Podľa producenta Miloslava Šmídmajera nemáme veľa filmov, pri ktorých pociťujeme národnú hrdosť, ale príbeh Františka Kriegela tento pocit dáva. Bolo to aj pre vás dôležité?
Bolo to veľmi komplikované, pretože František Kriegel bol rozporuplná postava, vôbec nie čierno-biela. Bol to človek, ktorý v rozhodujúcom okamihu nezlyhal.
Foto: Foto: Petr Kozlik
Myslíte si, že by ste to na jeho mieste tiež zvládli?
Nie som si vôbec istý, ako by človek v takej situácii reagoval. Aj ten najstatočnejší človek to zistí až vtedy, keď sa v nej ocitne. Po bitke je každý generál a hovorí, že by bol statočný a hrdý. No pokiaľ sa do tej situácie nedostanete, neviete.
Už ste sa vyjadrili, že František Kriegel bola pre vás celoživotná rola. Prečo?
Ako na to odpovedať krátko a jednou vetou? Takúto veľkú postavu som vo filme ešte nehral. Pretože Muž, ktorý stál v ceste je film z histórie, bolo dobré sa do nej pomaličky vrátiť, ja si totiž rok 1968 pamätám. Ako chlapec z pražskej štvrte Vinohrady, kde pán Kriegel býval, si pamätám, že pred jeho domom vždy stávala šesťstotrojka alebo volha – strážili ho eštébáci. Vrátil som sa do mladosti, keď som mal 18 rokov a intenzívne sme to prežívali. Myslím si, že tento film by mladá generácia mala vidieť povinne.
Najlepšie by asi bolo, keby na to šli zo školy do kina, nie?
Určite by to bolo veľmi prospešné, lebo by zistili, čo bol rok 1968 a akí ľudia nám vtedy vládli. Film je podľa skutočných udalostí a aj charaktery filmových postáv sú vykreslené dosť vierohodne. Je to celkom poučný film.
Režisér Petr Nikolaev si veľmi cenil, že vo filme hráte práve Kriegla – nielen pre váš židovský pôvod, že si na tie udalosti pamätáte a sám ste tiež pôsobili v českej politike. Mohli ste režisérovi aj dávať rady či pripomienky?
To by som sa neodvážil, režisér bol skvele pripravený. Mimochodom, scenár Ivana Fílu bol veľmi dobre napísaný. Najväčšia zábava bola, že som musel byť plešatý, aby som sa pripodobnil Františkovi Krieglovi. Dokonca niektorí kritici napísali, že mi urobili zlú masku. Čudoval som sa, čo sa im nezdá a oni: no ako vám urobili tú plešinu. A ja som im povedal, že plešinu mi nemaskovali, ale každý deň mi holiacim strojčekom holili hlavu.
Čítajte viac Ktorý Dubček je lepší? Filmy kontra skutočnosť
Takže Muž, ktorý stál v ceste bol pre vás viac než bežný dobový film?
Určite, pretože látok podľa skutočných historických udalostí až tak veľa nie je a takúto rolu človek nedostáva každý deň.
Apropo, film sa síce drží historických faktov, ale nie všetky dialógy boli známe. Niečo si tvorcovia museli aj vymyslieť – kto vlastne, režisér či scenárista?
Určite scenárista, pretože za niektoré zatvorené dvere sa ani historici nedostali. Aký dialóg prebiehal medzi Husákom a Krieglom, nevieme. Poznáme len ich charaktery, vieme, ako to prebiehalo a ako to dopadlo. Ale čo si dávni priatelia povedali v ktorom dramatickom okamihu, to už je vec scenára, a to skvelého.
Vo filme v úlohe Alexandra Dubčeka účinkoval aj Daniel Heriban, ktorý nedávno (24. mája) tragicky zomrel. Poznali ste ho pred nakrúcaním tohto filmu?
Spoznali sme sa až na nakrúcaní. Jeho smrť bola strašná tragédia, lebo Dano bol veľmi talentovaný a osvietený herec, robil to skvele. Je fascinujúce, že zomrel presne v deň pražskej premiéry tohto filmu. Večer sa konala premiéra a on ráno zomrel.
Vo filme je dôležitý vzťah Františka Kriegla s manželkou, ktorú hrá Zuzana Mauréry. Tá prezradila, že hneď, ako ste sa stretli, vás chcela plesnúť po zadku. Vy ste vraj povedali, že budete veľmi rád a spýtali sa: Môžem tiež?
To už si presne nepamätám, ale Zuzka je skvelá herečka a báječná kolegyňa. Mal som veľké šťastie, že sme sa vďaka tomuto filmu mohli zoznámiť.
Museli ste si dodatočne niečo naštudovať alebo ako ste sa na rolu Kriegla vlastne pripravovali?
Problém je v tom, že stvárňujete historickú postavu, ktorú si niektorú ľudia ešte pamätajú. Nakoniec však aj tak musíte vychádzať zo seba a presvedčiť diváka, že vy ste tá historická postava. Samozrejme, že som videl určité dobové zábery, ale hovoriť a pohybovať sa ako pán Kriegel by bola skôr len nápodoba, to vlastne nejde, musíte čerpať zo seba a zo svojich skúseností.
Rozprávali ste sa o danej dobe a vtedajších politikoch aj s historikom Michalom Macháčkom?
Áno, samozrejme, aj s Martinom Gromanom, ktorý napísal o Krieglovi knihu nazvanú Kriegel, Vojak a lekár komunizmu. Ešte som ju nečítal, lebo vyšla vo vydavateľstve Paseka až po premiére filmu, ale Groman sa tým zaoberal veľmi intenzívne.
Filozof Karel Kosík povedal, že k činu Františka Kriegla nachádza v celej českej histórii len jednu analógiu, a to „Neodvolám“ majstra Jana Husa na kostnickom koncile v roku 1415. Naozaj už neexistujú iné paralely? Ak nie, nie je to smutné?
Vidíte, to mi ani nenapadlo. Už však presne nevieme, ako to bolo s majstrom Janom Husom, lebo podľa niektorých prameňov vraj nakoniec všetko odvolal, ale nedalo sa nič robiť a upáliť ho museli. Ale povedzme, že pravdepodobne si stál za svojím tak dlho, až sa nakoniec musel postaviť pred kostnický koncil, ktorý ho nakoniec nevypočul. Ale už len z historických filmov vieme, ako ho priviezli do Kostnice a bolo nutné ho upáliť.
