Herečka Zuzana Mauréry: Ženské telo je stále veľká zbraň

Ako ste sa pripravovali na stvárnenie úlohy prokurátorky Sáry Wolfovej?

Pre mňa je vždy smerodajný scenár. Či hrám reálnu, alebo fiktívnu postavu, nikdy si ju „negooglim“, hrám zo scenára. Prvoradé je pre mňa to, aký zámer má režisér a scenárista. Keď niečomu nerozumiem, pýtam sa ich. Otec Katky Gažovej Bachovej, ktorá priniesla námet, bol prvým porevolučným generálnym prokurátorom, a skutočne problematike rozumie. Takže keď som potrebovala niečo vedieť, mohla som sa obrátiť na ňu.

Na kriminálky veľmi nie som, nemám na to bunky. Pokiaľ tam nie sú vzťahy a humor, tak mi napätie tohto druhu veľa nehovorí. Zaujíma ma vždy skôr ten moment, keď sa človek rozhodne fatálne konať a čo to psychologicky obnáša. Voľbu špeciálneho generálneho prokurátora som napríklad sledovala naživo, pripadalo mi to ako divadelná hra. V seriáli Prokurátorka ide vlastne o akúsi psychologickú hru odohrávajúcu sa vo „výsluchovke“ a „násluchovke“, a to bolo pre mňa zaujímavé.

Diskutovali ste aj priamo s Jánom Šantom?

Samozrejme, bol dostupný na telefóne. Sem-tam, keď mi napadlo niečo, čo by bolo treba dodať, som mu volala. V našom právnickom systéme prokurátor nevypočúva tak často, ako v tomto seriáli. Je to naozaj okrajová záležitosť niekoľkých špeciálnych svedkov, gro jeho práce spočíva v študovaní spisov a v samotných pojednávaniach.

Tu bolo nutné, aby prokurátorka bola prítomná pri vypočúvaniach stále. Spomenula som si preto na niečo, čo mi pán Šanta hovoril z vlastnej skúsenosti, a to sme potom dali do scenára ako kľúč k tomu, prečo tam tá prokurátorka je. Bola to taká fatálna udalosť, že sa prokurátorka rozhodla si to takto strážiť. Čiže aj toto je inšpirované skutočnosťou.

Foto: TV JOJ

prokurátorka, mauréry, V úlohe prokurátorky Sáry Wolfovej sa predstaví Zuzana Mauréry.

Ako by ste opísali Sáru Wolfovú? Je tvrdá?

Určite, jej profesia si to vyžaduje. Každé jej slovo a veta môžu byť spochybnené, je na ňu neustále vyvíjaný tlak. Podľa mňa je až príliš tvrdá, má veľké ego. Pokojne si z chladničky vezme jedlo nejakého vyšetrovateľa a dá ho svojmu dieťaťu, to ma celkom zaujalo (smiech).

Je nepodplatná a nekompromisná, ale, samozrejme, je aj obyčajnou ženou a matkou. Bohužiaľ, v seriáli nie je súkromná linka použitá v takom rozpätí, v akom by som si to priala. Myslím si však, že trpezlivý divák si ju vychutná aj tak. Záver je veľmi pôsobivý.

Pomohlo vám účinkovanie v Prokurátorke lepšie nahliadnuť do toho, ako funguje naša justícia?

Takto to nie je koncipované. Nie je to o fungovaní našej justície. Za sklom bolo určite bližšie realite. Tam som si bola u scenáristky pre štvorhodinový výklad, aby som pochopila, kto je osoba, ktorú hrám, keďže mala reálny predobraz a ľudia ju poznali. Toto je len normálne vyšetrovanie reálnych káuz.

Valeria Schulczová, ktorá pred rokmi spolupracovala na Odsúdených, sa spolupodieľala aj na Prokurátorke. Túto otázku som nedávno položila aj Vice Kerekes – ako si s odstupom času spomínate na Odsúdené? Boli pre vás v niečom zásadné?

Bol to veľmi dobrý krok – krok do neznáma, ale úspešný. Vyplnilo to dieru na trhu, bolo to niečo nové. Myslím, že sa vydarilo obsadenie aj scenáre. Spomínam si na Odsúdené naozaj v dobrom, mali dobrý ohlas a v Čechách ho majú dodnes. Vydarili sa.

