Opakovanie je matkou nudy
Hoci je sledovanie televíznych programov pasívnejšia zábava, nemusí byť menej ohnivá ako šantenie s kamarátmi. Aj obrazovka vie poskytnúť emócie, pocit blízkosti a výzvy k polemikám. Rodinné pozeranie môže byť búrlivé už aj kvôli voľbe programu. Ponuka býva na Silvestra pestrá a obyčajne sa každý rok istým spôsobom opakuje. Vracajú sa tváre, nápady, žánre (ktoré sú s nami väčšinou po celý rok), len je všetko lesklejšie, bujarejšie, urehotanejšie a rutinnejšie. Aj tento rok to tak vyzeralo, ale ukázalo sa, že niektoré práve tie najstaršie formáty (aj osobnosti) sú schopné inovácie.
Tak to bolo napríklad v relácii Všechnopárty Karla Šípa na ČT1, ktorá už patrí nielen k silvestrovskej klasike, ale k najrešpektovanejším programom v Česku aj u nás (Šíp niekedy zdraví aj divákov na Slovensku k Slovensku je pozorný.) Najprv sa zdalo, že hostia v tohtoročnej sviatočnej relácii nie sú až takí atraktívni – spevák Pokáč, celým menom Jan Pokorný, ironizujúci pesničkár, ktorý hrá na ukulele (bol hosťom Šípa len pred rokom), Zuzana Bubílková nie je pre každého lákadlom a hlavný hosť Václav Kopta je momentálne veľmi vychytený, a tak účinkuje skoro všade. Však sa objavil aj v ktoromsi slovenskom televíznom „silvestri“, českí majstri vypomáhajú. Pomyslela som si, že to nebude nič nového, čo už môže z tejto zostavy Šíp vytĺcť?
„Sranda“ je málo
Foto: ARCHÍV ČT
No ukázalo sa, že sú aj iné možnosti než jednoduché talkšou, na ktoré sme najviac zvyknutí. Skutočná zábava nevystačí iba s vtipnými či silnými rečami, prestrihmi na archív a muziku. Karel Šíp pripomenul, že existujú aj náročnejšie postupy – jednotiaca myšlienka, premyslený scenár, dramatické pointovanie, premyslený zámer a obsah, ktorý nie je iba „samá sranda“. Karel Šíp pripravil svoju talkšou ako divadlo, v ktorom účinkovali tri postavy a moderátor. Bubílková, Kopta a Pokáč ukázali kus zo svojich životov, ale nie bežným spôsobom. Každý si našiel jedinečný kľúč, ako povedať o svojej skúsenosti, o svojich názoroch a pocitoch. Boli v súhre a hoci sa tiež spolu smiali, nebol to ten motivačný smiech, ktorým podobné relácie oplývajú. Skôr sa usmievali.
A bolo na čom sa smiať, hoci išlo o dôverné pohľady a priznania. Kopta napríklad vyrozprával poviedku z kúpeľov. Veľmi vraj túžil po bahennom kúpeli, splnilo sa mu to, ale nakoniec bol rozčarovaný: mladá sestrička, ktorá ho po bahnení vo vani sprchovala, k nemu bola nešetrná. Keď ho umývala zozadu, povedala mu ako decku „a teraz zadoček!“ A keď ho mala osprchovať spredu, hrudník zvládla, ale potom mu potupne odovzdala sprchu so slovami „dolu sám“, čím ho urazila. Koptovo rozprávanie bolo maximálne vkusné, rovnako, ako ďalšia jeho historka: tobogán mu v kúpeľnom bazéne strhol plavky a niekto si ho hneď odfotil do mobilu. Áno, aj najláskavejšiemu a najcudnejšiemu človeku sa stávajú strašné veci.
Čítajte viac Silvester s komédiou, basketbalom a rituálnymi samovraždami
Drzosť nad zlato
Na úrovni dámy udržala svoje rozprávanie a správanie aj usmievavá Zuzana Bubílková, zvaná Bubu, ktorá vniesla do relácie podmanivú energiu a okrem vtipných replík či monológov utrúsila aj pár lascívnych poznámok (napríklad že Pokáčovi podrží). Skrátka, zábava to bola delikátna, hoci na hrane! (Však bola reč aj o „rýchlovke“ a nebolo celkom jasné, či ide o pomoc takú, či onakú. To sa zasa dal počuť Šíp.) Mimochodom, Zuzana Bublíková je asi jediná postava v českom šoubiznise, ktorá absolvovala štúdium žurnalistiky na Katedre novinárstva FFUK v Bratislave a robí škole česť. Bola populárna, zažila vzostupy a pády, komickú dvojicu tvorila aj s Miloslavom Šimkom. Dosiahla vzostupy aj pády. V sedemdesiatke výborne vyzerá a ako keby si práve teraz našla svoju najprimeranejšiu parketu. Vždy sa venovala glosovaniu politiky, teraz sa tejto téme nevyhýba, ale hľadá v nej predovšetkým ľudskosť. Vždy bola odvážna, teraz je drzá. Aj z tejto témy si urobila žart – bola drzá aj na Šípa (nazvala ho vo verši napríklad storočnou lipou a poznamenala, že do svojej relácie chodí nepripravený.) Šíp jej drzosť pochopil – dnes to inak nejde. Človek môže byť neviem aký génius, ak chce preraziť, musí byť najmä drzý. Potom si ho všimnú, ťažkali si.
