Rovnako dôležitou postavou snímky je totiž Bonnardova partnerka Martha, ktorej nahé telo sa objavilo na mnohých jeho obrazoch, takže aj vďaka nej sa stal uznávaným maliarom a grafikom. Sám režisér počas svojej návštevy v Česku povedal, že názov Maliar jej tela sa mu páči, no chcel dopriať priestor aj Marthe, preto dal do titulu aj ju.
Tvrdí, že keď študoval život tejto dvojice, uvedomil si, že Bonnardovo dielo by nemohlo vzniknúť na mondénnych parížskych večierkoch, ale muselo sa narodiť v izolácii. Do tej milovaného Bonnarda dostala práve Marthe, keď spolu žili v Normandii v dome zvanom La Roulette (Maringotka) na brehu Seiny. Ale po poriadku.
Hádka v rieke
Film zo života Pierra a Marthy ukazuje tri obdobia. Začína sa zábavným momentom, keď mladý Pierre (Vincent Macaigne) maľuje Marthu (Cécile de France) v korzete so spustenými ramienkami. Požiada ju, aby mu ukázala prsia. Ju to pobúri a odmietne. Pierre tvrdí, že keď chce byť modelkou, prsia mu musí ukázať. Marthe mu sebavedomo odvrkne, že predsa žiadnou modelkou byť nechcela, on ju zastavil na ulici a požiadal, aby mu pózovala. Dlho však nerobí drahoty a hneď v ďalšom zábere vidíme nahú dvojicu v objatí.
Na niektorej ďalšej návšteve v ateliéri sa Pierre svojej obľúbenej modelky konečne opýta, ako sa volá a ona chce tiež vedieť jeho meno. Martha sa čuduje, ako sa môže maľovaním uživiť a čo vlastne jedáva. Namiesto odpovede ju mladý maliar vezme do bohatého sídla svojich priateľov, kde Martha spozná uchvacujúcu klaviristku, Pierrovu mecenášku Misiu a jej manžela. Práve vďaka nim má Pierre čo jesť. Keď však čoskoro Martha pochopí, že Misia má k Pierrovi bližšie než si myslela, s plačom utečie. Bonnard bez nej nevie existovať, počká si na ňu v parku, vyzná jej lásku a zdá sa, že všetko je zachránené.
Foto: carole bethuel - Cinemart
Celý film sa odvíja v akýchsi krátkych epizódach z ich života, akoby rýchlo načrtnutých skicách – Pierre a Martha sa túlajú kdesi po lúke. Ona si zúfa, že Pierre vôbec nemá orientačný zmysel a kvôli nemu si umaže svoje krásne sviatočné šaty, on tvrdí, že to Marthe predsa chcela zbierať černice. To ju pobúri – veď to chcel Pierre, nie ona. Vzápätí natrafia na opustený čarokrásny drevený domček – ich Roulette.
Prenajmú si ho a tu, uprostred krásnej prírody na brehu Seiny, trávia osamote najšťastnejšie roky. Kúpu sa nahí v rieke, behajú po lúke, Pierre maľuje jej telo, oslovuje Marthe láskyplne ako Káčatko. Aj tu má Martha astmatické záchvaty, na ktoré jej privolaný lekár predpisuje kúpele. Keď sa v zime nedá plávať v rieke, musí sa kúpať aspoň vo vani. Čo by Pierre pre svoju lásku neurobil, zariadi pre ňu v starodávnom domci kúpeľňu s modernou vaňou. Práve obrazy Marthy vo vani boli častým námetom Bonnardových obrazov.
Lenže nie všetko je idylické – moderná Martha zatúži po deťoch, ktoré Pierre za žiadnu cenu nechce, vraj by ho rozptyľovali od práce. Namiesto toho si kúpia psy. Po čase Marthe prekáža, že Pierre až príliš často cestuje do Paríža, ktovie, za kým – že by za múzou Misiou, ktorá medzitým vystriedala niekoľko manželov?
