Korporátne peklo
Rachel (Emilia Clarková) a Alvy (Chiwetel Ejiofor) tvoria šťastný pár, ktorý túži po dieťati. Zatiaľ čo Rachel pracuje vo firme, ktorá od nej vyžaduje stopercentné nasadenie, Alvy je profesorom botaniky a odporcom nových technológií, ktoré človeka stále viac vzďaľujú od prírody.
Po tom, ako sa uvoľní miesto na klinike, ktorá poskytuje tehotenské nádoby, sa Rachel rozhodne využiť príležitosť aj bez konzultácie s Alvym. Napriek rozdielnym názorom napokon obaja súhlasia, že si zvolia cestu umelej maternice.
Po vizuálnej stránke sa Pod Generation môže javiť ako utopické sci-fi s náznakom komédie. Čím hlbšie sa však divák ponára do deja, tým mu je jasnejšie, že ide o vskutku negatívnu víziu budúcnosti. Pozlátkou dokonalosti trochu pripomína epizódu seriálu Black Mirror s názvom Nosedive. Všetko je krásne a čisté, ľudia sa usmievajú a vychutnávajú si život, ktorý im uľahčujú rôzne technologické vychytávky. Ale je to skutočne tak?
Rachel pracuje vo firme, ktorá je korporátnym peklom. Pri svojom počítači nesedí, ale je v neustálom pohybe na chodiacom páse. Na jednej strane to má svoje pozitíva, pohyb je predsa dôležitý a ľudia so sedavým zamestnaním ho určite vedia oceniť. V tomto prípade to však vyzerá skôr ako spôsob zamestnaneckého útlaku – ani chvíľa na uvoľnenie, odpútanie mysle od práce.
A ak by sa to Rachel náhodou aj podarilo, asistentka vo forme umelej inteligencie jej veľmi rýchlo pripomenie, že jej produktivita za posledné obdobie klesla o 24 percent, alebo že v jej hlase zaznamenala podráždený tón. Aby sa plne sústredila na prácu, nesmie mať v kancelárii ani svoju nádobu s nenarodeným dieťaťom.
Zjesť ovocie zo stromu?!
Film je silnou výpoveďou o tom, kam naša spoločnosť smeruje a na akých hodnotách stojí. Peniaze sú aj naďalej hlavným hýbateľom ľudských osudov. Ani umelú maternicu si nemôže dovoliť hocikto, ide o čistý biznis, v ktorom je ľudský život komoditou. Nečudo, že sa Rachel začne snívať o tom, ako si v hypermarkete vyberá spomedzi vystavených bábätiek. Divák sa okrem iného dozvie aj to, že štát prestal financovať školstvo a vzdelávanie.
Ešte znepokojivejšia je strata ľudského kontaktu s prírodou. Keď Alvy svojim študentom ukazuje živé rastliny a ponúka im, aby si odtrhli a ochutnali figu, sú zhrození. Ovocie zo stromu?! Neskôr chce škola zrušiť živé rastliny, aby ušetrila na ich pestovaní, a nahradiť ich hologramami. Nikto na tom nevidí nič zlé či nezvyčajné – okrem Alvyho. Vo filme sa navyše nachádza niekoľko scén, ktoré ukazujú uzavreté nádoby s rastlinami slúžiace na dýchanie – ak sa chcete nadýchať trochy čerstvého vzduchu, stačí si zaplatiť!
Čítajte viac Recenzia: Umelá inteligencia nemusí byť naším koncom. Tvorca je sci-fi, aké sa často nevidí
Všetko, čo sme doteraz vymenovali, tvorí atmosféru sveta, v ktorom sa odohráva dej. Presuňme sa však k hlavnej téme, ktorou je materstvo. Protagonisti príbehu tvoria pár, ktorý spolu napriek všetkému dobre funguje. Občas síce nastane nejaké nepochopenie, obaja majú trochu iný pohľad na svet okolo seba, napriek tomu však po celý čas ťahajú za jeden povraz. Režisérka Sophie Barthesová sa vyhla stereotypom, ktoré sú typické pre romantické komédie a páry často vykresľujú toxicky.
Maternica je politický problém
Vo filme padne veľmi výstižná veta – „Maternica je politický problém“. Rachel spočiatku netúži po prirodzenom pôrode, neskôr však začína uvažovať nad tým, či o niečo neprichádza. Dej sa následne vyvíja zaujímavým smerom – Rachel, ktorá bola spočiatku nadšená, má problém nadviazať s dieťaťom vo vnútri nádoby vzťah.
Alvy, ktorý bol zasa proti umelej maternici, s ňou trávi všetok svoj čas. Nádoba ponúka unikátnu možnosť, aby si aj muž vyskúšal, aké to je tráviť čas s nenarodeným dieťaťom, a aby si s partnerkou rovnomerne rozdelil rodičovské povinnosti.
Pod Generation ponúka priestor na debatu bez jednoznačnej odpovede. Myšlienka umelých materníc má svoje výhody aj negatíva, film sa divákovi nesnaží vnútiť žiaden konkrétny názor. Práve naopak – vidíme zaujímavý charakterový vývoj u oboch protagonistov, ktorý napokon vyvrcholí do spoločného porozumenia.
Čítajte viac Recenzia: Prvé veľkolepé česko-slovenské sci-fi je dobré, má však na viac
Koncept nádob na bábätká nie je vôbec na zahodenie a určite by si našiel množstvo záujemcov. Niektorí by zasa aj naďalej preferovali prirodzený pôrod. Oba pohľady na vec sú úplne v poriadku. Rachel a Alvy si napokon nájdu svoju vlastnú cestu k dieťaťu i k prírode.
Hoci ide o romantickú komédiu, Pod Generation je nečakane dobrým a hĺbavým filmom, ktorému nechýbajú zaujímavé myšlienky ani vtipné momenty. Chiwetel Ejiofor spolu s Emiliou Clarkovou (ktorej práca s obočím sa opäť stala významnou súčasťou stvárnenia postavy) vytvorili sympatický pár, do ktorého kože sa divák dokáže bez problémov vcítiť. Utopicko-dystopická snímka sa končí nádejným konštatovaním, že príroda sa z človeka vypudiť nedá, pretože z nej vzišiel a navždy bude jej súčasťou.
