Narodil sa 20. júna 1953 v meste Grimma v Nemeckej demokratickej republike (NDR). Spočiatku nič nenaznačovalo, že by sa mal vydať na umeleckú dráhu. Jeho otec bol kožušník a Ulrich sa vyučil za stavebného robotníka.
Po škole nastúpil na vojenskú službu, kde zblízka spoznal temnú stránku totalitného režimu – poslali ho strážiť hranice so západným Nemeckom, kadiaľ mnohí ľudia utekali za slobodou.
Foto: ČTK / imago stock&people / suedraumfoto
Pohraničníci mali rozkaz strieľať po každom, koho by prichytili pri pokuse o ilegálny prechod. „Človek tam musel zaujať nejaký postoj… Môj postoj bol, že budem strieľať mimo,“ zaspomínal si Mühe v roku 2005.
Zo stresu, ktorý tam zažíval, dostal žalúdočné vredy, a keďže ho mali za simulanta, nik ho neliečil. Stav sa mu napokon tak zhoršil, že mu museli vyoperovať veľkú časť žalúdka – a prepustili ho do civilu.
Čítajte viac Ako sa stal z Honeckera rockový fanúšik. Príbeh zakázanej piesne
Dobrý človek zo Stasi
Po návrate domov sa rozhodol pre herectvo. V roku 1979 absolvoval divadelnú školu v Lipsku a stal sa členom Nemeckého divadla v Berlíne, kde sa vypracoval na hviezdu súboru. V rovnakom čase začal účinkovať vo filme. Pri nakrúcaní sa zoznámil s herečkou Jenny Gröllmannovou. Kvôli nej opustil prvú ženu s dvoma synmi, s ňou mal potom dcéru, ktorá je tiež herečka.
Čítajte viac Zanevrel na Ameriku, aby žil v socializme. Dean Reed by sa dnes dožil 80 rokov
Krátko pred pádom režimu sa mu podaril prvý medzinárodný úspech v západonemeckej dráme Pavučina (1989). Mühe vtedy mohol cestovať na Západ, no netušil, že ho Stasi nespúšťa z očí. Do jeho spisu síce poznačila, že medzi kolegami otvorene kritizuje podmienky v štáte, ale dospela k záveru, že ho možno pustiť za hranice, lebo je rodinne založený, takže nehrozí emigrácia.
V sľubne rozbehnutej kariére Mühe pokračoval i po rozpade NDR a zjednotení Nemecka. Objavil sa v komédii Schtonk! (1992), ktorú ako zahraničný film nominovali na Oscara, v úspešnom rakúskom trileri Funny Games (1997), v koprodukčnom vojnovom filme Amen (2002) či v dráme Krajina snehu (2005). Hral aj v krimiseriáloch Miesto činu a Posledný svedok, kde stvárnil hlavnú rolu.
Čítajte viac Očista ohňom. Ako sa nacisti vyvŕšili na knihách
Na vrchol sa dostal, keď ho dovtedy neznámy režisér Florian Henckel von Donnersmarck obsadil do svojho filmového debutu Životy tých druhých (2006). Pôvodne nízko rozpočtová dráma (aj herci súhlasili s polovičným honorárom) zožala obrovský medzinárodný úspech.
Film rozpráva príbeh dramatika, ktorý je tajným kritikom režimu v NDR, sleduje ho Stasi a jeho partnerku herečku prinútia, aby naňho donášala. Kapitán štátnej bezpečnosti sa však vzoprie rozkazom a rozhodne sa sledovanú dvojicu umelcov chrániť…
Súd s exmanželkou
Snímka dostala Oscara za najlepší zahraničný film a množstvo ďalších ocenení. Niekoľko sa ich ušlo i Mühemu, ktorý majstrovsky stvárnil psychologicky náročnú premenu z poslušného služobníka režimu na „dobrého človeka“.
Po uvedení filmu herec prezradil, že tzv. neoficiálnou spolupracovníčkou Stasi bola i jeho bývalá manželka Jenny Gröllmannová. V roku 1990 sa rozviedli a Mühe sa oženil s herečkou Susanne Lotharovou. Jeho obvinenie vyústilo do nepríjemnej aféry. Gröllmannová akúkoľvek vedomú spoluprácu so štátnou bezpečnosťou poprela a na exmanžela podala žalobu.
Foto: ČTK / imago stock&people / suedraumfoto
Experti po preštudovaní jej spisu v archívoch Stasi síce potvrdili, že ju v rokoch 1979 až 1989 tajná služba naozaj viedla ako informátorku a údajne odovzdávala správy o kolegoch z divadla, no nenašiel sa nijaký dôkaz, že by podpísala spoluprácu so štátnou bezpečnosťou. Nič ani nenasvedčovalo, že by „tajných“ informovala o manželovi.
Súd dal za pravdu Gröllmannovej a zakázal spomínať jej údajnú spoluprácu so Stasi. Bola to však už len trpká bodka za ich rozbitým vzťahom. Keď súd v apríli 2008 rozhodol v Gröllmannovej prospech, bola už takmer rok a pol po smrti. Zomrela na rakovinu. Necelý rok po nej, 22. júla 2007, podľahol rakovine žalúdka aj Mühe.
