Na Slovensku zostal v pamäti skôr ako princ Bajaja či Adam Šangala, no v medzinárodných projektoch účinkoval s umelcami svetového mena ako Annie Girardot a na Medzinárodnom filmovom festivale vo francúzskom Cannes boli hneď dva jeho filmy nominované na prestížnu Zlatú palmu. Čo o ňom povedia dokumenty jeho syna?
Pripomeňte si výnimočného herca na fotografiách
Nakrútili ste film Herec Ivan Palúch a teraz novšiu snímku Odpočítavanie, posledný film Ivana Palúcha. Môžete ich priblížiť?
Prvý, ktorý sa volá Herec Ivan Palúch, je určený pre televíznu obrazovku a je to klasický portrét o živote herca – a môjho otca – Ivana Palúcha. Druhý je artový dokument určený pre plátna kín, nemá klasické rozprávanie, ale retrospektívne. Začíname v roku 2015, keď umrel, spätne sa dostávame až na začiatok jeho kariéry a končíme v jeho „zlatom období“, keď prichádzal do Cannes a zažíval najväčšiu medzinárodnú slávu. V tom sú tieto dva filmy odlišné. Na tohtoročnom Art Film Feste hráme ten artový a budem veľmi rád, keď si diváci naň nájdu čas, pretože takéto osobnosti si treba pripomínať. Samozrejme, nielen môjho otca, ale aj iné osobnosti slovenského filmu, pretože to patrí ku kultúrnosti. Film som na festivale zaradil do sekcie Slovenská sezóna, kde uvádzame snímky, ktoré zarezonovali na festivaloch alebo u divákov.
Čítajte viac Herec Ivan Palúch sa opäť prihovorí z plátna. Film o ňom nakrútil jeho syn
Na slávnom medzinárodnom filmovom festivale v Cannes uviedli v jednom roku hneď tri filmy, v ktorých účinkoval. Môžete nám ich pripomenúť?
Bolo to v roku 1969, prvý film sa volal Čoskoro bude koniec sveta od srbského režiséra Alexandra Petroviča, kde hral v titulnej úlohe po boku Annie Girardot. Druhý film Rebel Michael Kohlhaas režírovanom popredný nemecký a neskôr aj oscarový režisér Volker Schlöndorff. Tretí film v Cannes, kde otec tiež účinkoval, uviedli v nesúťažnej sekcii, bola to slávna Markéta Lazarová od Františka Vláčila.
Čítajte viac Zomrel Ivan Palúch. Doma očaril v Šangalovi, vo svete v Markéte Lazarovej
Aký bol ďalší herecký osud vášho otca? Po 60. rokoch nemal veľmi na ružiach ustlané…
Súviselo to s dobou, po roku 1968, keď nás obsadili „bratské vojská“ Varšavskej zmluvy, sa otec práve vracia z medzinárodných nakrúcaní do Československa a podarí sa mu ešte nakrútiť niekoľko filmov ako napríklad Zabitá neděle od Drahomíry Vihanovej, účinkoval aj vo filme Karla Kachyňu Ucho, ale už zasahovala normalizácia a mnohé filmy šli „do trezoru“. Postupne prestal dostávať herecké príležitosti – kvôli jeho medzinárodnej kariére, aj kvôli tomu, že emigrovala jeho prvá manželka a kvôli množstvu ďalších okolností, ktoré môžete vidieť v mojom filme. Jeho kariéra začala upadať kvôli normalizácii, lebo nevyhovoval politike a ideológii, ktorá vtedy nastupovala. Vznikali nové filmy, napríklad o partizánoch, a tam sa objavoval len v menších úlohách.
