Metahumor
Antológia Black Mirror odštartovala v roku 2011. Vo svojich začiatkoch ešte nepatrila Netflixu, ale britskej stanici Channel 4. Jednotlivé epizódy boli charakteristické dytopickými víziami ľudstva, ktoré rôznymi spôsobmi dopláca na využívanie moderných technológií. Pamätnou sa napríklad stala epizóda Nosedive, ktorá predstavila spoločnosť, v ktorej sa socio-ekonomický status človeka odvíjal od toho, ako ho ostatní hodnotia na sociálnej sieti.
Kvalita jednotlivých sérií Black Mirror sa držala vysoko, vrátane interaktívneho filmu Bandersnatch z roku 2018. Išlo o unikát – používatelia Netflixu mohli v určitých chvíľach sami rozhodovať o tom, ako sa dej bude ďalej vyvíjať, čo napokon vyústilo viacerými alternatívnymi koncami.
Čo sa však týka najnovšej série, nejeden fanúšik zostal právom sklamaný. Najviac k tomu zrejme prispel odklon od sci-fi, ktorý je zreteľný v epizódach Loch Henry, Mazey Day a Demon 79. Pritom hneď prvá epizóda Joan Is Awful sa tvorcom nadmieru vydarila, a to najmä vďaka využitiu metahumoru.
Vykresľuje situáciu, ktorá síce môže pôsobiť ako nepravdepodobný scenár, divák si však veľmi rýchlo uvedomí, ako jednoducho by sa mohol stať realitou. Práve to je pre Black Mirror typické – skutočne našej spoločnosti nastavuje zrkadlo. Netflix sa v Joan Is Awful vysmieva sám zo seba, pozorný divák si nielen v tejto epizóde všimne nenápadné odkazy na predchádzajúce epizódy, napríklad na San Junipero.
Od sci-fi cez krimitriler až po horor
Od čiernej komédie s vynikajúcou Salmou Hayek sa presúvame do mestečka Loch Henry, kam sa vyberie jeden mladý pár natočiť dokumentárny film. Počas toho sa im však podarí rozlúsknuť roky starý prípad zvráteného mučenia a vrážd. Epizóda je pútavá a obsahuje zaujímavý dejový zvrat, divák ale zostáva v pomykove – toto je Black Mirror? Pripomína to skôr krimitriler.
Podobné je to aj pri posledných dvoch epizódach Mazey Day a Demon 79, ktoré môžeme s pokojom v duši žánrovo zaradiť medzi horor. Mazey Day sa síce pokúša o akúsi spoločenskú analýzu a kritiku bulvárnych médií, tvorcovia si s tým však veľa námahy nedali.
Našinca možno poteší krátka zastávka v Českej republike, ani to sa však nezaobíde bez typického amerického začudovania sa nad faktom, že Československo už bezmála 30 rokov neexistuje. Mazey Day je nepochybne najslabším dielom novej série.
Demon 79 je na druhej strane pomerne vydarenou epizódou, ktorá svojím konceptom trochu pripomína nedávny film M. Night Shyamalana Niekto klope na dvere. Demon 79 pekne vyvažuje čierny humor s brutálnymi scénami vrážd, nezabúda ani na kritiku rasizmu či mizogýnie. Napriek tomu, že je to zábavná bodka za šiestou sériou, človek opäť lamentuje nad tým, akým smerom sa Black Mirror bude uberať ďalej – a či vôbec.
Tragický príbeh dvoch astronautov
Na záver sme si nechali to najlepšie. Tretia epizóda s názvom Beyond The Sea predstavuje jeden z tých momentov seriálu Black Mirror, na ktorý sa nezabúda. Príbeh hovorí o dvoch astronautoch, ktorí sú na šesťročnej misii vo vesmíre. Prostredníctvom robotických replík však môžu tráviť čas na Zemi so svojimi rodinami.
Zvrat nastáva v okamihu, keď si Davida (Josh Hartnerr), jedného z astronautov, vezme na mušku náboženský kult, ktorému prekáža jeho neprirodzený spôsob života. Preto sa jeho členovia rozhodnú vyvraždiť Davidovu rodinu a zároveň mu zničiť repliku, aby sa nemohol vrátiť. Jeho kolega Cliff (Aaron Paul) sa mu pokúsi pomôcť tým, že mu občas dovolí použiť jeho vlastnú repliku. Toto rozhodnutie sa mu ale čoskoro vypomstí.
Beyond The Sea je nepochybne najsilnejším momentom šiestej série. Ponúka novú tému, zaujímavé spracovanie, vypäté emócie, skvelé herecké výkony – predovšetkým treba oceniť Aarona Paula, ale aj Josha Hartnetta a Kate Maru – a, ako inak, zdrvujúci dejový zvrat.
Čítajte viac Recenzia seriálu Príliš dokonalá podoba: Kam až vedie chorobná posadnutosť?
Kedy a kde sa nachádzame?
Zaujímavosťou šiestej série Black Mirror je neurčité ukotvenie v čase a historickom kontexte, ktoré je zrejmé hneď v niekoľkých epizódach, či už hovoríme o Beyond The Sea alebo Demon 79. Práve v Beyond The Sea to vytvára zaujímavý kontrast – všetko v spoločnosti je na úrovni 60. rokov 20. storočia, vrátane všeobecne dostupných technológií, napriek tomu existuje špičková vesmírna stanica a možnosť prenosu ľudskej mysle do bezchybnej robotickej repliky.
Šiesta séria Black Mirror nie je vôbec zlá, uškodilo jej však tematické rozpätie, ktoré nie úplne korešponduje s tým, na čo sú fanúšikovia zvyknutí. Samozrejme, že si tvorcovia môžu dovoliť experimentovať, veď Black Mirror je typický tým, že neviete, čo od neho čakať. Isté atribúty by však mali byť zachované – aspoň náznak dystopického sci-fi, originálna myšlienka a sebareflexia toho, kam sa naša spoločnosť uberá.
