Foto: ČTK/AP
Hoci po hereckej kariére vôbec netúžila, ukázalo sa, že má prirodzený talent. Účinkovala vo vyše 140 snímkach rozličných žánrov – od hudobného a historického filmu cez triler až po fantasy a komédie. Raz chladná a tajomná, inokedy zmyselná či roztopašná. Psychopatku a vrahyňu stvárnila s rovnakou ľahkosťou ako profesorku, upírku alebo prostitútku.
Slávu si však získala i ako sexsymbol, americký časopis Look ju v roku 1968 vyhlásil za najkrajšiu ženu sveta. Mnohým umelcom poplietla hlavu a módny návrhár Yves SaintLaurent jej tvár použil ako predlohu pri tvorbe Marianny – francúzskeho národného symbolu, vďaka čomu sa jej črty dostali na poštové známky a busty, ktoré stáli v radniciach po celej krajine.
Bolo v nej aj čosi rebelantské. Vystupovala sebaisto, nedbala na to, čo si o nej myslia. „Chcem mať pocit, že sa mi ešte môže niečo stať, či už dobré, alebo zlé,“ vysvetlila.
„Je pekná ako smrť, zvodná ako hriech a studená ako cnosť,“ povedal o nej slávny španielsky režisér Luis Buñuel. Kritici ju zase označovali za najzáhadnejšiu hviezdu francúzskeho filmu, „grande dame“ (veľkú dámu).
Ľahostajné začiatky
K herectvu sa dostala vďaka rodine. Na svet prišla 22. októbra 1943 v Paríži, ešte pod menom Catherine Fabienne Dorléac. Hercami boli obaja jej rodičia i staršia sestra Françoise, v ktorej našla vzor aj dôverníčku.
Spolu s ňou už ako dieťa dabovala detské úlohy vo filmoch, keďže ich otec viedol dabingové štúdio. Pred kamerou debutovala, keď mala trinásť, a o tri roky neskôr sa k herectvu vrátila na naliehanie Françoise, ktorá ju presvedčila, aby si spolu zahrali. Stále to však brala len ako záľubu. Za skutočnú herečku považovala sestru, ktorá študovala na konzervatóriu.
„Sprevádzala som ju, lebo ma bavilo hrať jej sestru vo filme, ale naozaj som nerozmýšľala, že v tom budem pokračovať. Neoslovilo ma to,“ zaspomínala si. Aby sa odlíšila od Françoise, prijala umelecké meno Deneuve, čo bolo rodné priezvisko jej mamy.
V dráme Parížanky (1962) si ju všimol známy režisér Roger Vadim. Obsadil ju síce iba do jedného filmu, zato sa však do nej bezhlavo zaľúbil. Napriek tomu, že mal za sebou už dve skrachované manželstvá (jedno s Brigitte Bardot) a Catherine mala len 17 rokov, prežili krátky románik, z ktorého sa v júni 1963 narodil jej prvý potomok Christian Vadim. Herečka ho vychovávala sama.
Foto: Profimedia
Vďaka muzikálu Dáždniky zo Cherbourgu (1964) a trileru Romana Polanského Hnus (1965) sa čoskoro dostala na výslnie. V komédii Slečinky z Rochefortu (1967) si opäť zahrala so sestrou, no krátko nato došlo k tragédii – Françoise zahynula pri dopravnej nehode, čo Catherinou veľmi otriaslo.
Odvážna aktivistka
Deneuve šla z filmu do filmu a neprestávala prekvapovať pestrými úlohami. Nakrúcala s najznámejšími európskymi režisérmi, skúsila to aj v zahraničí a postupne si rozširovala zbierku ocenení.
Za úlohu vo vojnovej snímke Posledné metro (1980) získala Cézara, dráma Indočína (1992) jej vyniesla druhého Cézara i nomináciu na Oscara. Z ďalších filmov možno spomenúť diela Kráska dňa (1967), Oslia koža (1970), Divoch (1975), Začať znovu (1976), Pochoduj alebo zomri (1977), Afričan (1983), Frekvencia smrti (1988), Zlodeji (1996), Tanečnica v tme (2000), 8 žien (2002) či Hlavu hore (2015).
Jej manželstvo s britským fotografom Davidom Baileym vydržalo iba krátko, no prežila niekoľko ľúbostných afér. Pri nakrúcaní filmu To sa stáva len druhým (1971) sa dala dokopy s legendárnym talianskym hercom Marcellom Mastroiannim. Narodila sa im dcéra Chiara, ale ani tá ich vzťah nezachránila.
Deneuve aj tak rada kráčala vlastnou cestou. V roku 1971 podpísala manifest za legalizáciu interrupcií, pričom priznala, že potrat i sama podstúpila.
Pred piatimi rokmi sa zase s ďalšími ženami postavila proti hnutiu #MeToo, keď žiadala „slobodu byť obťažovaná“. Zastala sa tiež režisérov Polanského a Woodyho Allena obvinených zo sexuálneho zneužívania. Neskôr sa za tieto postoje ospravedlnila.
Angažuje sa v charite, politike aj ako občianska aktivistka. Bojovala proti vojne, za zrušenie trestu smrti vo Francúzsku, neskôr aj v USA. Podporuje Amnesty International, ochranu prírody a kritizuje totalitné režimy.
Ako tuhá fajčiarka prekonala v novembri 2019 mozgovú príhodu, no od práce ju to neodradilo. Stále nakrúca, hoci pripúšťa, že sa občas cíti unavená.
„Nie je ľahké byť taká stará, ale aj tak si neviem predstaviť, že by som šla do dôchodku. Jednoducho si užívam prítomnosť a nemyslím na budúcnosť,“ prezradila nedávno.
Dávame do pozornosti Vyhrajte lístky na koncert skupiny Neřež
