Utópia?
Píše sa rok 2041. Ľudia žijú obklopení modernými technológiami, ktoré im uľahčujú život. Tou najzásadnejšou z nich je tzv. bod obnovy – ak človek zomrie neprirodzenou smrťou, môže byť vďaka tejto vychytávke oživený. Stačí, aby sa minimálne každých 48 hodín zálohoval.
Vyšetrovateľka Em Trochinowská (Andrea Mohylová) musí vyriešiť nezvyčajný prípad – vraždu Davida Kurlstata (Matěj Hádek), jedného z vysokopostavených vedcov stojacich za bodom obnovy, a jeho manželky. Ani jedného z nich nie je možné oživiť – ona sa už dávnejšie prestala zálohovať a jeho bod obnovy bol niekým vymazaný. Hlavným podozrivým je Viktor (Milan Ondrík), člen teroristickej organizácie Rieka života. Situácia sa značne skomplikuje po tom, ako sa Trochinowská ocitne zoči voči živému Kurlstatovi.
Divákovi sa tak pred očami rozbieha dramatická detektívka zasadená do budúcnosti, ktorá sa tvári ako utópia, no v skutočnosti by sa o nej dal povedať presný opak.
Podobnosť s Náhradníkmi
Ako inšpirácia pre tento film režisérovi údajne poslúžila snímka Potomkovia ľudí (2006), mne osobne však v mnohom pripomenul Náhradníkov z roku 2009. V ňom žijú ľudia prostredníctvom androidov, na ktorých sú napojení v bezpečí svojich domovov. Oba filmy spája odcudzenie sa ľudí od svojej prirodzenosti a akási strata pudu sebazáchovy – paradoxne sa tým ich strach zo smrti ešte znásobil.
Náhradníkov a Bod obnovy toho spája viac – v oboch prípadoch sledujeme detektíva pokúšajúceho sa rozlúštiť situáciu, ku ktorej v dokonale fungujúcom systéme vôbec nemalo dôjsť. Obaja si so sebou nesú nejakú traumu z minulosti, ktorá trvalo poznačila ich osobný život. V prípade protagonistov – vyšetrovateľov ide o dlhodobo zaužívaný stereotyp. A to ani nehovoríme o klišé scéne s Davidovými spomienkami na mŕtvu manželku. No a v oboch filmoch sa nachádza skupina ľudí, ktorá sa rozhodla úplne odpútať od technológií, čím si vyslúžila prívlastok teroristická skupina.
Samotný koncept kopírovania a prenosu človeka v podobe dát tiež nie je žiadnou novinkou, často sa mu venujú napríklad v seriáli Black Mirror. To však neznamená, že by Bod obnovy nemal sám o sebe čo ponúknuť – spôsob, akým sa tvorcovia rozhodli uchopiť túto konkrétnu problematiku, určite stojí za pozornosť. Problémom je, že sa im to nepodarilo dotiahnuť.
Napätie v spoločnosti
Ešte kdesi na začiatku sa dozvedáme, že v spoločnosti vládne napätie spôsobené triednymi rozdielmi. Ľudia sú znepokojení aj tým, že firma stojaca za bodom obnovy plánuje privatizáciu. Sľubuje síce, že bude možné zálohovanie v reálnom čase, čo prinesie množstvo zachránených životov, mnohí sa ale obávajú, že bod obnovy bude prístupný len pre tých najbohatších.
Film sa touto pomerne dôležitou témou zaoberá len okrajovo, dôraz kladie predovšetkým na rozlúsknutie kriminálnej zápletky. A to je škoda, pretože snímka v tomto ohľade mala čo povedať. Dej naznačuje aj to, že bod obnovy je firmou zneužívaný na ovládanie populácie, podrobnosti sa ale divák nedozvie. Vidíme niekoľko individuálnych zlyhaní, no systematické využívanie technológie na nekalé účely zostáva v rovine hypotéz.
Čítajte viac Recenzia: Duchovia, ktorí strašia Hercula Poirota. Ocitol sa slávny detektív v horore?
Slabší scenár
Bod obnovy exceluje na úrovni dizajnu a nebudeme preháňať, keď povieme, že dosiahla svetovú úroveň. Niektoré zábery v spojení s atmosférickou hudbou dokonca pripomínajú legendárneho Blade Runnera. Ešte neopozeraná Andrea Mohylová, ktorá doteraz hrala najmä v seriáloch, zvládla hlavnú úlohu chválihodne. Aj Matěj Hádek, Milan Ondrík či Václav Neužil ml. predviedli vzhľadom na miestami slabší scenár kvalitné výkony.
Napriek zaujímavej premise mala táto sci-fi detektívka na viac. Tvorcovia mohli niektoré úseky skrátiť, podrobnejšie sa venovať jednotlivým postavám a najmä lepšie zapracovať na vykreslení celospoločenských pomerov a nálad. Na režisérsky debut a prvé veľkolepé česko-slovenské sci-fi sa Bod obnovy nad pomery vydaril. Mohol to však dotiahnuť ešte ďalej.