Čítajte viac Herečka Vica Kerekes: Aj ja mám právo vyjadrovať sa k politike

Budete účinkovať aj v pripravovanom filme Amerikánka režiséra Viktora Tauša. Môžete už prezradiť, akú postavu v ňom hráte?

Mám tam takú malú roličku, vychovávateľku a pobočníčku Kláry Melíškovej, ktorá hrá riaditeľku detského domova. Bola som tam len pár dní, ale Viktor Tauš je veľmi originálny režisér, ktorý víta každú ponuku zo strany herca. Veľmi dobre mi robí, keď ma obsadzujú do úplne iných rolí.

Keďže pani, ktorú stvárňujem, smrdí, tak ma obliekli do neoprénu, bola som rapavá… Bola zo mňa úplne iná osoba. Ide o veľmi zvláštny a prepracovaný film. Keď som si čítala scenár, mala som pocit, že ide o dva celovečerné filmy. Sama som zvedavá.

Videli ste aj pôvodnú inscenáciu, podľa ktorej film vznikol?

Videla som film, ktorý vznikol z jednotlivých predstavení.

Inscenácia Amerikánka býva pravidelne vypredaná. Čím je podľa vás pre ľudí tento príbeh taký fascinujúci?

Úprimne, neviem. Zrejme sa dokážu identifikovať s témou. Obdivovala som Terezku Ramba a Elišku Křenkovú, že sa dokázali pustiť do takých hlbokých a drastických polôh. Pre mňa to bolo príliš ťaživé.

Vo filme údajne hrá až 250 detí. Zažili ste ich počas natáčania?

Áno, bol tam skoro celý detský domov. Herečky Lucie Žáčková a Pavla Beretová tam boli s nimi, motivovali ich a pracovali s nimi tak, aby v jednotlivých scénach vedeli fungovať. Nebolo to len tak.

Foto: Archív Zuzany Mauréry

Amerikánka Vo filme Amerikánka je zo Zuzany Mauréry úplne iná osoba.

Aké sú vaše skúsenosti s hraním s deťmi?

Beriem ich ako dospelých. Majú voči nám rešpekt, dajú si poradiť. Menšie deti sú disciplinované, tie staršie už ani neprídu načas. Celý štáb na ne čaká a ony ledva povedia, že „dobrý“, tak ja ich potom „sprdnem“ (smiech). Prídu do šatne, nevedia sa ani predstaviť, ruku podať, nič.

Zvyknete na seba v takýchto situáciách prevziať úlohu mentora?

Nie. Keď sú totiž deti na pľace, majú tam niekoho, kto im radí a prechádza s nimi texty. Myslím si, že potrebujú koučing od jedného konkrétneho človeka, pretože keby sme im všetci začali hovoriť, čo a ako majú robiť, mali by z toho zmätok. Občas im však s niečím pomôžem, poradím, pochválim ich.

Objavíte sa aj v snímke Její tělo, ktorý rozpráva príbeh Andrey Absolonovej. Ako ho vnímate?

Režisérka mi ponúkla úlohu matky a ja som ju prijala. Myslím si, že matka má na svoju dcéru veľký vplyv. To som sa tam aj snažila nejako dostať – prečo sa dievča správa tak, ako sa správa, prečo sa tak rozhoduje. Pôvodne to v scenári nebolo, na základe rozhovorov s režisérkou som ju však presvedčila, že je to dôležité. Do akéhokoľvek projektu môžem na základe scenára pridať čokoľvek, snažiť sa, aby to malo nejaký oblúk.

Pre aké témy a priority sa rozhodne režisér, to je vyslovene na ňom, a ja mu to ako herečka nemôžem mať za zlé. Už rozumiem niektorým hercom, čo na svoje filmy zásadne nechodia. Ich rola môže totiž vyznieť úplne inak, ako bola napísaná v scenári. Takže si myslím, že pred premiérou čohokoľvek sa treba v prvom rade pýtať režiséra, scenáristu alebo producenta. Môj uhol pohľadu vychádzajúci z toho, čo sme hrali na pľaci, môže byť veľmi skreslený.

Foto: Archív Zuzany Mauréry

Její tělo V pripravovanom filme Její tělo hrá Zuzana Mauréry matku športovkyne a neskôr pornoherečky Andrey Absolonovej (Natalia Germani).

Režisérka Natálie Císařovská uviedla, že sa vo svojom filme zaoberá najmä konceptom tela. Môže podľa vás žena nakladať so svojím telom rovnako ako muž?

