Filmárom sa tu podaril husársky kúsok: preniesli na plátno lyrizovanú prózu, z ktorej vytiahli napínavú dejovú líniu a obrazom zachytili atmosféru slovenskej dediny uzavretej v starých zvykoch a poverách. Horor, ktorý čerpá zo slovenskej tradície, prináša všade zrozumiteľné posolstvo: každej neprávosti sa treba postaviť, inak zlo naberá na sile.
Život v hriechu stihne trest
Divákov zaujme už názov filmu Piargy – Piarg sa kedysi volala dnešná obec Štiavnické Bane, no tie nemajú s filmom nič spoločné (okrem toho, že sa nakrúcalo aj v Banskej Štiavnici). V baníckej terminológii slovo „piarg“ znamená bezcenná ruda, niečo ako nepoužiteľný odpad. Švantnerove a filmové Piargy sú vymyslená obec plná ľudského odpadu. Ľudia tu žijú v hriechu aj smilstve a za to ich stihne krutý trest – všetkých uprostred fašiangovej zábavy pochová lavína. Prežije len jediný svedok tejto hrôzy – mladá Johanka.
Od začiatku je jasné, že do dediny sa vkráda zlo. Neprichádza však zvonka, ale zvnútra. Domov sa vracia súci mládenec z bohatej rodiny a medzi dve kamarátky sa dostane žiarlivosť. Bezstarostné dievčatá sa menia na ženy – každá chce lásku aj dobré zabezpečenie. V rodine – a aj v dedine – však vládnu tvrdé pravidlá: ženy a deti majú vedieť, kde je ich miesto – a starý gazda ako hlava rodiny rozhoduje o všetkom – o majetku, o manželke, o synovi aj o neveste. Ľudová liečiteľka a vedma (Jana Oľhová) prorokuje príchod ancikrista a s ním skorý koniec – jednej dediny či celého sveta?

V ľudovom horore Piargy účinkujú skvelí herci a každý z nich stelesňuje jeden dramatický osud. Judit Bárdos ako mladá, krásna a chudobná Juliša doplatí na túžbu po lepšom živote v rodine najbohatšieho statkára. Jej manžel Martin (Daniel Fischer) pri dominantnom otcovi (Attila Mokos) nedokáže žiť vlastný život a nevesta musí čeliť jeho násilníckym chúťkam. Gazdova manželka (Lucia Klein Svoboda) je z dnešného pohľadu týraná žena, celkom podriadená manželovi, no zlosť si vylieva na neveste. Každý chce zo života utrhnúť, čo sa dá, ako Juliškina sestra (Lucia Siposová), aj cirkev. Vo filme sa objavia aj ďalší skvelí herci a herečky Lucia Vráblicová, Peter Nádasdi či už zosnulý Marián Geišberg. Titulnú pieseň k filmu naspievala Veronika Rabada.

Diabol nemá červené oči
Rodinná dráma sa odohráva na pozadí udalostí, ktoré otriasli Slovenskom v čase vojny – nástup fašizmu, arizácia židovského majetku, pochodujúce Hlinkove gardy a rastúca moc cirkvi. Nič z toho sa dediny navonok nedotýka a vo filme sa tiež objavia len náznakom. Spoločensko-politické udalosti priamo nespomína ani Švantner, no tvorcovia dej orámcovali rokmi, počas ktorých Piargy písal a opreli tak lyriku o fakty. Nijako sa tým však od autora neodklonili – jeho lyrika vôbec nie je jemná, je drsná ako život a zlo pomenúva, hoci nepriamo – vraždami či aj tichým súhlasom s neľudským činmi. Režisérovi Ivovi Trajkovovi Švantner pripomína magický realizmus, a tak ho vložil aj do filmu.

Piargy sú plné symboliky a metafor a hoci sú nakrútené ako čiernobiely film, skvelá kamera Petra Bencsíka prináša na plátno krásne obrazy, ktoré podčiarkujú nielen atmosféru, ale aj samotný dej. Keď divák po prvých minútach prestane vnímať čiernu a bielu, ďalšie farby netreba. Tak ako diabol nemusí mať červené oči, zlo je v tomto filme oveľa bližšie, než by sme čakali – je v nás. Vo filme má mnoho podôb, ako diabol sám: žiarlivosť, ctižiadosť, chamtivosť či nenásytná žiadostivosť. Preto žena mužovi posluhuje a nechá sa ním biť za jeho hriechy. Iná sa chce vydať do bohatej rodiny, netušiac, že ju bude nasledovať. Preto zrádza otec syna aj kamarátka kamarátku. Preto obchodník oberie aj o posledné prenasledovaného, ktorému už zostáva len holý život. A preto sa hriešnik môže v kostole vykúpiť peniazmi.
Piargy nie sú ľahký film, ale je to výnimočný film, na aký sme čakali. Pod taktovkou citlivého česko-macedónskeho režiséra Iva Trajkova osem rokov vznikal vizuálne pôsobivý príbeh s pútavým námetom aj scenárom (Jana Skořepová, Ivo Trajkov) a s vynikajúcim hereckým stvárnením, hodný festivalov. Zaberie, dúfajme, aj v multiplexoch – hoci pod hlavičkou milostnej drámy, zakázanej lásky či ľúbostného trojuholníka.
Hodnotenie Pravdy: 5/5 hviezdičiek
Piargy/ Slovensko, 2022 / réžia: Ivo Trajkov / scenár (Jana Skořepová, Ivo Trajkov / kamera: Peter Bencsík / hrajú: Judit Bárdos, Attila Mokos, Daniel Fischer, Lucia Klein Svoboda, Jana Kvantiková, Jana Oľhová, Lucia Siposová a i.