Divák sa bude fascinovane pozerať na umelkyňu po celý čas premietania celovečernej snímky, na jej civilný prejav, na ukážky premien v hereckej tvorbe a možno sa aj nad niečím zamyslí. Nad tým, čo sme prežili a prežívame. Však stále bola s nami herečka, ktorú sme najprv volali familiárne Milkou, potom už Emíliou Vášáryovou a dnes (ako ona sama priznáva a je s tým spokojná) sa o nej hovorí aj ako o Vášáryčke, v čom je opäť až familiárne osvojenie si jej talentu a osobnosti. Milka priam zľudovela ako nejaký milý popevok.
Niekde vo filme zaznie povzdych, že Emília Vášáryová sa mala narodiť o 60 kilometrov ďalej a mohla z nej byť svetová hviezda. Myslím, že osud to dobre zariadil, ak sa táto herečka narodila práve v Banskej Štiavnici a spoluvytvárala kultúru práve v našom stredoeurópskom regióne. Nech už boli podmienky akékoľvek, urobil sa – aj vďaka nej – kus práce na tom našom grunte a máme o čom hovoriť. Martin Šulík to vo filme robí na vysokej filmárskej úrovni. Hoci ide o klasický princíp osobnej výpovede a svedectva spolupútnikov (napr. Štefan Kvietik, Vladimír Štefko, Petr Nárožný) plus vynikajúci archívny materiál (vyvoláva spomienky aj dokresľuje dobu), je to iný dokument, než sme zvyknutí vídať.
Čítajte viac Emília Vášáryová: Nabíja ma energia mladých. Do kín ide nový Šulíkov film Emília o jej živote
Okrem Emílie Vášáryovej v dokumente napríklad účinkuje a vypovedá aj sama Banská Štiavnica. A jedna je krajšia ako druhá! Milkine úsmevy, oči, gejzíry smiechu z archívnych ukážok korešpondujú s gejzírmi farieb a pôvabov starobylého mestečka a prírody naokolo. V jednom obraze napríklad vystúpi Emília Vášáryová na štiavnickú kalváriu a pristaví sa pri kaplnke, ktorú ich rodina opatruje a ktorú zasvätili pamiatke otca. Výjav povie viac než koľkokoľvek slov. Kamera dojemne vyjadrí aj puto s rodným domom herečky. Ona je na dvore, ukazuje okná a strechu, na ktorú liezla, aby sa opálila (a iste si tam aj čítala, ako ju poznáme). Dokument prezrádza veľa intímneho, ale decentným spôsobom, vkusne a funkčne.
Mala cieľ
Herečka je v dokumente až prekvapujúco otvorená, iste tiež vďaka autorovi, ktorému verí a je jej v tejto životnej spovedi partnerom na úrovni. Tak sa divák dozvie aj o radostiach a trápeniach, o jej láskach, manželstvách, krivdách. Všetko, aj o čom sa len povrávalo, prípadne pokútne písalo, počuje priamo z jej úst. Mimoriadne pôsobivé sú pasáže, v ktorých hovorí o náročnosti hereckého povolania, a to napríklad v súvislosti s filmom Eva Nová, ktorý je o alkoholičke. V dokumente Emília zaznie otázka, ako vlastne dokázala taká žena (dáma) ako Emília Vášáryová zahrať takúto nešťastnicu.
Odkiaľ to vraj všetko vôbec vedela? Na to herečka veľmi pekne a s citom reaguje – vo svojom živote vraj mnohé videla a skúsila. Venovať sa umeniu, a to ešte hereckému, nie je ľahké. Človek potrebuje veľa síl a niekedy ich jednoducho nemá. Všetko sa rúca, aj sám človek, hľadá zabudnutie, posilnenie, úľavu, niekedy aj v sebazničení.
Pozrite si výber fotografií z inscenácií, v ktorých účinkovala jubilantka Emília Vášáryová.