Určite nie. Ženské telo je stále veľká zbraň. Sme v prvom rade stále „vizuál“. Kundera napísal: „Čo keď je krása dôležitejšia ako pravda?“ Aj ja sa rada pozerám na pekných ľudí a radšej si pozriem film, ktorý môžem vidieť cez sympatických ľudí, kde ma nič neruší. Ale to je len taký cukrík.

Preto ma bavia rôzne severské snímky, v ktorých hrajú normálne ženy a muži. Viem sa s tým viac stotožniť, naozaj mi to aj niečo dá. Možno to nie je také atraktívne, ale myslím si, že už sme načisto „zblbli“. Cez botoxy a úpravy tváre nie som schopná hercom uveriť.

Nie je to podľa vás paradox, keďže sa v dnešnej dobe stále viac presadzuje to, aby sme sa mali radi takí, akí sme?

To nie je až tak dobre formulované. Neviem si predstaviť presvedčiť 100-kilové dievča, aby sa malo rado také, aké je. Ak sa nebudem starať o svoje fyzické a mentálne zdravie, t. j. nebudem si dávať to „dobro“, ťažko sa budem mať rada. Dôležité je porozumieť svojim skutočným potrebám, nie záplatám. Ide skôr o to oceniť prirodzenosť, nezachádzať do extrémov, tolerovať inakosť.

Nebojíte sa, že z hľadiska témy budú diváci brať tento film príliš prvoplánovo?

Témou nie je pornopriemysel. Nadpis a plagát sú vždy dôležité, musí dostať ľudí do kina. To, že Andrea Absolonová bola aj pornoherečka, je realita, nie prvoplánovosť. Musí za tým však byť aj nejaký hlbší obsah.

Foto: Bontonfilm

natalia germani Natalia Germani a Cyril Dobrý vo filme Její tělo.

Boli sexuálne scény vo filme simulované?

Nebola som pri nich (smiech). Spýtajte sa režisérky, vraj áno. Každý zručný režisér a kameraman je schopný vytvoriť akékoľvek zdanie reality. Určite pre nás hercov nie je príjemné hrať akékoľvek intímne scény. Ale čo my pre divákov neurobíme (smiech). Natalia Germani tam mala svojho manžela, ktorý hral jedného z hlavných pornohercov.

Dostal sa k nám na Slovensku už trend intímnych koučov?

Ešte nie. Prosím vás, my na Slovensku nemáme ani herecký karavan. Keď pán Hřebejk potrebuje karavan, dajú mu dizajnový truck. Vždy, keď prídem na pľac, spýtam sa, kde mám karavan, lebo chcem provokovať (smiech). Kostymérky mi potom dajú nejakú stoličku do rohu.

Pri tomto konkrétnom filme, aj keď to bol režijný debut, sme karavan mali. Znie to vznešene, ale je to len akási schránka, kde je teplo a pokoj, a kde sa môžete prezliecť bez toho, aby vás niekto „okukoval“. Nie je to o luxuse, ale o porozumení, čo človek k práci potrebuje. U nás nemáme ani „púlenku“ – to je autobus, v ktorom má svoje zázemie kostymér aj maskérka. Pri českých produkciách som vlastne nezažila, že by herci, maskéry, kostyméry a produkcia nemali vlastné zázemie.

U nás na Slovensku nič také neexistuje. V RTVS som teraz robila jeden seriál, na ktorom pracovali maskéri z Čiech – tí si doviezli svoju „púlenku“, ale neskôr im ju pre nedostatok financií zrušili. Ja za to však bojovať nemôžem, len takto „prskám“ na všetky strany, lebo je mi ich ľúto. Už si ani nedávajú požiadavky, pretože vedia, že im ich nikto nesplní. Keď budú mať vysoké požiadavky, vymenia ich.

Je to problém financií alebo nastavenia systému?

Neviem, mňa samu by zaujímalo, prečo s tým ľudia na vyšších postoch, ktorí robia rozpočty, nerátajú. Potom sa hanbím, keď mi Vojta Dyk povie, že keď ide točiť na Slovensko, cíti sa ako 20 rokov dozadu. Je to škoda, pretože máme veľmi šikovných ľudí.

Čiže v Čechách sú podmienky nastavené lepšie?

Áno, aj keď je pravda, že my tu máme vyššie honoráre. Možno je to takýmto spôsobom vyvážené.