Melanchólia slovenského kraja
Kto aspoň minimálne dával pozor v škole na hodinách literatúry, tomu musí byť jasné, že v príbehu Jozefa Maka nie je priestor pre radosť či šťastie. Nešťastný údel nejednej z postáv je v snímke dotvorený vynikajúcou hudbou a zároveň aj čarovným prostredím slovenských hôr. Napriek svojej rozhľahlosti pôsobí prostredie lesov, v ktorých sa odohráva dej, veľmi uzavretým dojmom – odzrkadľuje tak osudy hlavných hrdinov.
Jozef Mak sa ako nemanželský syn nachádza v nepriaznivej životnej situácii – jeho starší nevlastný brat Jano ho nenávidí a strpčuje mu život, ako sa len dá. Jožko má však, zdá sa, nádej na lepšiu budúcnosť, a to napriek pomerom, z ktorých pochádza. Vidíme záblesky mladíckej bezstarostnosti a nepoškvrnenej radosti zo života – či už pri ležaní na lúke s priateľom a spoločným pospevovaním ľudových piesní, alebo pri trávení času s milou. Jožko sa snaží vydobyť si lepšie zajtrajšky, no zisťuje, že človek dokáže ovplyvniť len veľmi málo.
Čítajte aj Herec Dávid Hartl sa ako Jozef Mak učil dojiť kozu
Príliš agresívny obrat
Azda najlepší herecký výkon podal Alexander Bárta v úlohe Jozefovho otca, ktorého bolo na obrazovke paradoxne vidieť len veľmi málo. Jeho stvárnenie je osobité, presvedčivé a najlepšie zapamätateľné. Napriek svojej tvrdej povahe pôsobí sympaticky a človeka tak prinúti zamyslieť sa, aký život musel viesť predtým, než ho mal možnosť spoznať.
Čo sa týka postavy hlavného hrdinu, Hartl ho zahral dobre, no predsa mu niečo chýbalo. Miestami sa totiž zdalo, akoby svojej postave nerozumel dosť dobre na to, aby ju dokázal stvárniť plnohodnotne. Najviac je to citeľné – a to sa týka aj postavy Maruše, ktorú hrá Judit Bárdos – pri Makovom návrate domov z vojny. Áno, situácia sa zmenila, z usmievavej a milej Maruše sa stala harpia, ktorá z toho až ošpatnela – všetko vplyvom nenaplnenej lásky a núteného zväzku s Jozefovým zlým bratom. Lenže to sa dá podať aj miernejšie, obraznejšie, a nie tak prvoplánovo. Maruša Maka dobre že neopľula, keď sa vrátil. Ak sa pri nejakej scéne cíti divák nepríjemne a sám sa hanbí za to, čo vidí na obrazovke, nie je to dobré znamenie.
Zmena charakteru sa čoskoro dotkne aj samotného hlavného hrdinu, ktorého chlapčenský zjav však nedovoľuje takýto level transformácie – a to ani napriek tým pár chĺpkom pod nosom. Vyzerá to, ako keby sa nasilu snažil pôsobiť drsne, no nejde mu to – a tým sa stráca celý dojem. Ťažko sa dá uveriť tomu, ako nezúčastnene sa správa k dobrosrdečnej Julke, ktorú si neskôr vezme za ženu a nie je schopný s ňou komunikovať – a to napriek tomu, že bol kedysi taký veselý a zhovorčivý.
Foto: RTVS/DNA Production
Zhruba od polovice deja sledujeme len mizériu všetkých zúčastnených. Na svadobnej oslave im prší do klobúkov, každý je zatrpknutý a so svojím údelom sa vyrovnáva tým, že ho jednoducho znáša. A v tom vlastne tkvie aj celé posolstvo príbehu. Jozef Mak nie je človek milión preto, že sa mu dejú podobné nespravodlivosti, ako všetkým ostatným. Je ním, pretože sa prirýchlo vzdal a prestal sa prieť s osudom. Spočiatku v ňom ešte svietila drobná iskrička nádeje, tú však rôzne okolnosti veľmi skoro uhasili a nedovolili, aby sa znovu objavila.
Dá sa slovenská klasika, akou je Jozef Mak, spracovať atraktívne? Dá. Dôkazom je aj táto snímka, v ktorej má slovenský junák Jožko Mak parádne vypracované brušné svaly, čo možno niektorých divákov nadchne. Film však má aj svoje muchy, a nie je ich málo. Atmosféra je skvelá, niektoré pasáže sú však pridlhé a bolo by fajn na nich zapracovať. Na snímke nie je veľa výnimočného, čím vlastne odráža aj svoju hlavnú tému – je to taký film milión, ktorý však stojí za pozretie.
HODNOTENIE PRAVDY: 3,5 HVIEZDIČKY
Jozef Mak/Slovensko 2021/r. Peter Bebjak, h. Dávid Hartl, Judit Bárdos, Tomáš Maštalír, Diana Mórová, Juraj Loj, Judita Hansman, Jana Kvantiková, Peter Ondrejička
