťažným filmovým hororom Budúce zločiny (Crimes of the Future). Svet budúcnosti je tristný. Normálny sex je minulosť, ľudia ho praktizujú akosi čudne, normálne jedlo neexistuje, dieťaťu najviac chutí bakelitový kýblik, keď to matka vidí, radšej ho v spánku zadusí.
Tetujú sa orgány, dámy si krásnu tvár nechajú dorezať, lebo je to móda, muži si zasa dajú na hlavu prišiť viacero uší, jeden ich má až šesť, ak som dobre rátala. Prosto nenormálny svet, ale s maličkou nádejou, že to možno prinesie nový rozmer života.
Hlavná postava, čudný umelec stelesnený Viggom Mortensenom, za asistencie svojej umeleckej partnerky (Léa Seydoux) si dá vyoperovať nejaký orgán z tela. Aktivita tohto čudného spoločenstva je sústredená okolo Národného ústavu orgánov, ktorého šéfka (Kristen Stewart) využíva tajomnú skupinu umelcov na vývoj ďalšej etapy evolúcie ľudstva.
Čo k tomu dodať, fantázii sa síce medze nekladú, ale toľko absurdít som dávno nevidela. Je to možno myslené ako memento, že ak sa nespamätáme, takto dopadneme. Dá sa prijať všetko, keď to má zmysel a z filozofického hľadiska sa niekam posúva, ale Cronenbergova apokalyptická vízia nevedie nikam, len k absurdite.