Pokáč priamo na javisku zložil pesničku pre Šípa, mal so sebou ukulele a robili to kolektívne. V tej pesničke sa zasa aj koketovalo, žartovalo, ale v závere sa spomenuli pár slovami aj všetky bolesti a trampoty dnešnej doby. Všetci zaspievali o tom, čo ľudí trápi, lebo na to sa nedá zabudnúť ani pri zábave- vojna, drahota, vzťahy. Povedalo sa to v pesničke, ale nebola to iba fráza či hra. V hudbe pôsobilo všetko milé, čo na javisku odznelo, ale spolupôsobila aj dôkladná príprava programu, profesionalita a solídnosť. Všechnopárty pôsobila ľahko, ale tým spôsobom, ktorý prezrádza, že za výkonom je kus práce. A tomu sa hovorí kvalita. Ani si neuvedomujeme, ako nám to dnes chýba, ako nás to mení na akési motýliky.
Históriu tvoria historky
Pri prepínaní kanálov sme sa dostali aj k dokumentu Zbohom, Československo, ktorý pripomínal, že práve je tridsať rokov od posledného dňa spoločného štátu s Čechmi. Bolo zaujímavé pripomínať si tváre politikov, ktorí sú dnes už starí alebo už ani nežijú (film je z roku 2012). Po tejto stránke bol dokumenty nostalgický, ale bolo zaujímavé pripomenúť si rôzne výroky, názory a historky z minulosti.
Históriu totiž napĺňajú fakty, ale aj historky a príbehy, ktoré mnohé objasňujú a najmä poľudšťujú. Máme ich ešte málo, ale rodia sa. Jedným z príbehov, ktorý približuje našu minulosť, to, akí sme boli, je aj príbeh Karla Gotta, ktorý pri tom bol a zdá sa, že stále ešte je. Práve tento nebožtík sa totiž postaral nielen o sviatočnú náladu, ale koncert na jeho počesť Pocta Karlovi Gottovi, ktorý odvysielala ČT na Silvestra, symbolicky pripomenul aj rozdelenie oboch národov, pre ktoré Gott spieval a kde mal fanúšikov.
Slovenská už iba stopa
Veľký koncert Pocta Karlu Gottovi v pražskej O2 aréne sa uskutočnil ešte v lete z iniciatívy Ivany Gottovej. Gottov repertoár spievajú rôzni umelci. Koncert sa dlho odkladal kvôli covidu, ale možno tým zámer ešte dozrel, lebo výsledok bol nadpriemerný. V tomto programe síce nevystupovali slovenskí speváci (ak nerátame v Česku žijúcich), ale slovenská stopa by sa našla. Réžiu mal Michael Čech (syn Františka Ringa Čecha), ktorý má s týmto typom programov skúsenosti, ale predsa – snímanie tvári známych hercov v publiku pripomínalo slávne televízne Silvestre Jána Roháča.
V obecenstve sedeli napríklad Jiřina Bohdalová, Miroslav Donutil, Iva Janžurová, Karel Šíp a mnohí ďalší. Na ich tvárach bolo vidno, ako koncert prežívajú, emócie v priamom prenose (pardon to bolo v lete, ale platí to),znova to pôsobilo ako za starých roháčovských čias – diváci aj účinkujúci – na jednej lodi. A táto metafora platí rôznymi smermi a je to tiež pekné silvestrovské posolstvo. Na koncerte spievala aj Dara Rolins s Gottovou už 16-ročnou dcérou Charlottkou známu pieseň Zvonky šťastia. Dara spievala Gotta a Charlottka Darinkine party. (Inak Dara Rolins sa vyskytla aj v inom programe na slovenských kanáloch, kde ju chceli nachytať a konfrontovali ju s nahými fešákmi v reštaurácii. Nebolo to zlé, najmä tie gladiátorské postavy!)
Foto: Profimedia
Cepy ako puto
Slovensko sa však na Gottovom koncerte prezentovalo najmä cez Štefana Margitu, ktorý to v O2 aréne naozaj rozbalil na plné pecky ľudovou pesničkou Išiel Macek do Malaciek, a to s takým nasadením, že hala burácala, ako keby náhle vytryskla stará láska k Slovensku. Všetci spievali o zabudnutých cepoch a hambálku a bolo to krásne aj dojímavé. Obľúbená slovenská pieseň, ktorú mal Gott rád a krásne ju spieval, zamávala publikom. Bravo nám, že také máme.
Na javisku vystúpili aj Jiří Suchý a Jitka Molavcová, ako aj Jiřina Bohdalová, ktorá prečítala pozdrav pre Karla Gotta, nech je kdekoľvek, hoci len v našich spomienkach. Nevyhla sa vtípkom – vraj pieseň Ukážu ti cestu rájem sa hodí pre ženícha pred svadbou a Dám dělovou ránu sa hodí po rozvode. Zovšeobecnila, že spevákove pesničky boli skoro pri všetkých súkromných udalostiach v dlhých desaťročiach.
Foto: Profimedia
Koncert vyvrcholil vystúpením Lucie Bílej a Marka Ztraceného, ktorý je momentálne spevákom číslo jeden v Česku. Už ho tak nepoznáme ako Gotta, naše kultúry sa vzdialili, ale najmä – život sa zmenil. Každá doba má svoje špecifiká, svoje talenty, až čas ukáže, kto je naozaj velikán a ktoré činy boli správne. Na tomto koncerte obecenstvo až povstalo, keď sa na javisku objavil aj herec Josef Zíma, čerstvý (doslova!) deväťdesiatnik a posediačky zaspieval s veľkým temperamentom pieseň Blues pro tebe (text Jiri Suchý). Tak to bol nákazlivý temperament! Žiadne nežné „rozvíjej se poupátko“, ale akčná výzva, text na telo. A zároveň vinš zo silvestrovskej obrazovky – človek môže ostatných svojím správaním či umením utlmiť, otráviť, ale aj pozitívne nabiť. Skúsme v roku 2023 to druhé.
