Poznáme vás skôr ako komika, aspoň ja sa rada smejem na vašich humorných hereckých výkonoch či „vtípkoch“, a zrazu ste v rozprávke. Dá sa aj tam využiť váš komediálny talent a – myslím – že aj povahová danosť?
Snažil som sa. Moja postava vo filme Perinbaba a dva svety je záporák. Veľa priestoru teda na vtip nebolo, ale aj záporáci sú lepší, keď sú vtipní. Nejaké drobnôstky sme sa teda snažili aj do tejto linky príbehu vtesnať a pán Jakubisko nebol proti. Teším sa, že som si mohol vo filme vyskúšať zasa inú polohu. Mám rád dramatickosť, hoci viac ma zabáva to vtipné. No aj do každej dramatickej alebo zápornej postavy sa dá dostať troška humoru.
A potom je to ono! Najmä ak film robí režisér ako Juraj Jakubisko, ktorý zmysel pre humor mal. Možno preto si vás aj do filmu vybral, a to nie po prvý raz. V čom ste si ešte rozumeli?
On mi veľmi vyhovoval ako režisér, lebo hercom predostrel svoju predstavu a potom nám dal voľnú ruku. My sme ponúkali, on si vyberal: takto áno, tu menej, tu viacej… A mne to naozaj veľmi vyhovovalo, lebo nemám rád, keď sa niekto snaží vtesnať ma do niečoho, v čom sa necítim dobre. To sa potom ukáže na plátne, na obrazovke či v divadle. Juraj Jakubisko bol úžasný, lebo sa snažil vychádzať z nášho potenciálu, ktorý mu môžeme ponúknuť. Takže – ja mu za to ďakujem.
Iste ocenil aj vaše skúsenosti a zrelosť, lebo vo filme hráte šéfovskú úlohu. Ste vodcom havraních bojovníkov, obávaný vodca. Videla som, že máte vyzývavý kostým – vo vlasoch havranie pierka, tie bojovnícky trčia a celý vzhľad je bojový. Čo to je vlastne za postava tento havran?
My sme partia krkavcov, ktorí udržiavajú stále v nevedomosti partiu mužov, ktorí zabudli, že majú ženy a deti. A to sú vlastne tie dva svety z názvu filmu, v ktorých sa ocitajú postavy. Našou úlohou bolo udržať ich čo najviac a čo najhlbšie v tom svete zabudnutia, ale nakoniec sa nám to nepodarí predlžovať, lebo príde Lukáš a nájde semiačka, ktoré rozpamätávajú.
Havrania úloha, navyše bojovnícka, si vyžiadala aj náročnejšiu pohybovú prípravu?
Áno, vo filme sú akčné scény, napríklad šermujeme, čo pre nás bola nová veľká skúsenosť. Mali sme síce na škole lekcie šermu, no človek to pozabúda. Prišli ale páni, ktorí nás naučili, ako treba s mečom zaobchádzať. Lukáš Frlajs musel napríklad bojovať aj s veľkou obručou, čo tiež nebolo jednoduché, a on to zvládol bravúrne. Takže, vždy bolo niečo prekvapujúce, nové, čo som sa mohol naučiť a čo som si aj užil ako herec.
Kedy ste po prvý raz počuli o Perinbabe? Ste milovník rozprávok?
Ako každé dieťa aj ja som miloval rozprávky. Páčilo sa mi, že vždy zvíťazí dobro. V tejto rozprávke síce sám hrám zloducha, ale hrá sa lepšie ako kladné postavy. To zlo musí byť vždy nápaditejšie, vynaliezavejšie, zlí musia vymýšľať ľsti, ako prekabátiť dobro. Dobro je v rozprávkach silnejšie, tak to nie je ľahké. Perinbabu si pamätám hneď z čias, ako sa objavil tento hit, lebo jej príbeh bol naozaj prekvapujúci. Už som spomínal, že Juraj Jakubisko bol úžasný v tom, že robil príbehy, ktoré sa nedali dopredu čítať. Nedal sa predpokladať vývoj deja, ako to je pri bežných scenároch rozprávok. Vždy to bolo prekvapujúce, vždy tam bolo niečo navyše, niečo až mystické, nadpozemské, mimoriadne, a on sa to snažil do filmu veľmi ľahulinko vtesnať.
Ako to bolo s maskou havranieho bojovníka? Museli vás veľmi meniť? Zdá sa mi, že od prírody máte výrazné črty bojovníka a aj havraniu hrivu.
Maskérky so mnou veľa roboty naozaj nemali. Vlasy som mal v cope, ešte mi prirobili nejaký príčesok a do toho nastrkali perá. To bolo v podstate všetko, čo so mnou urobili. Páčil sa mi kostým. Pán Jakubisko chcel, aby sme boli ako takí nindžovia, ázijskí bojovníci. Mali sme širšie sukne a aj meče.
Vy ste hercom Radošinského naivného divadla – spolupracovali ste teda s dvoma našimi mágmi, ktorí sú však aj rozdielni. Vedeli by ste porovnať Juraja Jakubiska a Stanislava Štepku?
Obaja sú naozaj výnimoční. Vo svojej poetike aj osobne. Juraj Jakubisko vo filme a Stanislav Štepka v divadle. Obaja podali úžasný výkon a nezostarli. Jakubiskove filmy sú svetoznáme, Stanislav Štepka napísal viac ako šesťdesiat hier, je šesťdesiat rokov na scéne. Obdivujem ich oboch aj za pracovitosť a usilovnosť.
