Zato bol uvedený v hlavnej súťaži v Benátkach a v troch kategóriách bodoval na Európskych filmových cenách: najlepším hercom sa tu stal Mads Mikkelsen, za najlepšiu kameru ocenili Rasmusa Videbaeka a za najlepšie kostýmy Kicki Ilander.
Okrem slávneho Mikkelsena, ktorý s režisérom Arcelom spolupracoval aj na jeho Kráľovskej afére, hrá v Bastardovi severská herecká elita – spomeňme Nórku Kristine Kujath Thorp (Je mi zo seba zle) alebo Mortena Hee Andersena (môžeme si ho pamätať z výborného seriálu Cesty pána, ktorý vysielala RTVS, ako Augusta, mladého kňaza trpiaceho pochybnosťami).
Čítajte viac Scandi premietne aj dánskeho kandidáta na Oscara či nový film s Madsom Mikkelsenom
Nerovný boj na vresoviskách
Vo festivalovom bulletine Ivan Hronec píše, že Bastarda do programu vybrali pre dokonalú scenáristickú, charakterovú a stále živú energiu klasického westernu. Režisér nemohol do Bratislavy osobne pricestovať, no poslal divákom aspoň srdečný videopozdrav. Povedal, že má k Slovensku aj Česku vrelý vzťah, veď u našich susedov aj nakrúcal.
A potom už sa na plátne začala odohrávať naozaj strhujúca severská dráma z polovice 18. storočia, kde divák občas nevie, či sú drsnejšie postavy, príbeh alebo krajina. Hlavným hrdinom príbehu je kapitán Ludvig Kahlen, ktorý sa v roku 1755 vydáva na nehostinné vresoviská. Má zdanlivo nemožný cieľ: vyklčovať a vypáliť vres, zúrodniť pôdu a v mene kráľa vybudovať kolóniu. Ak sa mu to podarí, získa nemanželský syn kuchárky a šľachtica, ktorý sa k nemu nechce priznať, vytúžený kráľovský titul.
V šiestom Arcelovom filme okrem tvrdého a odhodlaného Kahlena (veď len získanie kapitánskej hodnosti mu trvalo 25 rokov, a predsa sa nevzdal, hrá ho Mads Mikkelsen) aj arogantný odporný šľachtic Frederik de Schinkel (Simon Bennebjerg), ktorého panstvo s vresoviskami susedí.
Aristokrat Kahlenovi samozrejme nič nedaruje, hoci najskôr sa mu zdá kapitánovo úsilie smiešne. Schinkel tvrdí, že všetka pôda patrí jemu, a preto tam Kahlen nemá čo robiť. Kapitán odporuje, že je to kráľovo územie a on ho v jeho mene kultivuje. Zúrodniť vresoviská však nie je pre kapitána o nič jednoduchšia úloha ako pre Schinkela – pardón de Schinkela, ako nikdy nezabudne opraviť drzého kapitána – získať si srdce svojej vyššie postavenej sesternice z Nórska (Kristine Kujath Thorp).
Tú chce jej otec vydať za bohatého de Schinkela – ak mu teda dcéra nepredstaví inú výhodnejšiu partiu. Keď počas večere šľachtičná zistí, že chudobný, no odhodlaný kapitán Kahlen sa jej arogantnému bratrancovi nezvyknutému na odpor nemieni podrobiť, naznačí mu, že ak by po úspechu svojej misie na vresoviskách získal od kráľa titul a peniaze, vzala by si ho. Kapitán nezvyknutý na dlhé reči so ženami (Mads Mikkelsen po asi troch vetách so šľachtičnou povie: máte pravdu, tak dlho som sa so žiadnou ženou ešte nerozprával) až ustrnie, keď si uvedomí, čo by to znamenalo. A potom je tu ešte dvojica zbehnutých poddaných – slúžka Anna Barbara (Amanda Collin) a jej manžel (Morten Hee Andersen), ktorých kapitán protizákonne zamestná. Nemá na plat, takže im len ponúkne dvakrát denne jedlo a ochranu pred Schinkelom.
