História Igricov
Igric je najstaršou slovenskou cenou, ktorá je udeľovaná filmovým a televíznym tvorcom. Jej história siaha ešte do Československa, konkrétne do roku 1967, keď sa konalo vôbec prvé udeľovanie cien Igric. Ich názov odkazuje na stredovekých potulných spevákov, hercov a rôznych iných zabávačov.
Po tom, ako bol Filmový a televízny zväz (FITEZ), ktorý ocenenie zastrešoval, v roku 1970 zakázaný, došlo k zrušeniu odovzdávania Igricov. To bolo obnovené až v roku 1993, keď sa Slovenský filmový zväz prihlásil k dedičstvu FITEZu.
Hlavným poslaním týchto cien je zhodnotiť, oceniť a finančne odmeniť najlepšie slovenské individuálne diela a tvorcov, inšpirovať divákov k návšteve kina a motivovať tvorcov k zvyšovaniu kvality. Okrem Slovenského filmového zväzu sa na Igricoch podieľa aj Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond.
Umelá inteligencia nás už nikdy neopustí
Témou 34. ročníka odovzdávania cien Igric sa stalo niečo, čo v posledných mesiacoch silno rezonuje spoločnosťou – umelá inteligencia (UI). Moderátor Peter Kočiš tak začal večer rozhovorom s UI. Aj keď väčšinu času znela milo, slová „už vás nikdy neopustím“ zneli trošku hrozivo.
Foto: Igric 2023
V každom prípade bolo zrejmé, že nejde o priamu konverzáciu s UI, ale o vopred pripravený scenár. Počas večera porozprávala napríklad aj o tom, ako dokáže pomáhať pri tvorbe filmov či o tom, že už existujú filmy, v ktorých namiesto skutočných hercov hrá umelá inteligencia.
Nazrieť do duše človeka milión
Predsedom tohtoročnej poroty bol kameraman Laco Kraus. Ďalej porotu tvorila dramaturgička Marína Juríčková, režisér Jaro Rihák, animátorka Gabriela Klaučová, dramaturg Stanislav Dančiak ml., režisér Martin Kákoš a herec Peter Šimun.
Prvým laureátom večera sa stal režisér Peter Bebjak, ktorý si za snímku Tieňohra odniesol Igrica v kategórii hraná tvorba pre kiná. Predseda tohtoročnej poroty, kameraman Laco Kraus, ocenil dramaturgiu, moderný rukopis, kameru, hudbu, scénografiu aj prelínanie pomalých scén s dynamickými. Cenu prebral producent Rasťo Šesták, Bebjak sa divákom prihovoril prostredníctvom videa.
Čítajte viac Recenzia: Jozef Mak, film milión
Ďalšie ocenenie, tentoraz v kategórii televízna dramatická tvorba, získal Martin Rau za kameru vo filme Jozef Mak. Ako prvý si sadol do „horúcej stoličky“, kde mu moderátor Peter Kočiš položil niekoľko otázok.
Rau počas rozhovoru ocenil najmä spoluprácu s režisérom Petrom Bebjakom. Podľa členky poroty, dramaturgičky Maríny Juríčkovej, vytvoril Rauov spôsob zobrazovania atmosféru, ktorá nám dovolila nazrieť do duše človeka milión Jozefa Maka, a režisér sa vďaka tomu mohol oprieť o jeho prácu.
Tragikomická postava s ľudským rozmerom
Ladislav Serdahely odovzdal cenu Igric v kategórii dokumentárny film za snímku Katedrála Denisovi Dobrovodovi. Režisér Jaro Rihák označil hlavnú postavu príbehu, mnícha Justa Gallega, za Dona Quijota 21. storočia. Gallego strávil 60 rokov stavbou kostola v zabudnutej dedine Mejorada del Campo.
V kategórii ženský herecký výkon získala cenu Igric Diana Mórová za postavu matky vo filme Jozef Mak. Porota ocenila najmä jej univerzálnosť a rozmanitosť stvárnenia postáv. Mórová sa slávnostného večera nemohla zúčastniť, podobne ako Bebjak sa prihovorila prostredníctvom videa. Cenu v jej mene prevzal herec Dávid Hartl, ktorý stvárnil titulnú postavu filmu Jozef Mak. „Bolo pre mňa nesmiernou cťou stáť na pľaci po jej boku a vidieť ju hrať,“ povedal v krátkom príhovore.
Čítajte viac Akého politika a prečo by si chcel zahrať Tomáš Mischura? A aké bolo byť filmovým synovcom Vlada Černého?
Tomáš Mischura získal cenu v kategórii mužský herecký výkon za snímku Čierne na bielom koni, kde stvárnil Zsoltiho. „Svojou kreativitou dal postave širokospektrálny a najmä ľudský rozmer,“ uviedol člen poroty, herec Peter Šimun. Tragikomická postava Zsoltiho podľa neho nútila diváka plakať i smiať sa. „Bolo to veľmi príjemné natáčanie,“ povedal Tomáš Mishura vo svojom príhovore.
Kameramanská legenda
V kategórii animovaná tvorba prevzal ocenenie Igric Peter Budinský za film Tvojazem. „Autorom sa podarilo nadviazať na tradičnú rodinnú rozprávku,“ uviedla členka poroty, animátorka Gabriela Klaučová.
Cenu odovzdala minuloročná laureátka Joanna Kožuch, ktorá ocenila rozmanitosť slovenskej animovanej tvorby. Barbora Budinská a Peter Badač si za túto snímku vyslúžili aj zvláštne uznanie poroty za vytvorenie koprodukčného celovečerného animovaného filmu v neľahkých slovenských podmienkach.
Cenu Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii získal kameraman Dodo Šimončič. Ten je už dlhé roky označovaný za slovenskú kameramanskú legendu, podieľal sa na vyše 60 filmoch vrátane snímok Petrolejové lampy, Ružové sny, Galoše šťastia, Zabudnite na Mozarta či Modré z neba.
Spolupracoval s režisérmi ako bol Juraj Jakubisko, Elo Havetta či Juraj Herz. V roku 1969 získal ocenenie Zlatá nymfa na festivale v Monte Carle.
Foto: Igric 2023
„Pre jeho videnie sveta je charakteristická poetizácia,“ povedal režisér Martin Kákoš. Cenu Igric Dodovi Šimončičovi odovzdal riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. „Jeho filmy sú súčasťou nielen slovenskej, ale aj európskej kinematografie,“ uviedol v príhovore.
Organizátori slávnostného večera si tiež uctili jubileum strihača Ladislava Halamu, ktorý sa prihovoril prostredníctvom videa. Jeho syn, Ladislav Halama ml., ktorý pôsobí ako režisér, v jeho mene prevzal pamätnú grafiku.
V rámci večera bolo odovzdaných aj desať tvorivých prémií a tri Ceny Jána Fajnora pre tvorcov do 35 rokov.
Ceny Igric 2023
- hraná tvorba pre kiná – Peter Bebjak (Tieňohra)
- televízna dramatická tvorba – Martin Rau (Jozef Mak)
- dokumentárny film – Denis Dobrovoda (Katedrála)
- ženský herecký výkon – Diana Mórová (Jozef Mak)
- mužský herecký výkon – Tomáš Mishura (Čierne na bielom koni)
- animovaná tvorba – Peter Budinský (Tvojazem)
- celoživotný prínos slovenskej kinematografii – Dodo Šimončič