Juraj Jakubisko vás možno poznal práve vďaka pôsobeniu v Radošinskom naivnom divadle. Odkedy ste tam?
Bol som na konkurze v roku 1996. Prišlo asi 60 ľudí a z toho vrhu zobrali len mňa. Bol som vtedy veľmi vystresovaný, na konkurze aj počas prvého predstavenia. Sám seba by som asi vyhodil, ale Stanislav Štepka bol trpezlivý. A taký pokojný bol aj Juraj Jakubisko. Mal som šťastie, že som ich stretol a že som ich zaujal.
Čítajte viac Juraj Jakubisko bol najlepší slovenský režisér 20. storočia. Nikdy nezradil svoju pravdu, spomína manželka Deana
Aj ten havraní bojovník v Perinbabe je vlastne taký zbojník, a to je vaša parketa! Však ste hrali zbojnícke postavy v jánošíkovských témach u Radošincov a potom v seriáli Uhorčík. Máte v pláne ďalšiu zbojnícku úlohu? Napríklad k blížiacej sa osemdesiatke Stanislava Štepku?
Teraz sa teším z jakubiskovského krkavca a v divadle sa chystá veľký projekt hry Ako som vstúpil do seba, ktorá sa bude robiť k jubileu so SĽUK-om. Tak to bolo aj s Jááánošíííkom po tristo rokoch. Opäť sa teda dajú dve veľké sily dovedna a vznikne niečo krásne. Však to všetko sú legendy – Jakubisko, Štepka, SĽUK.
Vy ste z jánošíkovskej témy v divadle odvodili televízneho Uhorčíka, ktorý bol satirou a zľahčoval. Niektorých divákov sa ale tento uhol pohľadu dotkol.
Mal som možnosť zahrať si Uhorčíka v RND. Stanislav Štepka nám vtedy dal voľnú ruku – ako to robil aj Juraj Jakubisko, čo som už spomínal – a že nech si urobíme svoju postavičku tak, aby sme sa v nej my cítili dobre. No a tým dávajú títo veľkí tvorcovia hercom možnosť objavovať. Podarilo sa to, a potom som si povedal, že by bola škoda, všetky nápady len tak nechať a vymyslel som scenár Uhorčíka. Bavili sme sa na tom, čo by chudák Jánošík musel robiť dnes, akú skupinu by sa mu podarilo dať dovedna, keby musel dodržiavať všetky pravidlá, ktoré sú dané Bruselom. Na tom sme sa bavili a ja si myslím, že to vyšlo. Nikoho sme neurazili, len sme sa tak poškrabkali, pošteklili.
No možno ani s Perinbabou nepôjde všetko hladko. Čo povie vaša dcérka na to, že ste tam vodca krkavcov a robíte zle?
Určite pôjdem na film aj s dcérkou a som zvedavý na jej reakciu. Neviem, akú má Perinbaba a dva svety minutáž, dcérka je ešte malá, ešte nemá trpezlivosť, ale myslím, že ju to chytí. Mal som takú skúsenosť, práve z Uhorčíka, že začala plakať, keď ma bičovali, myslela asi, že mi naozaj robia zle. Hovoril som jej, že to je len akože. Naveľa-naveľa pochopila, ale potom už nechcela pozerať Uhorčíka. Ale toto je ozajstná rozprávka, takže to bude možno inak.
Vyjadrili ste sa, že maminka a malinká sú vaše najdôležitejšie diváčky. Mama je vraj aj kritická. Za čo vás kritizuje?
Hovorí – tu si mohol viac, tu menej. Tu sa veľmi škľabíš! Od nej všetko prijmem, je to predsa maminka!
A hovorí podobne, ako ste sa citovali Juraja Jakubiska. Takže – rešpekt! Ona má iste tiež zmysel pre humor, ale nebojí sa o vás, keďže si robíte z hocičoho žarty? Je stále z čoho si ich robiť? Čo by ste si dnes napríklad vzali na paškál?
To je záludná otázka. Každá doba prináša javy, z ktorých sa dá smiať, dnes sa ale všetko dokáže obrátiť proti vám. Aj ten humor, celkom obyčajný humor, s čistým srdcom robený, sa dokáže obrátiť proti vám. Takže, je to veľmi tenký ľad. Bohužiaľ. Normálne mám pocit, ako keby nastúpila nejaká cenzúra a že sú dovolené veci, z ktorých sa môže robiť „sranda“ a iné, z ktorých sa robiť nemôže. Stratila sa voľnosť.
Čítajte viac Deana Jakubisková prezradí, na ktorého herca sa Jakubisko v mladosti podobal. Ako presvedčil Alžbetku lietať bez istenia?
Možno práve rozprávky ju vracajú do života. Dobre teda, že je tu pokračovanie Perinbaby. Rodilo sa však dlho – neboli ste už z toho nervózny?
Bol som v očakávaní, lebo som robil asi tri razy postsynchróny, ktoré sa dorábali aj tam, aj tam. Čiže videl som v štúdiu len takú prvotinu filmu a bol som v očakávaní, ako sa podaria všetky tie technické veci, triky a podobne. V tom je postprodukcia pomaly dlhšia ako celé nakrúcanie. Trailer sa mi páči, je pútavý. Skrátka, držal som a držím Perinbabe a dvom svetom palce.
