Čítali ste knihu, podľa ktorej vznikol film Ako prežiť svojho muža? Čím vás oslovila?
Samozrejme, Jana je moja kamarátka, knihu som čítala ešte „teplú z tlačiarne“. Len som netušila, že časom bude podľa nej natočený film, a že v ňom dokonca budem hrať. Okamžite som vedela, že to bude bestseller, páčil sa mi Janin jazyk, humor, a, samozrejme, mi bolo blízke aj prostredie, o ktorom sa v knihe hovorí. Je to môj svet a pri niektorých postavách som presne vedela, o koho v skutočnom živote ide. Knihu som prečítala jedným dychom.
Ako si autorka námetu a zároveň predstaviteľka hlavnej hrdinky Lucie Jana Bernášková poradila so svojou úlohou?
Jana má sladké kúzlo osobnosti, je to taká naša anjelská víla s rohami. Verím, že si so svojou prvou hlavnou filmovou úlohou poradila na jednotku.
Ako sa film stavia k ženským problémom, o ktorých sa možno tak často nehovorí? Do akej miery je podľa vás autentický?
Je veľmi autentický, obdivujem Janinu odvahu. Mne osobne počas čítania niektorých kapitol sčerveneli líca. (smiech) Ale to sú presne tie Janine rohy, o ktorých som hovorila. O sexuálnych tabu píše s absolútnou úprimnosťou, ľahkosťou a humorom. Kniha je naozaj skvelá.
Lucie sa pokúša nájsť nového partnera. Je podľa vás nevyhnutné mať niekoho, alebo je to skôr stereotyp, ktorý ženám vnucuje spoločnosť?
Podľa mňa to vôbec nie je nevyhnutné, ja už 15 rokov bývam sama len s dcérou a vyhovuje mi to. Neznamená to, že som zanevrela na mužov alebo že sa im vyhýbam, to vôbec nie. Srdce mi stále bije a funguje, len mi už jednoducho vyhovuje bývať sama.
Dá sa zladiť práca, starostlivosť o dieťa a hľadanie partnera? Má v takomto režime žena vôbec čas sama pre seba?
Je normálne zladiť prácu a starostlivosť o dieťa, tak to predsa my ženy matky robíme všetky. Je iba na nás, koľko času sa rozhodneme venovať práci, dieťaťu a sebe. Len si svoj život musíme zorganizovať. Ja som predtým pracovala v šialenom tempe ako blázon. Od covidu som sa rozhodla ubrať, a to o 90 percent, a už som prevažne doma.
Točím iba Ordináciu v ružovej záhrade a namiesto denne hrám tak trikrát do mesiaca. Tak nám to s dcérou, ktorá je autistka, vyhovuje. To, že som sa rozhodla radikálne obmedziť svoju prácu, prospelo výrazne nám obom. Konečne máme čas na normálny spoločný život. Bez „času covidu“ by som nikdy nevzala odvahu povedať: „A dosť!“
Čítajte viac Recenzia komédie s Maštalírom a Kostkovou: Niekedy radšej povedz nikdy
Ako by ste charakterizovali postavu Zuzky, ktorú vo filme stvárňujete? Do akej miery sa stotožňujete s jej pohľadom na svet?
Zuzka je najstaršia z hlavnej zostavy kamarátok. Už má svoje pevné miesto vo svete divadla a filmu, na starosti svojich mladších kamarátok sa prizerá s ľahkým, ale láskyplným nadhľadom. Je mi blízka.
Ak by ste mali možnosť stretnúť svoje mladšie ja, čo by ste sama sebe odkázali? Je nejaké rozhodnutie, nad ktorým by ste dnes krútili hlavou?
No tak hlavou by som krútila, a to celkom často! (smiech) Ale chcela by som žiť a prežiť všetko rovnako ako doteraz. Môj život plný karambolov, ale aj obrovských radostí, zážitkov, dobrodružstiev a bolestí ma urobil takou Mahu, akou som teraz. A ja som so svojou dušou spokojná, nemenila by som.
Lucii je v pätách jej stelesnený vnútorný hlas menom Šedivka. Ak by ste aj vy mali takýto stelesnený vnútorný hlas, ako by vyzeral a aký by ste s ním mali vzťah?
Šedivka je pragmatická a úprimná inteligencia, ktorú moja „roztúžená Mahu“ aj tak vždy prebila! (smiech) Takže moja Šedivka by bola zdrvená, „omlátená“ a zdevastovaná intelektuálka, pekne otrávená, že vyfasovala práve mňa, Mahu! (smiech)
Foto: Bontonfilm
Aká bola atmosféra počas natáčania? Ako ste si rozumeli s ostatnými hereckými kolegyňami?
U nás v Česku hovoríme „sadli sme si ako prdel na hrniec“. (smiech) Ja mám Janu s Rudom nesmierne rada, sú to výnimoční ľudia nielen svojím talentom umeleckým, ale aj tým najpodstatnejším, a to je ten ich úžasný talent „ľudskosti“ – slušnosť, humor, neha, nadhľad. Milujem ich oboch. Iva Pazderková ma nadchla svojou precíznosťou a profesionalitou, Alča nemohla byť obsadená lepšie.
Po dievčatách sa mi cnie. Hádam sa film bude divákom páčiť a natočíme aj ďalšie dve Janine knihy, ktoré sú voľným pokračovaním prvého dielu. Volajú sa Coura a Koloušek. Už podľa názvu je jasné, že by bolo čo točiť.
Dal vám tento film nejaký nový uhol pohľadu na veci týkajúce sa vzťahov, či už romantických, rodinných, alebo priateľských?
Nie, nedal. Ja už som roky „hotová dopečená bábovka“. Mňa už nič neprekvapí a nezmení.
