„Bol to začiatok niečoho, čo zmenilo filmy,“ zhodnotil dielo americký herec Jeff Goldblum, ktorý v ňom stvárnil jednu z hlavných postáv. „Diváci z kina odchádzali s pocitom, že sa naozaj stretli s dinosaurom,“ dodala predstaviteľka detskej úlohy Ariana Richards.
Už po premiére v júni 1993 bolo jasné, že z Jurského parku bude trhák. Stal sa dovtedy najziskovejším filmom v histórii, až kým ho o štyri roky neprekonal Titanic (1997). Prebudil taký záujem o praveké jaštery, že vyvolal doslova „dinomániu“.
Klonované dinosaury
Predlohou bol rovnomenný román úspešného amerického spisovateľa a scenáristu Michaela Crichtona z roku 1990. Prvé pokusy o klonovanie zvierat ho priviedli k nápadu oživiť dinosaury vďaka zachovanej DNA. Svojich hrdinov poslal na ostrov, kde bolo akési „safari“ pre jaštery, ktoré vyhynuli pred 65 miliónmi rokov.
O práva na spracovanie jeho knihy súperilo šesť filmových spoločností. Crichton sa rozhodol pre Universal Pictures, kde sa projektu ujal uznávaný režisér Steven Spielberg. Autor od štúdia dostal 1,5 milióna dolárov, ďalších 500-tisíc mu zaplatili za spoluprácu na scenári.
Pri obsadzovaní hercov prichádzalo do úvahy veľa zvučných mien od Seana Conneryho, Johnnyho Deppa, Michaela J. Foxa, Steva Guttenberga a Michaela Keatona až po Jodie Foster, Geenu Davis, Daryl Hannah, Lindu Hamilton či Juliu Roberts. Hlavné úlohy napokon získali Sam Neill, Laura Dern, Jeff Goldblum a Richard Attenborough.
Čítajte viac Steven Spielberg nakrúca už 55 rokov. Týmito filmami zmenil svet
Aj keď sa celý dej krúti okolo dinosaurov, vo filme, ktorý trvá vyše dvoch hodín, sú na scéne asi len 15 minút. Na to, aby pôsobili hodnoverne, dozeral známy americký paleontológ John Horner. Nie vždy však filmári dali na jeho rady a pripomienky. Ak sa museli držať predlohy alebo chceli zapôsobiť na diváka, vedecké fakty išli bokom.
Priekopník CGI
To, čím bol Jurský park naozaj prelomový, sú špeciálne efekty. Napriek tomu, že začiatkom 90. rokov mali už filmoví tvorcovia k dispozícii vyspelé technológie, stále sa zdráhali používať metódu známu ako CGI (computer-generated imagery), teda počítačom vytvorené snímky. Mali z toho obavy, hoci sa také efekty už osvedčili, napríklad v sci-fi trileri Terminátor 2: Deň zúčtovania (1991).
Aj Spielberg najprv angažoval Phila Tippetta, odborníka na tradičné technológie „stop-motion“ a animatroniku. Vyrobil verné modely dinosaurov, s ktorými sa hýbalo, akoby to boli bábky. Dvaja špecialisti však namietli, že by prehistorické zvieratá dokázali kompletne vytvoriť pomocou počítačovej animácie. A keď to predviedli, všetkých to ohromilo.
„Bolo to ako jeden z tých momentov v histórii – ako vynález žiarovky alebo prvý telefónny hovor… Prekonali sme veľkú priepasť a veci už nikdy nebudú ako predtým,“ opísal dojem režisér a producent George Lucas, ktorý bol pri tom.
„Myslím, že sme vyhynuli,“ uznal si porážku Tippett a desať dní sa neukázal. Spielberg ho však zavolal späť, lebo film nechcel postaviť iba na CGI. Výsledok je napokon kombináciou viacerých prístupov. Keď praveké zvieratá ukazujú celé, väčšinou išlo o počítačové efekty, no ak sa kamera zblízka zameriava na časti ich tela, použili animatroniku.
Čítajte viac Podľa Spielberga narastá antisemitizmus. Svedčí o tom aj popkultúra
Tippettove modely dinosaurov navyše pomohli aj pri zobrazovaní ich pohybu. A v scéne s chorým Triceratopsom filmári nasadili „bábku“ – atrapu veľjaštera ovládalo osem ľudí pomocou káblov a tyčí. V použití CGI Spielbergovo dielo predbehlo dobu a ukázalo smer ostatným. Podobné efekty neskôr využili v snímkach Casper (1995), Jumanji (1995), Dračie srdce (1996), Deň nezávislosti (1996), Titanic (1997) či Godzilla (1998).
„Jurský park ohlásil revolúciu vo filme. Takú významnú, ako bol príchod zvuku v roku 1927,“ upozornil filmový historik Tom Shone. Aj vďaka skvelým hereckým výkonom a pútavému príbehu, v ktorom nechýba napätie, akcia ani humor, sa dielo dodnes teší veľkej obľube.