Film istým spôsobom dáva odpoveď aj na to, ako sa ona vyhla úskaliam. Ako dokázala tú káru osudu s gurážou ťahať až do dnešných dní, keď má vyše osemdesiat? Však ani umelci s talentom niekedy nevládzu naplniť svoje ciele. Emília Vášáryová bola jednoducho tak naprogramovaná. Bolo to tak v celej mladej povojnovej generácii, ktorá verila v silu umenia a literatúry, film a divadlo naozaj ovplyvňovali život.
Ľudia nevyžadovali od umenia zábavu, zabudnutie, oddych, ale hľadali v ňom silu, poznanie a hĺbku. Vo filme vystupujú aj spolužiaci Milky Vášáryovej z Vysokej školy múzických umení, ktorí to potvrdzujú. Božidara Turzonovová napríklad veľmi sugestívne až varovne hovorí, že na seriáloch herec nevyrastie. Možno sa naučí, ako hrať pred kamerou, ale inak mu to veľa nedá. Milkina generácia mala to šťastie, že všetko poriadne skúšala a nebolo to len nejaké nacvičovanie. S prípravou každého projektu súviselo dôkladné štúdium, analýza diela, diskusie o postavách a podobne.
Po tomto však obe tieto umelkyne, Dača aj Milka, túžili, na škole sa toho dočkali a v hereckej práci si to užili. Milý je v dokumente Emília aj vstup ďalšieho spolužiaka Jána Mistríka, ktorý spomína, že oni chlapci sa väčšinou ponárali do veselého študentského života, kým tieto dievčatá sa o zábavu podobného druhu nezaujímali. Boli jemné, uzavreté, stále študovali a stále aj skúmali, či je herectvo dosť vážne povolanie, aby mohli splniť svoje ušľachtilé životné ciele.
Herečka sa v dokumente vyjadruje aj k demonštrácii na novembrovom námestí v roku 1989, kde vystúpila, vyzvala ľudí, aby si podali ruky a citovala slová Jany z Arku. Zožala za to nielen potlesk, ale aj uštipačné poznámky. Dokonca aj jej švagra Milana Lasicu, ktorý jej slová o láske označil za gýč. Emília Vášáryová sa síce vyjadruje k dianiu, no nepolitikárči a vždy sa radšej drží na pôde umenia.
Film je aj o nás
Herectvo je také i onaké, dôležité je, čo kto doň vloží a Emília Vášáryová vložila do herectva to najlepšie zo seba. Hovorí, že celý život vlastne musela prekonávať lenivosť, v čo verím, lebo za tým výkonom je nielen kvantum intelektuálnej práce, ale aj fyzickej námahy. Nepohodlia, cestovania, pobývania mimo domova, odlúčenia od blízkych počas filmovačiek, nehovoriac už o tom, že je človek stále na očiach a komentuje sa každý jeho krok.
Herečka to zvládla úspešne, dôstojne, čo Martin Šulík spečatil dokumentom. Už je to isté, máme tu pani Milku, Vášáryčku, Emíliu Vášáryovú, ktorá je naša i svetová. Však bola na červenom koberci v Cannes a už ako 21-ročná poskytla novinárom rozhovor vo francúzštine, hoci sa po francúzsky učila iba sama. Tak so smiechom spomína vo filme a dokladá: Je však niečo problém pre mladého človeka?
Problémy však prišli, nikomu sa nevyhnú, ale umenie pomáha tomu, kto ho vytvára, aj tomu, kto ho prijíma. Táto herečka vytvárala kvalitné umenie v dobe, ktorú sme žili, a povyšovala ju tak. Získala si všeobecný rešpekt a úctu, čo je v dnešnej rozbúrenej spoločnosti priam zázrak. Mať takýchto ľudí v kultúre (a vôbec medzi sebou) je veľmi dôležité, lebo oni určujú úroveň tej kultúry, nech sa deje čokoľvek. Oplatí sa pozrieť si tento film jednak preto, lebo je krásny, jednak preto, lebo sa nás týka. Však to všetko, o čom Milka hovorí, poznáme, videli sme, je to v nás.
Emília/ Slovensko, 2023/ réžia a scenár: Martin Šulík, kamera: Richard Krivda, hudba: Vladimír Godár