Akoby to nestačilo, raz za nimi okrem mnohých iných umeleckých priateľov loďkou pricestuje na obed v prírode aj Marthou nenávidená Misia. Marthe je nadurdená a pri Misiinej posmešnej poznámke o žiarlivej astmatičke sa urazí a odbehne od stola. Misia za ňou beží, rozzúrená Marthe uteká, v dlhých slávnostných bodkovaných šatách uniká do rieky. Keďže vyfintená Misia sa nedá odradiť, Martha sa brodí riekou medzi vodnými riasami a leknami, Misia neváha a v drahej vyšívanej róbe ju prenasleduje aj tam. Je to fantastická scéna – priam námet na obraz.
Foto: Cinemart SK
Rozpitá tvár
Celkovo filmu dominuje motív vody – či už scény plávania v rieke (prichádza po nej aj Monet, bývajúci neďaleko, ktorému Bonnard ukáže divo rastúce vzácne modré lekno a Monet mu rozpráva, ako pre jeho slávne lekná vyhradili Oranžériu), alebo kúpania vo vani. Neskôr sa na scéne objaví Renée Monchaty (Stacy Martin), jedna z mnohých Bonnardových mileniek, na ktorú Marthe žiarli. Snaží sa s ňou priateliť, no maliar sa musí rozhodnúť pre Marthu alebo mladú krásavicu, ktorá mu na Akadémii stála modelom. Dokonca s Renée, ktorá má podobne ako Marthe talianske korene, odíde do Ríma, zdá sa, že súhlasí so svadbou, no príde k tragédii. Aj tu zohrá rolu vaňa s vodou.
Príbeh pokračuje, Pierre sa vracia k Marthe, ktorá zo žiaľu sama v La Roulette začne maľovať. On ju ocení, na staré kolená ju dokonca sám od seba požiada o ruku. Marthe má v Paríži veľkolepú výstavu, kam príde aj Misia s asi piatym manželom a zasa sa vrhá po Pierrovi…
Čítajte viac Do kín prišli nepokojní géniovia - Caravaggio, Alma aj Oskar. Hrá tu Táňa Pauhofová aj Isabelle Hupert
Snímka komponovaná ako impresionistické obrazy fascinujúco rozpráva príbeh ich netradičnej lásky. Poodhaľuje tajomstvá Marthy a jej rodiny a ukazuje, ako sa vzťah dvojice časom premieňal. Hoci verejnosť vraj vnímala Marthe ako problémovú a manipulatívnu (aj vo filme Misia Pierrovi tvrdí, že „tá žena vám komplikuje život, odrezala na vidieku od vašich skutočných priateľov a nových príležitostí“), skutočná Marthina praneter, ktorá kontaktovala režiséra, ju vnímala ako ženu, ktorá sa obetovala v prospech Pierrovej práce. Marthe sa objavuje na viac ako tretine Bonnardových diel – veď aj Renée pochopila, že u Pierra nemá šancu, keď ju videla na obraze z Ríma, čo maľoval Pierre tesne pred plánovanou svadbou s Renée.
Samotný režisér Martin Provost vraj celé detstvo zaspával pri plagáthe Marthy, ktorý mu mama doniesla z Bonnardovej výstavy v Paríži. Obraz sa volal Le Dejeneur (Obed). Provost mal len sedem či osem rokov, ale už vtedy ho fascinoval pohľad na to, ako sa Marthe na podobizni rozpíja tvár. A vo filme odznie Marthina replika: Prečo Pierra vždy zaujímalo len moje telo a tvár mám vždy na obrazoch rozpitú?
Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5
Maliar jej tela/ Francúzsko, 2023/ r. Martin Provost/ h.: Cécile de France, Stacy Martin, Vincent Macaigne, Anouk Grinberg, Grégoire Leprince-Ringuet, André Marcon, Jean-Christophe Brétigniere
