Foto: Archív Divadla Nová scéna
Dušan Kaprálik ako martinský rodák po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. K hereckému umeniu však neinklinoval odjakživa, v mladosti bol fanúšikom matematiky a fyziky. V týchto vedných disciplínach absolvoval viacero olympiád. Počas stredoškolských štúdií sa zúčastňoval aj na recitačných súťažiach, ktoré na všetkých úrovniach suverénne vyhrával. Po štúdiu na vysokej škole uplatnil herecký talent dve sezóny v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Začínal vážnymi postavami, postupne však do svojho hrania vnášal komické črty a karikatúru. Darilo sa mu spájať humor s melanchóliou. „Skúšaš humornú divadelnú hru, na začiatku si to prečítaš a rehoceš sa, skúšaš to päť týždňov bez divákov a už sa ti na tom nezdá nič smiešne. O to krajšie je, keď prídu diváci a začnú sa smiať,“ povedal v rozhovore pre rádio Regina.
Členom Novej scény v Bratislave sa stal v roku 1973, spočiatku pôsobil v jej Poetickom súbore. Pre svoj územčistý vzhľad často hrával tragikomické úlohy. Ako herec hosťoval aj v Činohre SND, v bratislavskom Divadle a.ha., v trnavskom i martinskom divadle. Intenzívne sa venoval aj réžii. Vyučoval tiež na Konzervatóriu v Bratislave, kde pôsobil dvadsať rokov. V roku 2021, takmer po päťdesiatich rokoch, pre zdravotné problémy zo súboru odišiel.
„Divadlo mi vždy dávalo slobodu. Nemusel som bojovať s realitou, ale s úprimnosťou životných situácií postáv, ktoré vymyslel niekto úplne iný. Je to nádherná detektívka. Nemá nič spoločné s politickým bojom, s osobnými problémami, v tom dobrom prípade ani so snahou páčiť sa, ale má mnoho spoločného s hľadaním. S hľadaním pravdy, krásy, harmónie, nenávisti, zloby, svinstva. Taký je život. A o tom sa oplatí rozmýšľať a v umeleckom diele ho realizovať. Bez nároku moralizovať, škatuľkovať, pretože názor si musí vytvárať divák,“ povedal vtedy o svojej hereckej praxi Kaprálik.
Dlhoročne sa venoval tiež rozhlasovej, televíznej, filmovej tvorbe aj dabingu. Herecké gény a lásku k divadlu zdedili aj jeho tri deti Zuzana, Martin a Ondrej, ktoré vyštudovali herectvo a Ondrej aj divadelnú réžiu. Ako režisér spolupracoval Dušan Kaprálik s viacerými ochotníckymi a mládežníckymi súbormi.
Čítajte viac Prepísal dejiny hororu. Zomrel William Friedkin, režisér slávneho Vyháňača diabla
„Život je vždy komplexný, nemožno sa len rehotať a nemožno len smútiť, a keď chce žiť človek naplno, musí robiť oboje,“ prezradil o sebe a jeho dcéra Zuzana otcove slová potvrdila: „Je úplne pravdivý človek. Keď je smutný, je naozaj smutný a keď sa teší, robí to absolútne naplno. Nehanbí sa za slzy ani za smiech, za čokoľvek nech je kdekoľvek.“
Pred filmovou kamerou stvárnil herec vedľajšie postavy napríklad v snímkach Choď a nelúč sa, Jaškov sen, Nedodržaný sľub, Červený kapitán, Učiteľka alebo Únos.
Nemenej významná bola jeho tvorba pre televíziu. účinkoval v tituloch Americká tragédia, Višňový sad, Mladé letá, Národný hriešnik, Iba taká hra a mnohé ďalšie. Televíznym divákom môže byť známy aj zo seriálov Moje kone vrané, Lekár umierajúceho času, Domov, Kriminálka Staré Mesto, ale aj Mafstory či Ordinácia v ružovej záhrade.
| Dušana Kaprálika pripomenie RTVS: |
|---|
| v utorok 8. augusta vo vysielaní Rádia Devín o 15.00 h v relácii Ľudia – Fakty – Udalosti (Jaroslav Rozsíval: Kaprálikovci). |
| V stredu 9. augusta vo vysielaní Rádia Devín: |
| o 15.00 h rozhlasovou hrou Jozefa Longauera: Prípad muža, ktorý sa vyzliekal z kože a rozhlasovou hrou Boleslava Bratislavského a Miroslava Dacha Tuberáci z cyklu Naša zabudnutá klasika; |
| o 17.00 h v relácii Ars litera Evy Reiselovej; |
| o 20.30 h rozhlasovou hrou Ludwiga Thomu a Milana Frola Listy poslanca zemského snemu. |
| v stredu 9. augusta o 10.00 h na Dvojke v televíznej inscenácii Prípad Daniel, v ktorej stvárnil hlavnú úlohu. |
