Je obdivuhodné, čo všetko dokázal – z černošského chlapca na rasistickom juhu USA, kde ani v kine nemohol sedieť vedľa bielych, to dotiahol medzi najväčšie hollywoodske hviezdy. Svetlo sveta uzrel 1. júna 1937 v Memphise v americkom štáte Tennessee, no vyrastal u starej mamy v Mississippi a neskôr v Chicagu. Už ako deväťročný hrával v škole divadlo, v dvanástich dokonca vyhral divadelnú súťaž.
Po skončení strednej školy v roku 1955 sa prihlásil k letectvu, lebo chcel byť bojovým pilotom. Pre rasové predsudky mu to však neumožnili, a tak sa po odchode z armády rozhodol pre herectvo. Jeho vzorom bol černošský herec Sidney Poitier.
Freeman odišiel do Los Angeles, kde navštevoval herecké kurzy a živil sa príležitostnými prácami. V 60. rokoch sa pretĺkal ako divadelný herec v New Yorku a nespokojnosť s tým, ako (ne)napreduje zapíjal alkoholom.

Pred kamerou síce debutoval v roku 1964, ale väčšinou hral v malých, nevýrazných úlohách. Napokon sa však dočkal. V roku 1987 mu zverili vedľajšiu postavu v krimidráme Chytrák, za ktorú ho prvý raz nominovali na Oscara (neskôr získal ešte štyri ďalšie nominácie).
O dva roky na to konečne dostal aj hlavnú úlohu v oscarovom filme Šofér slečny Daisy. V tom čase mal už 52 rokov, no nečakaný úspech akoby ho naštartoval. O dobré ponuky zrazu nebola núdza a jeho popularita stúpala.
Zahral si vo filmoch ako Sláva, Opri sa o mňa, Ohňostroj márnosti, Kráľ zbojníkov Robin Hood, Nezmieriteľní, Vykúpenie z väznice Shawshank, Smrtiaca epidémia, Sedem, Reťazová reakcia, Zberateľ bozkov, Amistad, Drvivý dopad, Podozrenie, Ako pavúk, Bruce, Všemohúci, Million Dollar Baby (za vedľajšiu úlohu v tejto dráme dostal Oscara), Žiť po svojom, Batman začína, Kontrakt, Temný rytier, V zajatí kódu, Invictus: Neporazený, Dokonalý zločin, Pád Bieleho domu či Podfukári.
Osvedčil sa ako všestranný umelec, na plátne stvárnil aj amerického prezidenta, Nelsona Mandelu či božského Stvoriteľa.
Zaujímavé je, že okrem pár výnimiek sa vyhýba úlohám, ktoré zdôrazňujú jeho farbu pleti. Nemá rád, keď sa o ňom hovorí ako o výnimočnom „čiernom hercovi“, a odmieta označenie Afroameričan. „Nechcem, aby ma tak volali,“ prezradil novinárom. Prečo? „Lebo nie som Afričan,“ zdôvodnil. Zato keď ho popredná americká kritička označila za jedného z najlepších hercov v USA, dojala ho takmer k slzám.

V roku 1993 si jediný raz vyskúšal réžiu vo filme Bopha!, účinkoval i v niekoľkých seriáloch, a keďže má rád vedu a históriu, vystupuje tiež ako jej popularizátor v dokumentárnych filmoch a seriáloch (Cestovanie červou dierou s Morganom Freemanom, Po stopách Boha s Morganom Freemanom, Veľké úteky s Morganom Freemanom či The Civil War).
Sám seba považuje za agnostika alebo tvrdí, že Boh je v každom z nás. Na druhej strane pobavil vysvetlením, prečo nosí náušnice. Bol to vraj zvyk starých námorníkov, aby mali čím zaplatiť za pohreb. „Z rovnakého dôvodu ich nosím i ja,“ nezaprel zmysel pre humor.

Angažuje sa aj v charite a ochrane prírody, podporuje amerických demokratov a na svojom ranči v Mississippi chová včely. Z dvoch rozvedených manželstiev má štyri deti. V prvom rade je však oddaný práci. „Každý má svoje vlastné nebo a pre mňa je to herectvo,“ zdôraznil v roku 2011, keď mu americký filmový inštitút odovzdával cenu za celoživotné dielo.