Záhada mŕtveho novorodenca
Alois (Miloslav König) je riaditeľom novej továrne v podtatranskom Svite, z ktorého chce postupne vybudovať moderné priemyselné mesto podľa vzoru Zlína. Prekypuje nápadmi, veľkolepými víziami a nádejami do budúcna. Jeho tehotná manželka Helena (Eliška Křenková) ho v tom podporuje, vo fabrike pracuje ako zdravotná sestra.
Jedného dňa nájdu zamestnanci fabriky mŕtvolu novorodenca, z čoho sa okamžite stane senzácia. Podobné dieťa totiž ešte nevideli – ide o hermafrodita, teda o človeka, ktorý nesie fyzické znaky oboch pohlaví (dnes sa namiesto slova hermafroditizmus používa pojem intersexualita, ktorý označuje stav, keď sa človek narodí s variáciou pohlavných orgánov, ktorá nie je považovaná za lekársku normu typickú pre muža alebo ženu, pozn. red.).
Pre Aloisa to znamená zbytočné komplikácie, s ktorými mu prídu pomôcť príslušníci prvorepublikovej rozviedky Robert (Milan Ondrík) a bezmenný major (Marián Mitaš). V Aloisovom záujme je, aby nedošlo k pošpineniu mena jeho podniku, rozviedka zase túži po tom zvaliť to na komunistov – a aj to urobí.
Helena však začne pátrať na vlastnú päsť. Neverí, že by mohlo ísť o niečí pokus zdiskreditovať ich podnik. Jej vyšetrovanie ju zavedie k teórii, že niekto zo zamestnancov musel dieťa tajne porodiť a nechať ho tam. Vďaka odbornej knihe o hermafroditoch sa dozvie, že tento stav je dedičný.
Spasiteľský syndróm
Filmári si pri Úsvite dali naozaj záležať na vytvorení autentickej atmosféry 30. rokov, či už hovoríme o kostýmoch, alebo o záberoch z prostredia fabriky. To, že je ešte nová, čerstvo postavená, spolu s čistotou okolitej, ešte nedotknutej, prírody len podčiarkuje túžbu vtedajších pánov s peniazmi budovať a vyťažiť zo všetkého maximum. Pred fabrikou sa nachádza aj ker ostrihaný do tvaru topánky, ktorá môže, ale nemusí byť odkazom na iné priemyselné mesto – Partizánske.
Alois je sympatický, väčšinou dobre naladený muž, ktorý však občas podľahne nervozite z toho, že by sa jeho veľké plány nemuseli naplniť. Keď do situácie, ktorá ide s pomocou tajnej polície ako po masle, vstúpi jeho žena, začne mať obavy.
Helena nie je ako ostatné ženy vo fabrike, náležia jej značné privilégiá, čoho si zrejme nie je tak úplne vedomá. Vo svojom voľnom čase si v podstate môže robiť, čo len chce. Napriek manželovým želaniam, aby to nechala tak, pátra na vlastnú päsť, až sa dostane k Sašovi (Richard Langdon) – zamestnancovi fabriky, ktorý sa narodil so ženskými pohlavnými orgánmi, no celý život prežil ako muž.
Postava Heleny môže miestami vyvolávať zmiešané pocity, a ak by k nej tvorcovia pristúpili príliš jednostranne, výsledkom by zrejme bolo čosi hraničiace s pátosom. Helena sa totiž stavia do pozície spasiteľky, o ktorej pomoc nikto nežiada.
Čítajte viac Česko-slovenský film Úsvit očaril domácich aj zahraničných novinárov
Saša je síce rád, že sa vďaka nej dozvedel niečo sám o sebe a že mu bola ponúknutá aj iná možnosť, ako žiť. Helena sa však zdá akási príliš horlivá, akoby chcela rozhodovať zaňho. Saša jej otvorene hovorí, že svoj život prežil ako muž a že tak bude aj pokračovať. Dáva jej tak jasne najavo, že je so svojou rodovou identitou zmierený.
Helenin spasiteľský syndróm jej Alois vmetie do tváre počas búrlivej hádky, ktorá je jedným z najintenzívnejších a zároveň najlepších momentov celej snímky. Práve táto scéna obsahuje sebareflexiu potrebnú na to, aby bolo vyznenie filmu autentické, triezve a viacrozmerné. Nedá sa tvrdiť, že by Helena bola bez chyby, na druhej strane Sašovi v mnohých ohľadoch skutočne pomohla.
Obyčajný ľudský príbeh
Úsvit je z hľadiska témy nezvyčajným filmovým počinom, aký sa u nás nevyskytuje často. Ukazuje, že spoločnosť sa vo svojej hĺbke nemení. Na jednej strane sú tí, ktorí sa neznámeho neboja, snažia sa ho pochopiť, priblížiť sa k nemu. Na strane druhej stoja zasa tí, ktorí majú pocit, že všetko funguje podľa vopred nastavených pravidiel, ktoré musia dodržiavať nielen ľudia, ale aj samotná príroda.
Či už hovoríme o akýchkoľvek príslušníkoch rodových a sexuálnych menšín, vždy boli súčasťou histórie. Príkladom je aj Peter Alexander, transrodový muž z Nového Zélandu, ktorý práve v roku 1937, keď sa odohráva aj dej filmu Úsvit, poskytol rozhovor o svojej identite. Vo videu, ktoré je dostupné na internete, hovorí okrem iného aj o tom, čo ho viedlo k rozhodnutiu zmeniť rodovú identitu.
Čítajte viac Režisérka Soňa G. Lutherová: Trans ľudia sú obyčajní ľudia a žijú okolo nás
Úsvit neláka divákov na žiaden prvoplánový stereotypný príbeh týkajúci sa LGBTI+ ľudí. Je zaujímavý originálnym príbehom, hereckými výkonmi, kvalitnou kinematografiou aj výpovednou hodnotou. Ide tiež o veľmi vydarený herecký debut Richarda Langdona, okrem neho vo svojich úlohách zažiarili aj Martha Issová, Milan Ondrík a predstaviteľka protagonistky Eliška Křenková.
Film sa nesnaží presviedčať presvedčených (čo je dnes častým zvykom snímok s podobnou tematikou), ani šokovať konzervatívcov. Namiesto toho hovorí o vzájomnom pochopení, solidarite, ale aj nenávisti a strachu z neznámeho. Jednoducho taký obyčajný ľudský príbeh.