Nemenej dôležitá je rola malého dievčatka Anmai Mus (skvele ju hrá deväťročná Melina Hagberg) z kmeňa Taterov, čo je dánske označenie pre Rómov. Malú Anmai Mus predali do otroctva k akýmsi lúpežníkom, no keď sa pokúsia okradnúť Kahlena, ten ju chytí a dostane spásonosný nápad: zlodeji by mu za plat mohli pomôcť s klčovaním vresu. Tým je to najskôr smiešne, no neskôr uzavrú obojstranne výhodný obchod. Také jednoduché to však v drsnom severskom filme byť nemôže, a tak sa osudy všetkých postáv v priebehu 127 minút riadne zamotajú.
Predlohou filmu, ktorý v zahraničí premietajú aj pod názvom The Promised Land (Zem zasľúbená), bol bestsellerový román Kapitán a Anna Barbara od Idy Jenssen z roku 2020. Režisér Arcel pre Trust Nordisk prezradil, že miluje históriu a príbehy, čo sú väčšie ako život. Vraj ho nelákajú žiadne „dánske kuchynské drámy“, ale nadramatickejšie udalosti z dánskej histórie. Fascinuje ho obdobie, keď svet predstavovali dva extrémy – odlišné od dnešných. Na jednej strane boli farmári bojujúci o prežitie, na druhej aristokrati v parochniach vo svojich veľkolepých zámkoch..
Na Jenssenovej knihe ho zaujali postavy, a to nielen drsný kapitán a protivný Schinkel, ale aj emancipované ženy. Z pôvodne takmer neviditeľnej slúžky Anny Barbary sa stane akási úžasná superžena. Arcel tvrdí: „Nemusíme vymýšľať ženskú emancipáciu, tá tu vždy bola.“ Práve Anna Barbara výrazne pomáha Kahlenovi. Arcel tiež prezradil, že kým Ida Jenssen nenapísala svoju knihu, tieto historické postavy nikto nepoznal.
Pozor na súcit
Nemenej silný film vo štvrtok predstavil Bille August. Ten zrežíroval pod názvom Bozk známy psychologický román Stefana Zweiga Netrpezlivosť srdca. Pripomeňme, že ide o známy milostný príbeh s tragickým koncom. Anton sa túži stať dôstojníkom kavalérie, aby očistil meno svojej rodiny od hanby. Tú spôsobil jeho otec, keď ich opustil.
Píše sa rok 1913 a v Európe sa šíria zvesti o vojne. Keď Anton počas vojenského cvičenia pomôže barónovi, ktorý zapadol s autom, ten ho pozve na svoj zámok. Anton sa zoznámi s Edith, ktorá je po nehode pripútaná na invalidný vozík. Antonovi je krásna, no chromá Edith sympatická, cíti k nej súcit, no keď pochopí, že Edith sa doňho zaľúbila, začne sa zamotávať do sľubov, lží a morálnych záväzkov. Veru, súcit môže byť aj nebezpečný.
Foto: festival Scandi
Aj na to sa po premietaní v Bratislave pýtali režiséra diváci. Padla aj otázka, prečo zmenil názov filmu oproti originálu. Bille August vysvetlil, že s názvami filmov je to zložité. Kým v dánčine znie názov románu rovnako ako v nemčine Netrpezlivosť srdca, britský režisér Marurice Elvey ho v roku 1961 sfilmoval ako Beware of pity (voľne Vyvarujte sa súcitu) a Francúz Edouard Molinaro v roku 1979 ako Le pitié dangereuse (Nebezpečný súcit).
Rozprával tiež o tom, ako vybral do filmu hlavných predstaviteľov – Esbena Smeda a dovtedy neznámu Claru Rosager, lebo medzi nimi fungovala správna chémia. A na otázku, či súcití s postavami, si žartovne upresnil: „Myslíte postavy či hercov? S hercami teda často nesúcitím, nijako sa s nimi nesocializujem. Nevečeriam s nimi. Kedysi som si s nimi dal pivo či dve, no zistil som, že to nefunguje. Dôležitá je síce dôvera medzi nami, ale aj disciplína a čas.“
Očividne vie, čo hovorí, pretože jeho film nemá chybu. Žeby stačilo málo? Dobrý príbeh, herci, krásne kostýmy. A režisér, ktorý vie, čo robí. Bozk rovnako ako Bastard divákom vtlačí slzy do očí.
