Bláznivá komédia s kriminálnou zápletkou o troch bohémskych kamarátoch sa odohráva v Bratislave na začiatku 90. rokov minulého storočia. Začína sa krádežou obrazu Andyho Warhola, pokračuje policajnou naháňačkou a prináša príbeh plný zvratov, prekvapení a vtipných epizód. Film nakrútil ako svoj dlhometrážny debut režisér Štefan Semjan, scenár napísali spolu s Marošom Hečkom a ešte pred realizáciou filmu zaň získali viacero medzinárodných ocenení, medzi nimi aj víťazstvo v súťaži Hartley-Merrill Prize, ktorú organizuje nadácia Roberta Redforda Sundance Institute. Film v slovenských kinách videlo 57 006 divákov a ešte v roku 2010 sa držal na deviatej priečke rebríčka TOP 10 najnavštevovanejších domácich filmov v ére samostatného Slovenska.
Trojicu slobodomyseľných kamarátov vo filme stvárňujú Ady Hajdu, Juraj Johanides a Maroš Kramár. Patria aj k tvorcom, ktorí vystupujú vo Filme o filme Na krásnom modrom Dunaji. V hodinovom dokumente sa po dvadsiatich šiestich rokoch k filmu okrem nich vracajú aj režisér Štefan Semjan, producent Milan Stráňava, scenárista Maroš Hečko, kameraman Martin Štrba, strihač Peter Kordač, historicky ho hodnotia filmová teoretička Katarína Mišíková a filmový teoretik Martin Šmatlák, dnes riaditeľ Audiovizuálneho fondu. Tvorcovia vo filme rekapitulujú udalosti nakrúcania, odkrývajú pozadie vzniku filmu aj dosiaľ mnohé neznáme fakty a približujú vtedajšiu atmosféru doby.
Foto: Slovenský filmový ústav
„Mal som vtedy 31 alebo 32 rokov,“ spomína na nakrúcanie filmu Juraj Johanides, dnes režisér, ktorý vo filme herecky debutoval a ktorý je zároveň tvorcom filmu o filme. „A musím povedať, že som sa so Štefanom dosť pohádal, pretože som bol presvedčený, že sme veľmi starí na ten film, že by ho mali hrať oveľa mladší ľudia. Všetky situácie, ktoré sa tam dejú, prináležia viac mladším ľuďom, ktorí si ešte v podstate nič neuvedomujú. Ale bolo medzi nami veľmi silné priateľstvo, a preto som ten film so Štefanom nakoniec točil,“ hovorí Johanides. V bonusovom dokumente všetci svorne, no nezávisle na sebe priznávajú, že by do projektu Na krásnom modrom Dunaji šli znova.
Čítajte viac Aký úspešný je slovenský film?
Hlavní hrdinovia zažívajú dobrodružstvá na hranici zákona. Užívajú si neviazanú zábavu, sexuálnu slobodu a nemajú žiadne obavy pred budúcnosťou. Táto nálada charakterizovala aj dobu, v ktorej sa film odohráva. Názov Na krásnom modrom Dunaji má zároveň ironický podtón, tvorcovia v dobovej explikácii vysvetľujú, že film je tiež príbehom „o Dunaji, ktorý nie je modrý, aj keď dokáže byť krásny – záleží na tých, ktorí dokážu ešte cítiť, nebyť ľahostajní a zachovávať premenlivú a stále živú úctu k životu“. Ich zámerom bolo „rozprávať o Slovákoch s otvorenou sebairóniu a zdrvujúcou nahotou“.
Takmer celý film Na krásnom modrom Dunaji sa nakrúcal v Bratislave, malá časť sa odohrávala neďaleko Lozorna. Snímka je dnes historickým sprievodcom po našom hlavnom meste v jeho raných rokoch slobody po páde komunizmu. V dokumente Film o filme Na krásnom modrom Dunaji sa tvorcovia po rokoch vracajú na miesta, kde sa nakrúcalo a z ktorých sa mnohé stali ikonickými lokalitami, iné zošedli alebo úplne zmenili tvár. Semjanov film je výnimočný aj vďaka hudbe, pod ktorú sa vtedy podpísal džezový hudobník John Lurie, spolupracovník Jima Jarmuscha, a jeho skupina The Lounge Lizard.
Film Na krásnom modrom Dunaji, ktorý mal premiéru vo virtuálnej kinosále Kino doma minulý rok na jar, bol digitálne reštaurovaný v digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Ide zároveň o jeden z prvých filmov, na ktorých sa SFÚ v čase jeho vzniku podieľal ako koproducent. DVD má slovenské, anglické a slovenské titulky pre nepočujúcich, obsahuje bonus Film o filme Na krásnom modrom Dunaji. V predaji je na internetovej stránke SFÚ Klapka.sk za 5,90 eur a vo vybraných slovenských kníhkupectvách. Oba filmy v decembri uvedie Kino doma v cykle Reštaurovaná klasika, ako prvý je v utorok 14. 12. o 20.20 hod. zaradený film o filme, v pondelok 20. 12. o 20.20 hod. sa premietne samotný film. Film Na krásnom modrom Dunaji sa dnes považuje za významnú dobovú a generačnú výpoveď a pre jeho priaznivcov je kultový. Na otázku prečo, Juraj Johanides odpovedá: „Lebo je tam ľahkosť. Robíme tam, samozrejme, bláznivé veci, na ktoré sa ľudia radi pozerajú. A sú tam výborné scény…“
